Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pchať nedok.

1. vpravovať, vtláčať, tlačiť niekam, strkať: p. knihy do tašky, p. si vatu do uší

2. tlačením plniť, napĺňať: p. fajku tabakom;

pren. expr. ustavične sa pchá je

p. ruku, prsty do ohňa vystavovať sa nebezpečenstvu; expr. p. → nos do niečoho;

opak. pchávať -a

// pchať sa

1. často pejor. tlačiť sa, tisnúť sa, pretláčať sa: p. sa k východu, p. sa dopredu i pren. usilovať sa vyniknúť;

pren. p. sa niekomu do rodiny natískať sa, vnucovať sa

2. hovor. vnikať, prenikať: hmla sa pchá dovnútra

hrub. p. sa niekomu do zadku podlizovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pchať ‑á ‑ajú nedok.; pchať sa

pchať pchá pchajú (ne)pchaj! pchal pchajúc pchajúci pchaný pchanie nedok. 1. (čo do čoho) ▶ (rukami) dávať, umiestňovať niečo do malého al. už niečím zaplneného priestoru, dostávať dnu; syn. strkať, tlačiť: p. veci do igelitky, do tašky; p. ruky do vreciek; p. si peniaze do vreckai fraz.; bolo jej zle, pchala si prst do hrdla; pchal si veľké dávky jedla do úst; nebezpečne pchal ruky do stroja; To som už pchal svoje jemné náčinie späť do kufríka. [J. Kroner]
2. (čo (čím)) ▶ tlačením zapĺňať: p. fajku (tabakom); p. kufor oblečením; p. vrecia odpadom
3. expr. (čo kam) ▶ nástojčivo, ohrozujúco, obťažujúco al. inak nevhodne umiestňovať, dávať niečo do (tesnej) blízkosti niečoho, niekoho: pchá hlavu pod vankúš; novinári pchajú pred politika mikrofóny; pchali nám zbrane pred nos; pchal psovi ňufák do misky; pchali mi sneh pod košeľu; Pchal mi ruky pod blúzu. Mala som dosť síl, tak som sa bránila. [I. Pačutová]
4. expr. (koho do čoho) ▶ strkať, tlačiť niekoho obyč. do uzavretého al. obmedzeného priestoru: rýchlo pchá deti do čakárne; pažbami zbraní pchajú zadržaných, zajatých do dodávok, do vagónov; Otec Laciak neodpovedal. Len pchal Romana do ďalšieho lietadla domov do Bratislavy. [A. Hykisch]; [...] robí bububu a do mecha pchá neposlušné deti. [V. Šikulová]
5. expr. (čo, koho kam) ▶ často, priveľmi obťažujúcim spôsobom dávať niečo do pozornosti, vnucovať niečo: pchajú mi pred oči reklamu na produkty, ktoré nepotrebujem; pchá ľuďom každý deň pred nos svoje názory; pred polnocou pravidelne pchajú politikov do silvestrovského programu; rádiá pchajú do ľudí odrhovačky; nechcem p. svoje ambície v klasickej hudbe do bigbítu
6. expr. (čo (do čoho, do koho); komu čo (do čoho)) ▶ vkladať čas, energiu, námahu a pod. do niečoho, do niekoho (často v neprimeranom množstve, zbytočne a pod.): p. do detí peniaze; Pchal všetko farárom. [J. Váh]; Na jednej strane brýzgame starým pánom, na druhej strane pcháme našu suverenitu do análnych otvorov nových pánov. [V. Mináč]
7. expr. (koho, čo čím; čo do koho) ▶ dávať niekomu zjesť, užiť väčšie množstvo niečoho, kŕmiť; syn. napchávať: p. celú rodinu vitamínmi; ustavične pchá do seba nejaké tabletky; p. do ľudí antibiotiká, toxické látky v potravinách; p. školákov prevažne mäsom; Jemu sotva navarila, ale do nich jedlo pchala. [A. Vášová]
fraz. pchať hlavu do chomúta/do slučky a) žart. chcieť sa oženiť b) brať na seba povinnosť, záväzok, zodpovednosť; pchať hlavu do piesku nebrať na vedomie nepríjemnú skutočnosť; expr. pchať niekomu niečo do gágora a) vnucovať niekomu niečo b) dávať niekomu niečo, aj keď si to nezaslúži; pchať niekomu niečo pred nos obťažovať niekoho s niečím; pchať nos/prsty do niečoho/do všetkého miešať sa, starieť sa do vecí, ktoré sa niekoho netýkajú; pchať peniaze do pančuchy šetriť peniaze doma, nie v banke; pchať ruku/prsty do ohňa/do pahreby vystavovať sa nebezpečenstvu; pchať si peniaze do vrecka neprávom využívať niečo vo svoj prospech; pchať všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi
opak. pchávať -va -vajú -val: ach, ako som to všetko i ja pchávala do seba, keď som rozihraná priletela z dolnej lúčnej ulice k starej mame [H. Ponická]


