Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

pasovať1 nedok. i dok. hist. slávnostným obradom povyšovať, povýšiť do rytierskeho stavu: p. niekoho na, za rytiera;

pren. expr. vyhlasovať, vyhlásiť za niekoho: p. niekoho za klasika


pasovať2 nedok. hovor. byť vhodný, hodiť sa, pristať, svedčať: kravata p-je ku košeli, kľúč p-je do zámky, p-jú k sebe

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pasovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
pasovať ‑uje ‑ujú nedok. (byť vhodný)
pasovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok. (udeliť, udeľovať hodnosť)

pasovať sa1 -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok. hovor. 1. (s kým; ø) ▶ prekonávať jeden druhého silou v bitke, biť sa, zápasiť: p. sa so zbojníkmi; chlapci sa pasujú na tráve; chcem sa p.; Aj v televízii to vysielali, ako sa lesník Jano pasoval s medvedicou. [S. Háber]
2. (s kým; ø) ▶ súperiť v športovom zápolení: p. sa so svojím protivníkom vo finále; p. sa pod košmi s pivotom
3. (s čím) ▶ usilovať sa o prekonanie ťažkostí, zápasiť, bojovať: p. sa s chorobou, so závislosťami; p. sa s existenčnými problémami; starí rodičia sa pasovali s biedou
4. (s čím) ▶ s námahou sa venovať niečomu, zaoberať sa niečím, robiť niečo, aby sa dosiahol nejaký výsledok; syn. trápiť sa: p. sa s ťažkým kufrom; pasuje sa s remeňom na nohaviciach; študent sa pasuje s témou referátu; Museli sme sa pasovať s pováľanými stromami. [KSl 1976]
fraz. pasovať sa so smrťou byť na umretie, umierať

pasovať sa2 -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok. hovor. (za koho/na koho; do čoho) ▶ označiť sa, vyhlásiť sa za niekoho vhodného na istú úlohu, rolu, funkciu al. tak pôsobiť: p. sa za odborníka, znalca; p. sa na strážcu morálky; nechce sa p. do roly záchrancu; pasovala sa za modernú starú mamu; Chýba námnajmä tým, ktorí sa pasujú na vykladačov pravdy a práva – elementárna úcta k inakosti a rôznosti. [LT 2001]


pasovať1 -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. i dok. 1. (koho za koho/na koho; koho do čoho) ▶ (v stredoveku) povyšovať, povýšiť niekoho do rytierskeho stavu za hrdinstvo v boji al. za verné služby: po obrade korunovácie kráľ pasuje rytierov; cisár pasoval veliteľa kráľovskej jazdy za obranu pred Turkami do rytierskeho stavu, na rytiera; Keď Mateja Huňadyho zvolili za kráľa, mal len 15 rokov. Už štyri roky predtým ho otec pasoval za rytiera. [HR 2003]
2. (koho za koho/na koho; koho do čoho) ▶ slávnostným obradom udeľovať, udeliť niekomu funkciu, hodnosť, isté vyššie postavenie: p. absolventov vojenskej akadémie do hodnosti poručíka; po úspešnej skúške p. strelca za poľovníka; Pasovania sa ujali skúsení gymnazisti, ktorí našich najmladších žiakov pasovali za riadnych prvákov tejto školy. [ŽVč 2008]; žart. slávnostne p. návštevníkov hradu do šľachtického stavu; pasovali ma na novopečeného penzistu [V. Komorovská]
3. publ. (koho, čo za koho, za čo/na koho, na čo) ▶ vyhlasovať, vyhlásiť, označovať, označiť niekoho, niečo za vhodného, za vhodné na istú úlohu, rolu, funkciu, postavenie: p. športovca za najväčšiu juniorskú nádej; p. krajinu na nádej pre východnú Európu; za hlavného hrdinu pasovali mesto; viackrát bol v minulosti pasovaný na medailistu; právnika pasovali na najlepšiu partiu v okolí; Sám seba pasuje na starého mazáka, ktorý všade bol, všetko videl a všetko vie. [S. Háber]

pasovať2 -suje -sujú -soval -sujúc -sujúci -sovanie nedok.nem. ‹ fr.hovor. 1. (kam; ø) ▶ vyhovovať rozmermi, tvarom, veľkosťou a pod., byť vhodný, byť akurát, hodiť sa: kľúč pasuje, nepasuje do zámky; počítačová myš mi dobre pasuje do ruky; matrac do postieľky musí p.; Navliekla som si ho [prsteň] a veru mi presne pasoval [...]. [P. Holka]; pren. mal iné záujmy, nepasoval do môjho ži­vota
2. (k čomu, ku komu; ø) ▶ vlastnosťami, vzhľadom pristať k niekomu, niečomu, vytvárať s niekým, s niečím súlad, harmóniu, hodiť sa: nakladaná zelenina k tomuto jedlu celkom pasuje; pasuje mi kravata k obleku a ku košeli?; hudba dokonale pasovala k filmu; skúša pred zrkadlom, čo jej pasuje; všetko v byte ladí a spolu pasuje; hráči k sebe pasujú hokejovo aj povahovo; Viem, že tie slová... myšlienky k sebe nepasujú. [SP 2012]
fraz. niekomu niečo nepasuje do karát situácia sa pre niekoho nevyvíja podľa očakávania; to niekomu pasuje/nepasuje do krámu pre niekoho to je, nie je vhodné, výhodné

pasovať3 -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovanie nedok.fr.kart.mať prestávku v hre, nehrať: prví traja hráči pasovali

pasovať nedok. ‹n < f›

1. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ujú

2. hodiť sa: k bravčovému p-uje kapusta

3. osadzovať, zasadzovať: p. rúru do komína

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


pasovať sa p. biť sa 1, bojovať 2


pasovať1 p. vyhlásiť 2


pasovať2 p. hodiť sa 1, 2


priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajúhodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodíhovor.: pasovaťsedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedíhovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikujezastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafítesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sakryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryjehovor.: pasovaťsedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pasovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. (bezpredm. i s kým) zápasiť, boriť sa: Pasoval sa so susedom kováčom na kolkárni. (Jes.);

pren. namáhať sa s niečím, trápiť sa s niečím: Rudko fučal, pasoval sa s črpákom, pomaly ho vyprázdnil. (Ondr.); pasovať sa s triedou (Kuk.)


pasovať1, -uje, -ujú nedok. i dok. hist. (koho na čo i za čo) udeľovať, udeliť niekomu hodnosť rytiera: p. niekoho na rytiera; pren. Moyzesom za Slováka pasovaný milý gróf (Vaj.) vyhlásený

pasovať2, -uje, -ujú nedok. kart. slang. mať prestávku v hre, nehrať

pasovať3, -uje, -ujú nedok. (nem.) hovor. (komu) byť vhodný, hodiť sa: šaty mu pasujú; kľúč mu nepasuje do dverí

p. niekomu do krámu byť vhod, hodiť sa

Morfologický analyzátor

pasovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) pasujem VKjsa+; (ty) pasuješ VKjsb+; (on, ona, ono) pasuje VKjsc+; (my) pasujeme VKjpa+; (vy) pasujete VKjpb+; (oni, ony) pasujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) pasoval VLjsam+; (ona) pasovala VLjsaf+; (ono) pasovalo VLjsan+; (oni, ony) pasovali VLjpah+;
(ty) pasuj! VMjsb+; (my) pasujme! VMjpa+; (vy) pasujte! VMjpb+;
(nejako) pasujúc VHj+;
pasowať_1 pasowať pasowať_2 pasowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor