Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

patriť nedok.

1. byť vlastníctvom niekoho, prislúchať, náležať niekomu: pozemky p-ia jednotlivcom, družstvu; každému dať, čo mu p-í

2. zaraďovať sa niekam, byť členom, účastníkom, súčasťou niečoho: p. do rodiny, výšivka p-í ku kroju, p-l medzi najlepších

3. byť určený, týkať sa niekoho, niečoho: jeho pozornosť p-la všetkým

to p-í k veci je zvyčajné; p-í mu (celý) svet je šťastný; p. do starého železa byť nepoužiteľný (o veci), nesúci (o človeku)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
patriť ‑í ‑ia nedok.
patriť sa ‑í ‑ia nedok.

patriť -rí -ria -ri! -ril -riac -riaci -renie nedok.


patriť sa -rí sa -rilo sa nedok. neos.

patriť -rí -ria -ril -riac -riaci -renie nedok. 1. (komu, čomu) ▶ byť vlastníctvom, majetkom niekoho, niečoho: dom patrí rodičom; pozemky patria mestu; patrilo im niekoľko hektárov lesa, viníc; nič nám tu nepatrí; Kam zmizli ľudia, ktorým tie veci patrili? – zašomral Damian a pri pomyslení, ako by mohla znieť odpoveď, sa striasol. [D. Pastirčák]
2. (kam; hovor. pod čo) ▶ byť v istom (povinnostnom) vzťahu k niekomu, k niečomu, organizačne niekam prináležať, podliehať niekomu, niečomu nadradenému al. dominantnému: organizačne p. pod mimovládne, neziskové organizácie; múzeum patrí pod správu magistrátu, obce; každá z firiem patrí pod iný daňový úrad; čerpanie peňazí na výkup pozemkov patrí do kompetencie ministerstva výstavby; rozhodovanie o veci patrí do právomoci súdu; územia obývané Slovanmi patrili do sféry záujmov Franskej ríše
3. iba v 3. os. (komu) ▶ byť súčasťou osobnosti, byť fyzickou al. psychickou súčasťou niekoho, prináležať, prislúchať: vie, komu ten hlas patrí; zisťovať, komu patria odtlačky; písmo patrilo otcovi; Nemal som ani potuchy, komu patrí tá tvár pod klobúkom. [A. Chudoba]
4. iba v 3. os. (komu, čomu) ▶ mať opodstatnený nárok, oprávnenie na získanie niečoho, prislúchať: patrí mu invalidný dôchodok, sociálne štipendium, odstupné; víťazovi patrí prémia; členovi vlády patrí plat tri mesiace po skončení výkonu funkcie; druhá, strieborná priečka patrí vlaňajšiemu víťazovi
5. iba v 3. os. (komu, čomu) ▶ byť určený niekomu, niečomu na istý cieľ: poďakovanie, vďaka patrí celému kolektívu; záver stretnutia patril voľnej diskusii s účastníkmi podu­jatia; úder nemal p. tebe; Tvár jej žiarila a jej slová patrili mne. [L. Ťažký]; Svet patrí smelým a odvážnym. [Sme 1995]
6. (ku komu, k čomu/medzi koho, medzi čo/do čoho; kam) ▶ byť niekam začlenený, zaradený (podľa určitých kritérií, znakov); byť členom nejakého spoločenstva; byť súčasťou istého celku, prináležať, radiť sa: p. k vyspelým štátom, medzi vyspelé štáty sveta; p. medzi svetovú špičku; nepatrí do kategórie, skupiny nafúkancov; štvrť patriaca k najstarším v meste; polostrov patrí geograficky do Ázie; koriander siaty patrí do čeľade mrkvovitých; nepatril k ľuďom, s ktorými by sa rada stretávala; A čo ja?! Aj ja patrím do rodiny! [V. Klimáček]; Určite nepatrila medzi strachopudov, ktorí by sa báli vlastného tieňa [...]. [R. Brat]; medzi nesporné výhody veľkomestského života patrí pohodlie a všemožné služby na dosah ruky [D. Dán]
7. (k čomu; kam) ▶ vyskytovať sa súčasne al. spoločne s niečím, byť súčasťou niečoho, prislúchať k niečomu: k bytu patrí parkovacie miesto; k letnému počasiu patria aj búrky; alkohol nepatrí za volant!; k sviatočnej atmosfére patrí aj dobrá nálada; vôňa orechových koláčikov patrí k Vianociam; k životu patrí zábava aj smútok
8. (kam) ▶ mať náležité miesto (so zreteľom na zaužívanosť, poriadok): smeti patria do koša, do kontajnera; bielizeň patrí do zásuviek; nôž patrí do kuchyne; použité počítače nepatria na smetisko; odstráňte z trávnika všetko, čo naň nepatrí
9. (ku komu, k čomu; kam) ▶ byť vhodný, primeraný, hodiť sa k niekomu, k niečomu: patríš ku mne; patria k sebe (o dvojici) tvoria ideálny pár1; k ženám šperky patria; k dobrému jedlu patrí dobré víno; patria kvety do spálne?
10. iba v 3. os. (komu) ▶ za svoju činnosť získať uznanie, prináležať niekomu za jeho činnosť, správanie, ako zásluha al. ako odplata za previnenie, zaslúžiť si: máš, čo ti patrí; treba ho zaradiť na miesto, ktoré mu patrí; mne právom patrí zahanbenie a opovrhnutie
fraz. jej srdce patrí inému ľúbi iného muža; myslí si, že mu patrí [celý] svet je priveľmi sebavedomý, pyšný; niečo patrí do múzea/starého železa je to staré, nemoderné, už to doslúžilo; niečo patrí pod zámok niečobyť bezpečne uložené; niekto patrí/nepatrí do múzea/starého železa a) je, nie je nepotrebný, neužitočný, zbytočný b) je, nie je starý, neschopný, nesúci; niekto patrí za mreže/na šibenicu/pod zámok niekto za svoje skutky má byť potrestaný, resp. uväznený; patrí mu celý svet a) je veľmi šťastný b) je veľmi úspešný; patrí mu to konštatovanie, keď sa niekomu prihodí niečo zlé, čo si zaslúžil; patriť jeden druhému ľúbiť sa; patriť [] minulosti a) stratiť svoju časovo podmienenú platnosť, naliehavosť, nebyť aktuálny, byť zastaraný b) neexistovať, byť zabudnutý; patriť k bontónu byť v súlade s platnými spoločenskými pravidlami, zásadami a pod.; to patrí k veci je to zvyčajná súčasť niečoho


patriť sa -rí sa -ria sa -rilo sa nedok. často v zápore (komu) ▶ byť v súlade so spoločenskými zvyklosťami, s ustáleným spôsobom správania, byť vhodný, primeraný; syn. svedčať sa, slušať sa: patrí sa poďakovať, zaklopať, odpovedať na list; nepatrilo sa odmietnuť; hosťovi sa nepatrí rozťahovať sa u priateľa; patrí sa, aby si sa ospravedlnil; patrilo by sa, aby sa mu odvďačili; hovorí veci, ktoré sa nepatriapatrí sa to? al. to sa nepatrí upozornenie na nevhodnosť správania, konania
fraz. ako sa patrí a) blíži sa významu prídavného mena, dobrý, spoľahlivý: človek, ako sa patrí b) blíži sa významu príslovky dobre, svedomite: učím sa, ako sa patrí c) expr. blíži sa významu príslovky vo veľkej, značnej miere, poriadne: jubileum oslávili, ako sa patrí; služby, ako sa patrí na centrum hlavného mesta; ako sa patrí na niekoho, na niečo čo je známe (širokej verejnosti) ako typické a očakávané pre niekoho, pre niečo: zachoval sa, ako sa patrí na profesionála; ako sa svedčí a patrí ako sa vyžaduje, ako je vhodné, náležité: pred deviatou hajde domov, ako sa svedčí a patrí