pchať sa pchá sa pchajú sa pchaj sa! pchal sa pchajúc sa pchajúci sa pchanie sa nedok. 1. expr. (kam) ▶ telom al. dopravným prostriedkom sa snažiť dostať, premiestniť niekam, obyč. napriek prekážkam, obmedzeniam, tlačiť sa: p. sa dnu, dozadu, k východu; p. sa do auta; hravé šteňa ma poštucháva, pchá sa mi pod pazuchy; napriek havárii začali niektorí vodiči vytrubovať a p. sa pomedzi iné autá dopredu; pchá sa cez ľudí k šoférovi autobusu; načo sme sa pchali do tohto mesta?; Malý husár je už veľmi opitý, chytá Róberta za boľavú ruku a pchá sa mu do tváre. [L. Ťažký]; pren. p. sa pred kamery, pred mikrofón, na obrazovku chcieť byť videný, počutý v médiách
2. expr. (do čoho) ▶ namáhavo, s ťažkosťami si niečo (obyč. tesné, úzke) obliekať: lenivo sa pchal do kožucha; pchala sa do tesných riflí
3. expr. (kam) ▶ (o drobných čiastočkách niečoho, o hmyze, hlodavcoch a pod.) vnikať, obyč. vo väčšom množstve: snehové vločky sa mi pchajú do očí, za golier; prach, piesok sa im pchá do nosa; myši sa pred zimou pchajú do komory; malé kamienky sa mu pchali do topánok; vši sa úbožiakovi pchali aj do očných štrbín
4. pejor. (do čoho; kam; za koho) ▶ snažiť sa dostať niekam (obyč. do nejakého sociálneho prostredia) za každú cenu, nasilu al. spôsobom hodnoteným ako nevhodný, neprimeraný: p. sa do funkcie, do strany, do politiky; pchá sa za riaditeľa, za starostu; zdalo sa mi hlúpe p. sa do nejakej súťaže; firma sa pchá na zahraničný trh
5. expr. (čím; ø) ▶ jesť, konzumovať niečo, obyč. často al. vo veľkom množstve; syn. napchávať sa, džgať sa, na­džgávať sa: celý život sa pchá liekmi; u babky sa deti pchali sladkosťami; pchali sa tým, čo mali na tanieri; ustavične sa iba pcháš!
fraz. pchať sa niekomu do pozornosti/do priazne usilovať sa získať niečiu náklonnosť; pchať sa niekomu do rodiny natískať sa; hrub. pchať sa niekomu do zadku prehnane niekomu lichotiť, poklonkovať, podlizovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


pchať sa 1. p. tlačiť sa 1 2. p. jesť 1


pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť


podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pchať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i koho kam) niekam tlačiť, vpravovať, strkať: p. peňaženku, vreckovku, ruku do vrecka, p. tabak do fajky, p. cukríky do úst; nepchaj prsty medzi dvere; Akoby mi nože pchal do srdca (Tim.) o nepríjemných pocitoch.

hovor. p. ruku (prsty) do ohňa, do pahreby vystavovať sa nebezpečenstvu; expr. p. do všetkého nos zbytočne sa do všetkého starať; p. zisky, peniaze do svojho vačku využívať vo svoj prospech;

2. expr. (koho, čo čím) vykrmovať, kŕmiť: p. niekoho mäsom, kašou;

opak. pchávať, -a, -ajú;

dok. k 1 vopchať, k 2 napchať

|| pchať sa expr.

1. tisnúť sa, tlačiť sa, strkať sa: p. sa do popredia; pren. pchá sa mu do rodiny natíska sa; Nadávala, že sa pchala tam, kde nepatrí. (Min.)

2. (čím) kŕmiť sa, hltavo jesť: p. sa zemiakmi, cukrovinkami;

dok. k 1 vopchať sa, k 2 napchať sa

Morfologický analyzátor

pchať nedokonavé sloveso
(ja) pchám VKesa+; (ty) pcháš VKesb+; (on, ona, ono) pchá VKesc+; (my) pcháme VKepa+; (vy) pcháte VKepb+; (oni, ony) pchajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pchal VLesam+; (ona) pchala VLesaf+; (ono) pchalo VLesan+; (oni, ony) pchali VLepah+;
(ty) pchaj! VMesb+; (my) pchajme! VMepa+; (vy) pchajte! VMepb+;
(nejako) pchajúc VHe+;
pchať pchať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor