Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

patriť nedok.

1. byť vlastníctvom niekoho, prislúchať, náležať niekomu: pozemky p-ia jednotlivcom, družstvu; každému dať, čo mu p-í

2. zaraďovať sa niekam, byť členom, účastníkom, súčasťou niečoho: p. do rodiny, výšivka p-í ku kroju, p-l medzi najlepších

3. byť určený, týkať sa niekoho, niečoho: jeho pozornosť p-la všetkým

● to p-í k veci je zvyčajné; p-í mu (celý) svet je šťastný; p. do starého železa byť nepoužiteľný (o veci), nesúci (o človeku)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

patriť ‑í ‑ia nedok.

patriť sa ‑í ‑ia nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sa • svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať • svedčať • svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí • slušať sa • slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas • byť vhodný: je vhodné priniesť kvety

patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1

podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému • byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovi • patriť • patriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradu • kniž.: spadať • spadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa

2. porov. podľahnúť 1, 2

týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať sa • vzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na nás • platiť: výčitka platí aj vám • súvisieť • mať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenky • padať: zodpovednosť padá na vás • hovor. tangovať: to ma netanguje • spájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťou • patriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

2. p. dotýkať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

patriť sa, -í, nedok. obyč. neos. (na koho, komu i s neurč.) svedčať sa, slušať sa: Patrí sa to? To sa nepatrí. Vkročila, ako sa patrí na dobre vychované dievča. (Vans.)

● ako sa patrí dobre, svedomite; človek ako sa patrí dobrý, čestný

patriť¹, -í, -ia nedok.

1. (ku komu, k čomu, kam) prislúchať na určité miesto, mať miesto niekde, prislúchať do určitej skupiny, počítať sa medzi niekoho, niečo: knihy patria na policu, šaty patria do skrine; Nie veľmi patrila do pomerov, do ktorých ju zavialo mužovo lotrovstvo. (Jégé) Celá kopanica vedela, že patria k sebe. (Zgur.); to sem nepatrí nehodí sa

● to patrí k veci je súčiastkou niečoho; iron. niečo patrí do múzea je staré, nevhodné na používanie, staromódne;

2. (komu, čomu) byť vlastníctvom al. vlastnosťou niekoho al. niečoho: Hlas, o ktorom sa nedá povedať, či patrí dospelému alebo chlapcovi. (Vans.)

● to patrí minulosti je neaktuálne, zabudnuté;

3. (komu, čomu) právom náležať, prislúchať: Jemu patrí právo prehovoriť. (Tim.) Nech sa skvie na mieste, ktoré mu patrí. (Ráz.) Zem patrí do rúk ľudu. (Ráz.)

patriť², -í, -ia nedok. kniž. zastar. dívať sa, pozerať (J. Kráľ, Hviezd., Škult.)

Morfologický analyzátor

patriť nedokonavé sloveso
(ja) patrím VKesa+; (ty) patríš VKesb+; (on, ona, ono) patrí VKesc+; (my) patríme VKepa+; (vy) patríte VKepb+; (oni, ony) patria VKepc+;

(ja som, ty si, on) patril VLesam+; (ona) patrila VLesaf+; (ono) patrilo VLesan+; (oni, ony) patrili VLepah+;
(ty) patri! VMesb+; (my) patrime! VMepa+; (vy) patrite! VMepb+;
(nejako) patriac VHe+;