Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs ssj ma

pasívny príd.

1. neprejavujúci aktivitu, nečinný, trpný, op. aktívny: p. človek, p. postoj k udalostiam, p. účastník schôdzky; p. odpor prejavovaný úmyselnou nečinnosťou; práv. p-e volebné právo právo byť volený; gram. p-e tvary, p-e príčastie

2. fin. pri kt. sú pasíva vyššie ako aktíva: p-a bilancia; p. obchod stratový;

pasívne prísl.: p. sa správať;

pasívnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pasívny; pasívne prísl.; pasívnosť ‑i ž.

pasívne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ pasívnym, nečinným spôsobom, neprejavujúc iniciatívu, záujem; bez aktívneho prispenia, nečinne; op. aktívne: p. čakať na zmenu; p. znášať svoj osud odovzdane; domáci hráči pôsobili v druhom polčase pasívnejšie; Nezostávalo mu nič iné, iba pasívne sledovať vývoj situácie: teraz rozdávala karty ona. [D. Mitana]
2. i odb.bez aktívnej účasti, bez aktívneho pôsobenia: získať imunitu p. po podaní protilátok vyprodukovaných iným človekom al. zvieraťom niekomu, kto ich potrebuje na prevenciu; lingv. pasívne ovládať cudzí jazyk byť schopný rozumieť (počutému, prečítanému), ale bez schopnosti plynulo komunikovať, vyjadrovať sa v cudzom jazyku; slúchadlá pre moje potreby p. izolujú okolitý hluk

pasívny príd. ‹l›

1. trpný, nečinný, ľahostajný, taký, ktorý sa priamo nezúčastňuje niečoho (op. aktívny 1): p-a znalosť jazyka; p-a slovná zásoba výrazy každému jednotlivcovi povedomé, zrozumiteľné al. zriedkavo používané; p-a rezistencia trpný odpor; chem. p. kov, prvok ktorý ihneď nevstupuje do príslušnej reakcie so svojím činidlom; lek. p-e cvičenie pohyby vykonávané druhým človekom al. prístrojom

2. práv. p-e volebné právo právo byť volený

3. preukazujúci pasivitu 3: p-a bilancia

4. lingv. k pasívum: p. rod trpný; p. význam, tvar;

pasívne prísl.;

pasívnosť -ti ž. pasivita 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pasívny príd.

1. majúci trpnú, nečinnú povahu: p. človek;

2. neprejavujúci aktivitu, nevyvíjajúci aktívnu činnosť: p. účastník, divák; p-a rezistencia, p. odpor prejavovaná(-ý) nečinnosťou;

3. (o schopnostiach, činnostiach človeka) nedosahujúci aktívnosť: p. vzťah k hudbe; p-a znalosť reči len rozumenie;

4. p-e volebné právo právo byť volený;

5. fin. pri ktorom je viac dlžôb ako pohľadávok: p. obchod, p-a bilancia;

6. chem. ťažko reagujúci;

7. gram. trpný, súvisiaci s trpným rodom: p. tvar slovesa, p-e particípium;

pasívne prísl. nečinne, bez aktivity: p. sa správať, p. prizerať na niečo, p. sa prispôsobovať;

pasívnosť, -ti ž.

1. pasívny vzťah k niečomu, nečinnosť, pasivita;

2. gram. význam pasíva

Morfologický analyzátor

pasívny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) pasívny; (bez) pasívneho; (k) pasívnemu; (vidím) pasívneho; (o) pasívnom; (s) pasívnym;

(traja) pasívni; (bez) pasívnych; (k) pasívnym; (vidím) pasívnych; (o) pasívnych; (s) pasívnymi;


(jeden) pasívnejší; (bez) pasívnejšieho; (k) pasívnejšiemu; (vidím) pasívnejšieho; (o) pasívnejšom; (s) pasívnejším;

(traja) pasívnejší; (bez) pasívnejších; (k) pasívnejším; (vidím) pasívnejších; (o) pasívnejších; (s) pasívnejšími;


(jeden) najpasívnejší; (bez) najpasívnejšieho; (k) najpasívnejšiemu; (vidím) najpasívnejšieho; (o) najpasívnejšom; (s) najpasívnejším;

(traja) najpasívnejší; (bez) najpasívnejších; (k) najpasívnejším; (vidím) najpasívnejších; (o) najpasívnejších; (s) najpasívnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) pasívny; (bez) pasívneho; (k) pasívnemu; (vidím) pasívny; (o) pasívnom; (s) pasívnym;

(tri) pasívne; (bez) pasívnych; (k) pasívnym; (vidím) pasívne; (o) pasívnych; (s) pasívnymi;


(jeden) pasívnejší; (bez) pasívnejšieho; (k) pasívnejšiemu; (vidím) pasívnejší; (o) pasívnejšom; (s) pasívnejším;

(dva) pasívnejšie; (bez) pasívnejších; (k) pasívnejším; (vidím) pasívnejšie; (o) pasívnejších; (s) pasívnejšími;


(jeden) najpasívnejší; (bez) najpasívnejšieho; (k) najpasívnejšiemu; (vidím) najpasívnejší; (o) najpasívnejšom; (s) najpasívnejším;

(dva) najpasívnejšie; (bez) najpasívnejších; (k) najpasívnejším; (vidím) najpasívnejšie; (o) najpasívnejších; (s) najpasívnejšími;


ženský rod

(jedna) pasívna; (bez) pasívnej; (k) pasívnej; (vidím) pasívnu; (o) pasívnej; (s) pasívnou;

(tri) pasívne; (bez) pasívnych; (k) pasívnym; (vidím) pasívne; (o) pasívnych; (s) pasívnymi;


(jedna) pasívnejšia; (bez) pasívnejšej; (k) pasívnejšej; (vidím) pasívnejšiu; (o) pasívnejšej; (s) pasívnejšou;

(štyri) pasívnejšie; (bez) pasívnejších; (k) pasívnejším; (vidím) pasívnejšie; (o) pasívnejších; (s) pasívnejšími;


(jedna) najpasívnejšia; (bez) najpasívnejšej; (k) najpasívnejšej; (vidím) najpasívnejšiu; (o) najpasívnejšej; (s) najpasívnejšou;

(štyri) najpasívnejšie; (bez) najpasívnejších; (k) najpasívnejším; (vidím) najpasívnejšie; (o) najpasívnejších; (s) najpasívnejšími;


stredný rod

(jedno) pasívne; (bez) pasívneho; (k) pasívnemu; (vidím) pasívne; (o) pasívnom; (s) pasívnym;

(tri) pasívne; (bez) pasívnych; (k) pasívnym; (vidím) pasívne; (o) pasívnych; (s) pasívnymi;


(jedno) pasívnejšie; (bez) pasívnejšieho; (k) pasívnejšiemu; (vidím) pasívnejšie; (o) pasívnejšom; (s) pasívnejším;

(dve) pasívnejšie; (bez) pasívnejších; (k) pasívnejším; (vidím) pasívnejšie; (o) pasívnejších; (s) pasívnejšími;


(jedno) najpasívnejšie; (bez) najpasívnejšieho; (k) najpasívnejšiemu; (vidím) najpasívnejšie; (o) najpasívnejšom; (s) najpasívnejším;

(dve) najpasívnejšie; (bez) najpasívnejších; (k) najpasívnejším; (vidím) najpasívnejšie; (o) najpasívnejších; (s) najpasívnejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor