pečať -e ž.
1. odtlačok písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: kráľovská p., opatriť listinu p-ou, rozlomiť p.;
pren. vtlačiť dielu p. osobnosti znak
2. pečatidlo: strážca kráľovskej p-e
● ukrývať, uchovávať niečo pod p-ou v tajnosti;
pečatný príd.: p. vosk, p. prsteň
pečatidlo nástroj na zhotovenie odtlačka písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: strážca kráľovského pečatidla • pečať (nástroj i znak zhotovený týmto nástrojom): zlomená pečať; list opatrený pečaťou
pečať p. pečatidlo, pečiatka
pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľ • hovor. zastar.: štambilka • štampilka (Jesenská) • pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať
pečať, -te ž. písmená al. znak vtlačený osobitným zariadením do mäkkej hmoty (obyč. vosku) al. odtlačený farebne na potvrdzovaný list, doklad, listinu: úradná p., kráľovská p.; uzavieracia p. pripevnená niťou na listinu; zlomiť p., opatriť list p-ou
● kniž. p. tajomstva prísna tajnosť; ukrývať, uchovať niečo pod p-ou, byť pod p-ou vo veľkej tajnosti; niesť (zried. i mať) p. niečoho prejavovať príznak dačoho, stopu po dačom
(jedna) pečať; (bez) pečate; (k) pečati; (vidím) pečať; (hej) pečať!; (o) pečati; (s) pečaťou;
(tri) pečate; (bez) pečatí; (k) pečatiam; (vidím) pečate; (hej) pečate!; (o) pečatiach; (s) pečaťami;