pečať -te -tí ž. 1. ▶ odtlačok reliéfneho znaku v špeciálnom vosku (al. v inej mäkkej látke) obyč. červenej farby al. odtlačený farebne na potvrdzovaný list, doklad, listinu, v minulosti slúžiaci ako prostriedok potvrdzujúci pravosť dokumentu, ako doklad poverenia osoby al. ako prostriedok na uzatváranie al. fyzickú ochranu dokumentu: listina opatrená pápežskou pečaťou; podpis a úradná p. dekana; rozlomiť voskovú p.; na portugalských eurominciach sú kráľovské pečate
2. ▶ predmet na vytvorenie odtlačku reliéfneho znaku do špeciálneho vosku, pečatidlo: kruhopis pečate; štátna p. pečatidlo so štátnym znakom a do kruhu umiestneným názvom štátu, jeden zo symbolov štátu; prsteň s pečaťou; mestský erb vychádza z historickej pečate; používanie pečate vytlačili pečiatky; jednotlivé obrazce vznikli odtlačením pečate do vlhkej hliny ▷ hist. lord strážca pečate dôstojník anglickej koruny zodpovedný za štátnu pečať Anglicka □ pečať kvality osvedčenie o kvalite, hodnote tovaru al. služby a jeho zhode s určitou normou, ↗ i fraz.
3. poľov. ▶ spodná kruhová plocha paroha vysokej zveri, miesto oddelenia zhodeného paroha od púčnice, z ktorej paroh vyrastá: vypuklá p. mladého jeleňa; vyhĺbené pečate starých samcov
◘ fraz. kniž. dať/vtlačiť/vtisnúť niečomu pečať niečoho dodať niečomu istý (osobitý) ráz, charakter niečoho (obyč. originality, modernosti, jedinečnosti), urobiť charakteristickým; kniž. niesť pečať niečoho mať typickú črtu, znak niečoho, byť niečím výrazne poznačený: niesť pečať svojej doby; publ. pečať kvality predpoklad dodávajúci istotu, záruka kvality; kniž. pečať tajomstva (prísna) tajnosť; kniž. pod pečaťou tajomstva tajne, v tajnosti, vyžadujúc neprezradenie nejakej skutočnosti; kniž. zanechať na niečom, na niekom svoju pečať výrazne ovplyvniť, poznačiť niečo, niekoho