pavlač -e ž. otvorená chodba na poschodí dvorovej strany budovy: drevená p., vyjsť na p.;
pavlačový príd.: p. dom s pavlačou
pavlač -če -čí ž.
pavlač -če -čí ž. 1. i archit. ▶ otvorená dlhá (balkónová) chodba na vonkajšej strane obytného domu al. inej budovy slúžiaca ako prístupová cesta k jednotlivým bytom al. miestnostiam na jednom podlaží; otvorená pozdĺžna horizontálna domová komunikácia: drevená, kamenná, krytá p.; uzamykateľná p. spoločná pre tri byty; bývať v dome s pavlačou; vyjsť z bytu na p.; rozostavaný objekt bude trojpodlažný so vstupom z pavlače; sušiť bielizeň na pavlačiach; Kedysi to bol dvor medzi pavlačami, teraz to bol stavebný dvor a z každej strany sa do výšky týčilo lešenie. [D. Dán]; Na priestranných pavlačiach domov v jeseni schnú zväzky cibule a cesnaku. [P. Jaroš] 2. region. ▶ balkónová časť kostola, chór: veža kostola s renesančnou pavlačou ▷ pavláčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: drevené pavláčky starých baníckych domcov; Do tmy som stál na pavláčke a hľadel a hľadel do kraja. [L. Ballek]
ochodza krytý al. otvorený priestor na vonkajšom al. vnútornom obvode nejakého objektu • galéria (stĺpová chodba nad prízemím): dom s ochodzou, galériou • pavlač (na vnútornom obvode stavby): dom s pavlačou
pavlač p. ochodza
pavlač (nár. i povlač), -e ž.
1. otvorená chodba na dvornej strane budovy;
2. kraj. balkón al. v kostole chór (Kal., Vans., Zgur.);
pavlačový príd.: p-é dvory;
pavláčka, -čky, -čok ž. zdrob. expr.
pavlač ž. (povlač) 1. nezasklená veranda v starších domoch: Máme takú pavlač, takí gánok (Blatnica MAR); pavlač (Rozbehy SEN) 2. balkón: pavlač (Lipt. Mikuláš); povlač (Žaškov DK) 3. chór v kostole: Na pavlači si sedzela? (Hrušové NMV); pavlač (Zázrivá DK, Bošáca TRČ, Kostolné MYJ)
pavlač [pa-, po-] ž 1. otvorená chodba pozdĺž vonkajšej steny budovy, obyč. nádvornej, gánok: wedle znani rozdelili gsme Stary hrad napoly, na spogeni kuchinie a sspizierne a z druhe strany na paulaczy od teho stlupu we dwerzech od brany (s. l. 1520); pawlače okolo domu ode dwora mrchawe (NEMŠOVÁ 1691); prjdawky gsu prystressya, powlače a gangy (KoA 17. st); weža se počne wyprawowatj, když pawlače tam nebudu, ty kusy duby, co z muru wen trčžaly, skrze mlynariuw odrezatj sem dal (DUBNICA n. V. 1722):, w tomto stawany su konczom odo dwora, ay po sstitneg stene powlacze deszkamy oprawene (BYSTRIČKA 1742) 2. balkónová časť kostola, chór: oratoryum aneb pavlačz muruvana 1 (DUBNICA n. V. 1720); w kostele wistawili sa duplowane dwa chori aneb pavlačze pro organy (PUKANEC 1724); (zakazuje sa) z choru neb pawlače slinu házet (RPM 1795); -ka 1. dem k 1: powlaczky pre hudcze; powlaczka w teyže pinwiczj, na ktereg se owotcj držj (LIKAVA 1627); vyjdi na pavlačku a pozeraj odtial dolu na Sabatku (RL 17. st); do pitwora nachazy se pry dolnych zchodach ze slupičkamy pawlačka mala gedna (DUBNICA n. V. 1723) 2. altánok: solarium, althan: pawlačka (AP 1769)
povlač, povlačka p. pavlač