Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

pazúr -a L -e mn. -y m.

1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený ostrým zahnutým rohovitým útvarom; sám tento útvar: orlie p-y, p. mačky, zaťať p-y do koristi;

pren. expr. dostať sa do p-ov nepriateľa, hladu, vojny

2. hrub. ruka: daj preč tie p-y!

vystrčiť, ukázať p-y ukázať sa nebezpečným;

pazúrik -a m.

1. zdrob. k 1, expr. k 2

2. archeol. tvrdý štiepny kremeň použ. v kamennej dobe na zhotovovanie nástrojov al. ako kresací kameň;

pazúrikový príd. k 2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pazúr ‑a L ‑e mn. ‑y m.; pazúrový; pazúrik ‑a m.; pazúrikový

pazúr -ra L -re pl. N -ry m.

pazúriskopazúr


pazúr -ra L -re pl. N -ry m. 1. ▶ prst (obyč. dravých) zvierat a vtákov zakončený ostrým zahnutým rohovitým útvarom; tento zahnutý rohovitý útvar: medvedí p.; ostré, dlhé, zakrivené pazúry; dračie, krahulčie, mačacie pazúry; rozpriahnuté pazúry jastraba; vystrčiť, stiahnuť pazúry; mačka si brúsi pazúry o nábytok; psy sa hryzú a driapu pazúrmi; orol zaťal svoje pazúry do myši; na jeho ramene vidno stopy po zuboch a pazúroch zvieraťa; Má však [myšiak lesný] pomerne slabé nohy s krátkymi pazúrmi, preto sa musí obmedziť na korisť len do veľkosti veverice. [PaR 2008]; pren. Zas je môj osud v cudzích rukách! Znova sa po mne naťahujú pazúry strachu a neistoty. [K. Jarunková]
2. obyč. pl. pazúry expr. ▶ (dlhé) nechty: žena sa zadrapila nalakovanými pazúrmi do mužovho ramena a škriabala; Na jeho [strigôňových] papučiach si asi v zime pochutnávali myši – trčali mu z nich oba palce s dlhými čiernymi pazúrmi. [J. Balco]
3. obyč. pl. pazúry hrub.ruky al. prsty: nedotýkaj sa toho tými svojimi pazúrmi!; Inak takto súci mládeneclenže jeho pazúrom nemôžem zveriť čisté medovníčky. [Miloš Ferko]
fraz. dostať sa niekomu, niečomu do pazúrov al. dostať sa do pazúrov niekoho, niečoho stať sa obeťou niekoho, niečoho; dostať sa/vyslobodiť sa/vytrhnúť sa z pazúrov niekoho, niečoho vymaniť sa, vyslobodiť sa spod zlého vplyvu niekoho al. vyslobodiť sa z nebezpečenstva (choroby a pod.); držať/zovrieť/mať niekoho v pazúroch mať nad niekým moc, ovládať niekoho; vystrčiť/ukázať [svoje] pazúry a) ukázať sa nebezpečným, obyč. nečakane b) začať sa brániť; zadrapiť/zaryť pazúry do niekoho al. zdrapiť niekoho do [svojich] pazúrov (obyč. o chorobe, nebezpečenstve) zmocniť sa, ohroziť, zachvátiť niekoho
pazúrik1 -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 2: návleky na ostré pazúriky pre mačky; kanárik má poranený p.; kocúrik si obrusuje pazúriky na škrabadle; zverte svoje pazúriky do rúk šikovnej manikérky; Je slepé a slabučké [mláďa klokana], ale pomocou pazúrikov, ktorými sa pridŕža matkinej srsti, rýchlo si nájde cestu do bezpečia – do vaku. [Sln 1972]
fraz. brúsiť si pazúriky na niečo chystať sa na niečo, očakávať niečopazúrisko -ka -risk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: na ženách sa mi páčia upravené nechty, žiadne dlhé pazúriská; to je ale riadny p.; ktorému zvieraťu mohlo patriť také p.?; Práve vtedy, keď mi obecenstvo tlieskalo, vtedy sa medveď skrčil, pazúriskami sa mi zaprel do brucha a odhodil ma zo seba. [L. Ťažký]

-úr/21298±173 2.40: substantíva m. neživ. N+A sg. 4604→4732
+26
−38
múr/3395 mechúr/366 Merkúr/116→282
+21
−38
pazúr/213 žúr/178 parkúr/136 mundúr/40 lazúr/28 azúr/23 kalambúr/22 telúr/18 silúr/10 romadúr/9 (4/12)

necht plochý zrohovatený útvar na vrchnej strane posledného článku prsta: farbiť si nechtypejor.: paznechtpazúr (dlhý necht na ľudskej ruke)


pazúr 1. prst zvierat (najmä dravých) zakončený zahnutým rohovitým útvarom; tento útvar: orol zaťal pazúry do koristikniž. zastar. spár (Vajanský)

2. p. ruka 1, necht


ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukáchtel. pažaexpr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveďhovor. expr.: paprčapaprčka: dostať po paprčiachhrub. pazúr: daj preč tie pazúrydet. packa: daj ujovi packu

2. p. rukopis

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pazúr, -a 6. p. -e, obyč. v mn. č. pazúry m. vtáčí al. zvierací dlhý, tenký končitý paznecht: sovie, orlie p-y, dračie p-y, roztrhať korisť p-mi, v p-och

hovor. expr. dostať sa niekomu, do niečich p-ov pod moc, byť vydaný niekomu napospas;

pazúrik1, -a m. zdrob. expr.

pazdur p. pazúr


pazúr m. (pazdur)
1. csl ostré rohovité zakončenie prsta zvierat: Jestreb má ostria pazdúre (Chyžné REV); Sliepka pazúrama vihrabáva zrno z hnoja (Brodzany TOP); Zatal mu (pes) pazúri do pleca (Vaďovce MYJ); Mišár má ostré pazúre (Trakovice HLO); Mišolofka ulapi miž do pazduroch (Spiš. Štvrtok LVO); Dachtore ftaki maja take ostre pazuri (Dl. Lúka BAR)
2. csl expr. dlhý necht na ruke al. nohe: Pazúre mala nalaguvané na červeno (Návojovce TOP); Ostrihaj si ťia pazdúre! (Revúčka REV); Pri dlubaňi zemakoch si mal ždicki pazuri zamazane (Zborov n. Bystr. KNM); Ostrihau̯ si pazúre (Brodské SKA); Kukaj, jake maž britke pazdure! (Letanovce SNV); A našej sušedze pazuri zoz nohoch poschadzaľi (Brezina TRB)
F. máš pazúre ja_kocúr (Kuchyňa MAL) - dlhé a ostré; že sa ľen ňehanbíž noseť ťeľikí smútok za pazúrama! (Pukanec LVI) - máš ich špinavé; chto sa ráz do jeho pazúróv dostaňe, tomu je už beda! (Bošáca TRČ) - koho raz niekto ovládne, opanuje
3. výrastok na nohe niektorých vtákov: zadní pazúr (Liešťany PDZ, Prenčov BŠ, Prečín PB, V. Orvište PIE); pazúr (Štefanov SEN)
4. pejor. prst, ruka: Dostaneš po pazdúroch, koj buďeš kvárič (Mokrá Lúka REV); Ňepchaj mi ti pazúri do šetkého! (Bošáca TRČ)
F. najstarší sin zebrav šecko pevne do pazúróv a uš sa lepšé gazduje (Šípkové PIE) - postaral sa o všetko
5. pejor. noha: Ja som sa ľen čuduvala, čo ma ňeská té pazúre boľia (Benice MAR)
6. prút zakladaný na kosu pri kosení ďateliny: pazúr (Kláštor p. Zniev. MAR)
7. vin. úponok na viniči: pazúr (Sasinkovo HLO)
8. expr. dlhé korene kukurice (často aj na povrchu): Pazúre sa mosá prihodzit, abi sa kukurica lepšé v zemi prichicila (Trakovice HLO)
9. pejor. nadávka
a. chlapcovi: Ti pazúru jeden! (Kuchyňa MAL); pazúr (Trstín TRN)
b. zádrapčivému človekovi: Dobre ťi tak, načo sa kamarátiš s pazúrom?! (Mošovce MAR)
c. sedliakovi: Čo tu kse ten pazúr? (Prievidza); Je to len takí pazúr, a panačí sa jak prázní mech! (Bošáca TRČ)

pazúr m ostrý rohovitý výrastok na konci prsta obyč. u dravcov al. vtákov: ptacy hltawj gsu: kana, krssak, ktere pazurmy kriwimy hrdličky rozsapugj; kudlatj medwed mumle a pazurmy hrabe (KoA 17. st); wezmy celeho zagjce, aby zadny pazur, ani srst z neho nezessla a wlož gey do noweho hrnce (MT 17. st); žáden neopowážj se spjcýho lwa zbuditi, gak náhle se probudj, geho do swých pazauru pochytj (PZ 1777)
L. acanthus: nedwedi pazur (NP 17. st bot) boľševník borščový Heracleum sphonxylium
F. gestliže nebudeme cžugni, welmi snadno w pazury diabla upadneme (TC 1631) upadneme do moci diabla; chlipnost telesna, ty lidi w pazurach swich držiss máš ich v moci; dussu geho si z pazuruw diabla witrhel oslobodil si ju od zla (MS 1758); diably na pohotowe magu swe pazuri (MK 18. st) sú pripravení; -ek, -ček dem
1. malý pazúr: ungviculus: pazurček, nechtjček (KS 1763); zedla ptacka s pazurkami, drape iu w zivotye (KC 1791)
2. bot margaréta biela Leucanthemum Vlgare: leucanthemum: pasúrek (KS 1763)

Pazúr_K1 Pazúr Pazúr_1 Pazúr Pazúr_2 Pazúr
pazúr
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pazúr
G (bez) pazúra
D (k) pazúru
A (vidím) pazúr
L (o) pazúre
I (s) pazúrom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) pazúry
G (bez) pazúrov
D (k) pazúrom
A (vidím) pazúry
L (o) pazúroch
I (s) pazúrmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BULKO-PAZÚR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
VEĽKÉ BIEROVCE, okr. TRENČÍN – 1×;

Priezvisko PAZÚR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 64×, celkový počet lokalít: 24, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SEREĎ, okr. GALANTA – 8×;
ŠTIAVNIK, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 6×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
PREDJASTRABIE (obec ŠTIAVNIK), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 6×;
POPRAD, okr. POPRAD – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
TUPÁ, okr. LEVICE – 4×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
BEŠEŇOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
MALINOVEC (obec SANTOVKA), okr. LEVICE – 2×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nie skutočné pazúry et non de vraies griffes
drak, pazúry ako lev dragon, des griffes de lion
historka s pazúrmi, čo histoire de griffes, qui
s pazúrmi, čo ma de griffes, qui m'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu