pavéza -y -véz ž. hist. obdĺžnikovitý štít s končitou hornou stranou
pavéza -zy pavéz ž.
pavéza -zy pavéz ž. ⟨VM⟩ hist. ▶ (v stredoveku najmä u križiakov a husitov) veľký, obyč. drevený štít s pozdĺžnou vypuklinou uprostred, slúžiaci na obranu peších bojovníkov pred lukostreľbou (podľa talianskeho mesta Pavia): strelec z kuše skrývajúci sa za pavézou; vojaci s ťažkou výzbrojou používali aj pavézy
pavéza -y ž. ‹VM›
1. hist. (v 15. stor.) štvorhranný al. päťhranný štít veľkých rozmerov, kryt strelca al. obsluhy dela (podľa tal. mesta Pavia): husitská p.
2. bot. vrchný, spravidla najväčší lupeň v kvete bôbovitých rastlín
pavéza, -y, -véz ž. hist. pozdĺžnikový štít so špicatým spodným koncom, používaný v boji
pavéza ž tal/nem ochranný obdĺžnikový al. okrúhly štít (spravidla veľký) používaný v boji: iakoz gest czara pokoge przikazana, rychtarz gma gim prziwoliti wedle prawa, aby ty zeleza russili z tych pawez, a mecze, czoz magi, ty magi zloziti (ŽK 1473); zbroge sau: ssissak, rystunk, prsnjk, karwasse, nákoleny, rukawice železne z pancyrem a pawezau, tato gest zbran pro obranu (OP 1685); clypeus: sstit, paweza (ASl 1740); pelta: okruhlá tatarská paweza, pessy paweza (KS 1763); pren ochrana: dúfaj již v Pána, on tvuj štít, brána, on paveza, ochrana (RL 1612) Hospodin gest slunce a paweza (CO 17. st); odpira pavezu viri (SS 18. st); -ny príd opatrený pavézou: peltatus: pawezny Tatar; seutale: pawezny remeňek na pripevnenie pavézy; scutatus: pawezny, do pawezi oďeny; scutati milites: pawezny wogáci (KS 1763); -ka dem: zbrogi aby gmieli giakz prawo gest: w ruku gma gmieti mecz nahy a k tomu plechowicze na ruku a pawezku vzku w lewe rucze (ŽK 1473); parmula: pawezka; ancile: malá okruhlá pawezka (KS 1763); scuttullum: pavezka (LD 18. st)