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sasvedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávaťsvedčaťsvedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčíslušať saslušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včasbyť vhodný: je vhodné priniesť kvety


patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležaťprináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiťchodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchaťnáležaťprináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sazačleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1


podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému • byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovipatriťpatriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradukniž.: spadaťspadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa

2. porov. podľahnúť 1, 2


týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

2. p. dotýkať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

patriť sa, -í, nedok. obyč. neos. (na koho, komu i s neurč.) svedčať sa, slušať sa: Patrí sa to? To sa nepatrí. Vkročila, ako sa patrí na dobre vychované dievča. (Vans.)

ako sa patrí dobre, svedomite; človek ako sa patrí dobrý, čestný


patriť1, -í, -ia nedok.

1. (ku komu, k čomu, kam) prislúchať na určité miesto, mať miesto niekde, prislúchať do určitej skupiny, počítať sa medzi niekoho, niečo: knihy patria na policu, šaty patria do skrine; Nie veľmi patrila do pomerov, do ktorých ju zavialo mužovo lotrovstvo. (Jégé) Celá kopanica vedela, že patria k sebe. (Zgur.); to sem nepatrí nehodí sa

to patrí k veci je súčiastkou niečoho; iron. niečo patrí do múzea je staré, nevhodné na používanie, staromódne;

2. (komu, čomu) byť vlastníctvom al. vlastnosťou niekoho al. niečoho: Hlas, o ktorom sa nedá povedať, či patrí dospelému alebo chlapcovi. (Vans.)

to patrí minulosti je neaktuálne, zabudnuté;

3. (komu, čomu) právom náležať, prislúchať: Jemu patrí právo prehovoriť. (Tim.) Nech sa skvie na mieste, ktoré mu patrí. (Ráz.) Zem patrí do rúk ľudu. (Ráz.)

patriť2, -í, -ia nedok. kniž. zastar. dívať sa, pozerať (J. Kráľ, Hviezd., Škult.)

patrať p. patriť2


patriť sa i patriť3 nedok. strsl, zsl svedčať sa, slušať sa, byť primerané, vhodné: To sä ftedi ňepatrilo rosprávať (Žaškov DK); Ňeveďia, čo sa patrí (V. Bielice TOP); A že sa nám ňepatrí spievaťi, tancovaťi, kod je tu umrevec (Lešť MK); To sa tag ňepatrí richtovať f cudzom dome (Mur. Lehota REV); To sa nepatrí (Lukáčovce HLO); Neni spravodlivozd jak sa patrí (Pusté Úľany GAL)
F. aj šúbiťi miseu̯ ver veďeťi ako patrí (Čelovce MK) - dobre, poriadne; ból oldomáš jak sa patrí (Modranka TRN) - dobrý; takú fúru naložiu̯a jak sa patrí (Mokrý Háj SKA) - veľkú; dal mu víprask jak sa patrí (Častá MOD) - veľmi ho vybil


patriť1 nedok.
1. csl zaraďovať sa niekam, do niečoho, byť členom, súčasťou niečoho: Na volskí vos patrí ešťe jarmo (Detva ZVO); Zňiesle zme nuka lavice, posťele a šeckú bútorinu, čo patrila beťi okol vúkol pri sťenách (Čelovce MK); Ona patrila do našej roďini (Klenovec RS); Já son skoro patrev medzi tích chlapcóv, kerí okolo školi choďili (Lapáš NIT); Ten jeden nepatríl k vojsku (Častá MOD); Ešče sem patriu̯a do škou̯i, a už mja dali súžit (Kuchyňa MAL); Ic pitaj dovoľenku, bo ci patri jag i mňe! (Torysa SAB); Pri každim tancu ju kresni vitancoval a to cali taňec, do teho patrel čardaš, poľka a vaľčik (Rozhanovce KOŠ); Tedi uš Košici buľi maďarske, ta už me patreľi do Mihaľovec (Brezina TRB);
F. mislí si, že mu ceu̯í sviet patrí (Kuchyňa MAL) - je veľmi sebavedomý
2. strsl, zsl, miest. vsl byť vlastníctvom niekoho: Tento kabát patrí mňe a tento šál ťebe (Návojovce TOP); Na_tími piaťimi panskími sau̯ašmi, čuo patrili lupčianskimu zámku, mau̯o panstvo hlauňího baču (Podkonice BB); To patrí mne, a ni tebe (Revúca); Ti kravi patrá mvójmu bratovi (Bošáca TRČ); Ten kalap patri mňe (Remeniny GIR)


patriť2, patrieť i patrať nedok.
1. vsl dívať sa, hľadieť, pozerať: Ňepater na ňeho teľo! (Torysa SAB); Dzevče ňescelo na ňeho aňi patric (Kokšov-Bakša KOŠ); Take bulo (ozdoby) premiňace, jedna radosc patrec (Brezina TRB); Ta to bilo na co patrec (Dl. Lúka BAR)
F. patri jak ceľe na maľovani vrata (Bežovce SOB) - hlúpo sa pozerá; patri jag očver (Bežovce SOB) - zachmúreno (sa pozerá); patri jak kura na hada (Humenné) - uprene (sa pozerá)
2. vsl zrakom, pohľadom zisťovať, overovať si niečo, vnímať: Išol patric, či su doma (Žakarovce GEL); Ta on patri, že co tam tak tancuju (Kokšov-Bakša KOŠ); Patriľi, skadzi a jak skorej het (Čemerné VRN); Ženi chodza patredz jedna do druhej, jaki chtora pokrovci tka (Brezina TRB); Mi patreľi na oblak, že co uoňi budu robic (Sobrance)
3. vsl prejavovať záujem o niekoho al. o niečo: Buu̯ mi na jarmarku dajaku kravu patredz, aľe ňidž mi ňenašou̯ (M. Zalužice MCH); Ňevolaju naz uoňi tancovadz, ňepatrime mi za ňima (Porúbka SOB)
4. podj, vsl brať ohľad na niečo: Já na teba patrím, neboj sa, o nižd neprídeš (Bzince p. Jav. NMV); Pater dakuz na tote našo dzifčata! (Torysa SAB)
5. vsl usilovať sa, snažiť sa: Patrel, jak bi śe skorej stracil (Studenec LVO); Každi patri sebe dobre zrobic (Fintice PRE); Každi už ľem patri jag najľepši pre sebe zrobic (Dl. Lúka BAR)
6. vsl javiť sa, vyzerať: Už je taki, že to už na umarce patri (Čaklov VRN)
7. vsl v rozk. spôsobe má význam ako citoslovcia s apelatívnou funkciou
a. vyjadruje prekvapenie, údiv: Pater ci ho! (Studenec LVO); No paterce, idu do druhich! (Fintice PRE); Patri, jake to šumne! (Remeniny GIR)
b. obracia pozornosť osloveného na to, čo sa mu povie: Ta šak patra, drahu mu zaplaciľi! (Fintice PRE)

