pastier -a m. kto pasie (z povolania) hosp. zvieratá: p. oviec, kráv; obecný, družstevný p.; cirk. duchovný p. biskup al. kňaz
● žart. komu česť, tomu česť, p-ovi trúba každému patrí primeraná úcta;
pastierka -y -rok ž.;
pastiersky príd.: p. pes, p-a tematika; cirk. p. list list biskupa veriacim;
pastierstvo -a s. hosp. odvetvie zamerané na pasenie a chov hosp. zvierat;
pastierik -a mn. -ci/-ovia m. zdrob.
pastierik ↗ pastier
pastierka ↗ pastier
pastieročka ↗ pastier
pastier -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto sa stará o hospodárske zvieratá pri pasení: miestny p. kráv; kočovní pastieri oviec; spôsob života pastierov; pracovať na družstve ako p. 2. cirk. obyč. v spojeniach duchovný pastier, pastier Cirkvi ▶ kto vykonáva náboženské a obradné úkony na základe duchovného stavu či povolania, kňaz, duchovný2: starostlivý, horlivý p.; služba duchovného pastiera; vysvätený p. komunity veriacich □ najvyšší pastier Cirkvi Svätý Otec, pápež; Dobrý pastier Ježiš Kristus ◘ fraz. ako ovce bez pastiera (o ľuďoch) a) ľudia opustení, nechaní bez pomoci b) ľudia, ktorí nemajú vedenie ◘ parem. komu česť, tomu česť, pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži ▷ pastierik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. i expr.: chudobný p.; hry pastierikov; Zatúlala sa, potvora [koza], pastierikovi do počtu chýbala. [Sln 1969]; pastierka -ky -rok ž.: p. husí; porcelánová soška pastierky s píšťalkou; ťahavé piesne pastierok; pastieročka -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: malá p.
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
pastier, -a m.
1. kto pasie dobytok al. husi: obecný p.; svinský p.; hovor. ako ovce bez p-a o ľuďoch bez vedenia
● Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba (prísl.) každému patrí úcta podľa hodnosti;
2. cirk. duchovný p. o duchovných;
pastierka, -y, -rok ž.;
pastiersky príd.: p. život, p. roh, p-a palica, p. spev, p-a trúba, p-a pieseň; p-a poézia o živote pastierov; cirk. p. list okružný list biskupa, smernice určené veriacim; bot. p-a kapsička lúčna rastlina (Capsella bursa pastoris);
pastierstvo, -a str. zamestnanie pastiera;
pastierik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. expr.
(jeden) pastier; (bez) pastiera; (k) pastierovi; (vidím) pastiera; (hej) pastier!; (o) pastierovi; (s) pastierom;
(štyria) pastieri; (bez) pastierov; (k) pastierom; (vidím) pastierov; (hej) pastieri!; (o) pastieroch; (s) pastiermi;