pazucha -y -zúch ž.
1. miesto pod spojením ramena s trupom, podpazušie: poštekliť pod p-ou, držať teplomer pod p-ou; chytiť, držať niekoho (po)pod p-u, p-y
2. časť oblečenia v podpazuší: vypotené p-y
3. bot. miesto, kde list prirastá k steblu;
pazuchový, pazušný príd.: krajč. p-ový výstrih;
pazuška -y -šiek ž. zdrob.
pazucha -chy pazúch ž.
pazucha -chy pazúch ž. 1. ▶ miesto hornej časti končatiny pod spojením ramena s trupom; syn. podpazušie: zarastené pazuchy; držať sa otca pod pazuchu, pod pazuchy; vziať knihu, noviny pod pazuchu; odchádzala z domu s aktovkou pod pazuchou; vodili sa popod pazuchy; chytil ma pod pazuchu a snažil sa ma vyvliecť von; dieťa sa mu prešmyklo popod pazuchy a utieklo; vlož si teplomer pod pazuchu a zmeraj si teplotu; holiť sa, spotiť sa pod pazuchami; nahmatala si hrčku, zväčšenú uzlinu pod pazuchou; Náhle jej stehná vypovedali službu, ako keď mrzákovi vytiahnu barly spod pazúch, a ustato sa zložila na stoličku. [P. Nagyová-Džerengová] 2. ▶ časť oblečenia priliehajúca k priehlbine medzi ramenom a trupom: zašiť rozpárané pazuchy na košeli diery na oblečení nachádzajúce sa v podpazuší; krajčír odmeral dĺžku rukáva od manžety po pazuchu; fľaky od potu pod pazuchami sa odstraňujú ťažko; Igor sa začínal potiť. Na tričku pod pazuchami sa mu rozrastali dve obrovské mapy. [V. Klimáček] 3. bot. ▶ miesto na stonke al. konári, odkiaľ vyrastá list al. listeň: Žltozelené kvety sa vytvárajú v pazuchách listov po dvoch až štyroch. [Záhr 2011] ▷ pazuška -ky -šiek ž. zdrob. k 1, 2: šírka košieľky pod pazuškami je 34 cm; prikryte dieťa perinkou až po pazušky; Bábätko umývajte zhora dolu – začnite hlavičkou, pokračujte kŕčikom, pazuškami, bruškom, nohami. [Mma 2011]
pazuška ↗ pazucha
pazucha miesto pod spojením ramena s trupom • podpazušie: dať si teplomer pod pazuchu, do podpazušia
pazucha, -y, -zúch ž.
1. vnútorná časť ramena po lakeť; priestor pod spojením ramena s trupom: chytiť, viesť niekoho pod p-u, držať sa pod p-y, nosiť tašku pod p-ou;
2. hovor. časť odevu priliehajúca k rovnomennej časti tela: vypotené p-y, rozpárané p-y;
3. bot. listová p. miesto, na ktorom list prirastá k steblu;
pazušný i pazuchový príd.: bot. pazušný pupeň, pazušné púčky; krajč. pazuchový výstrih;
pazuška, -y, -šiek ž. zdrob.
pazucha ž. (pažucha) 1. csl miesto a. na tele človeka pod spojením ramena s plecom: Kuri boľi raďi, keť sa doňiesou̯ pot pazuchou snopek s páru klasmí (Krivá DK); Už bov po pazuchi vo voďe (V. Bielice TOP); Pot pazuchó sä mi vred višmariél (Betliar ROŽ); Pot pazuchámi sa hrube poťím (Bánovce n. Bebr.); Tí kvecini aj zo sena zviški zbírali a pot pazuchu to nésli do kostola (Ružindol TRN); Cigan šturi kuru pot pazuchu a už ho ňit (Ovčie PRE); Vedľi śe popot pazuchi (Žakarovce GEL); Dakedi taka voda bula, že zme po pazuhi vo vodze ľadovej staľi, a tag zme tote konope rucaľi (Kokšov-Bakša KOŠ) b. na trupe vtákov pod pripojením krídla k trupu: Ona ma pot pazuhu ostre perka a ket tote perka vicahnul človek, ta uš te kridla višeľi (Kokšov-Bakša KOŠ) F. šag bola (dcéra) pot tvojou pazuchou (Blatnica MAR) - pod ochranou; choďa̋ uš popot pazuchi (Revúca) - majú už dôverný, blízky vzťah 2. časť oblečenia v podpazuší: Pazucha ti je randavá (Revúca) F. puz hada do rukáva, vojďe ťi do pazuchi (Jasenová DK) - nečestný človek preukázanú láskavosť obyčajne zneužije 3. vin. časť rastliny a. miesto za listovou stopkou: Kec prutog odlame vichor, s pazuchi vibije novi prut, obnošku (Trnava p. Lab. MCH) b. výhonok z pazuchy lista, zálistok: Ke_ca pazuche ňie postriekaňie, tag ich povilamujen a dán ich kraván zožrať (Pukanec LVI); vilamuváňí pazúch (Tesáre TOP) 4. priestor v chlebovej peci po bokoch otvoru, kde bol najslabší žiar: Do pazúch sa uhľíki vihrabaľi (Ležiachov MAR); Postruhen sa pri pečení len do pazuchi dicki strčev (Trakovice HLO) 5. vysunutá časť stodoly medzi vrátami a bočnou stenou: Na boku bola pazucha, tan sä aj sa̋ťe skladalo, aj mašina s vejäśkou tan boľi (Kokava n. Rim. RS) 6. mur. vnútorný uhol domu postaveného v tvare L: Na vinkeľ, na pazuchu, takto sa robeu̯ na pazuchu don (Pukanec LVI); staväťi do_na pazuchu (Turíčky LUČ) 7. uhol strechy (vonkajší aj vnútorný) na spojnici jej dvoch plôch (od hrebeňa po spodný okraj): Kosáke sa dávale na padláž na rohe a na pazuchu (Dol. Tisovník MK); pazucha (Krivá DK, Lipt. Mikuláš, Socovce MAR); pazuška ž. zdrob. expr. k 3 b: pazuška (Dražovce NIT); pazuchový príd. k 3 b: pazuchové hrozná (Radošina NIT)
pazuška p. pazucha
pažucha p. pazucha
pazucha [-zu-, -zo-] ž, pazúch m 1. vnútorná časť ramena po lakeť, priestor pod spojením ramena s trupom: axilla: pazucha (PG 1656); (Gašpar) widel, že Kuna Nosskowa gmela pod ramenem anebo pod pazuchu swu geden kub (!) sukna (PEZINOK 1658); wezmy remen a tym remenem dobre zatahnuty gemu ruce podle pazuchy, yhned prestane teczy (KLe 1740); Yzrahel zawolal syna swého y powedel gemu: Wlož ruku swu pod mu pazochu (KB 1757) 2. malé množstvo niečoho, toľko, čo sa vmestí pod rameno F. ne ten bohaty, kdo wetsse statky nadobywa, než ten, kdo z malu pazuchu spokogeny bywa (GP 1782) ten je bohatý, ktorý sa vie uspokojiť s málom 3. časť brnenia, chrániče ramien: mladim Ffafakom placeno od sstolu meskiho, co pazuchi wibigali 2. fl (ZVOLEN 1638) 4. geogr záliv, zátoka: od zapadu gest potok Tygris, od poledna pazucha Persicka; pazucha more mochúcy obsachnúti mnoho hayowuw (KrP 1760)