patrať, patreť p. patriť1


patriť1 ndk
1. na koho, čo (v) čo postihovať niekoho, niečo zrakom, pozerať, dívať sa na niekoho, niečo: ať na ťe (Boha) patri oči me (CC 1655); sowa w nocy hledy a patrj (KoA 17. st); nebudem na weky toho litowatj, když w twar Syna Božjho budeme patrjti (PoP 1723-24); pres oči patrit sy, predykante, nemohel, okulare mels potrebuwat (DuH 1723); Hilarion okolo tech nemocnjch deti chodil, na gegich horúce údečky patril (VP 1764); rada na te mojima hledela bych očima, než toz zjevne činiti a na tebe patriti nesmiem pred domácima (ASL 1790); pren nazerať na niečo (napr. okom viery), mať istý názor na niečo: tu hlé (anjel) bystregssym okem swým na podstatu (viery) gegj patrjce, nalezel Syna Božiho (MP 1718)
L. kolko razy do chramu božiho wchazate a patrite očima wyry na toho welikeho Pana a Boha (PS 1782 náb) vnímajte prostredníctvom viery
2. koho, čo prezerať, prehliadať niekoho, niečo, skúmať: wogansky ssic sporádaný geden každy officyr patrj a wykonáwa (MP 1718); powinnost desatnikow bude, aby w gednem každem dome dobre patrily pri pecach, kominach, kozuboch, aby pri takowych nektere nebespečenstwy skrz ohne nebilo (ZNIEV 1725); kdj tj kusy mystr udela, ma gytj k panu czechmystrowy, aby ten mystrsstuk mystrj patrilj a nan pohledelj (CA 1731); ja som povedala, že šol kona patric (BERTOTOVCE 1786 LP)
3. kam (čím) byť obrátený niekam, smerovať niekam: sedem swetniček w nem (v dome) počitané bylo, s kterich zezreny a wchod miel patrit do zahradky (PeP 1771); fenestra ad meridiem: na poledni patricy oblok (LD 18. st); nahledagjce mappi geographicke položeni takowe zachowe, abis chrbetem swim k wichodu patril (KCS 18. st)
4. čo (ako čo), na čo brať ohľad na niečo, prihliadať na niečo: tehda mi patricz na gegich syrocztwi a na pokornost k W. M., przimlowu delame (B. ŠTIAVNICA 1561); Buch ne na skutky, ale na wiru patry (ŠV 1675); prawa láska nepatrj a nehledj na dustognost (SlK 1766-80); od wrchnosti ma se rozeznaty, gak mnoho czasu, patricze na wzdalenie toho aneb gineho mysta, poddanemu se musy pocžitaty (BELÁ 1773)
F. nepatriac na to neberúc do úvahy niečo, neprihliadajúc na niečo: pastorok ne patracz na to, giž mnohokrat mne potupil (CA 1713); od našich urečitych panoch obtiženj sme, že nepatrice na to, čo sme Jeji jasnosti Kralovskej vedle stavu našeho želarskeho skladali (ŠALGOV 1773)
5. (na) čo dávať pozor, dozerať, dohliadať: protos, cosskolwek czyny Wassey Myloscy poddany, sam sy to patry, aszby sye na nem nyestalo (CHMEĽOV 1577 E); (diabol) welicet richly prichazy, patriž, at te neprestrassy (KK 1709); gak stogice, tak prechazagice na wssecko (majú hliadky) merkowat a patrit (VoP 1760); dost sem pjlne patril, aby se nezmilil w geho položeny netco nepochibil (KCS 18. st)

patriť2 ndk
1. k čomu, na čo prislúchať, zaraďovať sa do nej. skupiny (o veciach, javoch): ke krádkozwučním patrá: breh, beh, moge, twoge (BE 1794); w čom koňe, gegích chowáňj, patrících na ňe nádob a woza opráwaňj záleží (BN 1796)
2. komu, na koho prislúchať niekomu, byť jeho vlastníctvom: chtegycze, aby mezy panem manzelem mym a ditkamy nassymy po meg smrti ruznycze newznykala, w tom mem gmeničku na mne patrycym takowyto poradek testament činym (SKALICA 1660); Michael listy, chtorge mu patrit magu, wimenit sebe ma (CA 1699); regula societatis aneb towarížstwa včj nás, kolik gednemu každemu podle wjc neb menég penez daných, zisku neb sskodi patrj (LU 1775); obecne užitky pochazajice z poddanstva tomu i včil patriti maju, komu v urbaroch poddanstvo je podmanene (K. LEHOTA 1781)

patriť_1 patriť patriť_2 patriť

Zvukové nahrávky niektorých slov

jeho syn, patrím vám son fils, je vous appartiens
jej patria naše posledné pohľady nos derniers regards lui appartiennent
patrím vám ako on je vous appartiens comme lui-même
sibírska cesta ti patrí route sibérienne t'appartient
svet mi môže patriť le monde peut m'appartenir
ten majetok patrí vám cette fortune vous appartient
to, čo mi patrí ce qui m'appartient
uzmiereniach, lebo to patrí réconciliations, car elles sont
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu