Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

partia -ie ž.

1. úsek, časť umel., ved. ap. diela: zaujímavá p. románu, symfónie, preštudovať p-iu o jadrovej fyzike

2. miesto, úsek, oblasť: p. okolo očí; krásne p-ie v Belianskych Tatrách

3. hovor. skupina osôb tvoriaca celok z hľadiska istého spoločného záujmu: pracovná, murárska p., p. kartárov, dobrá, veselá p., vziať niekoho do p-ie

4. jednotlivá hra: prehratá p., hrať šachovú p-iu, vzdať p-iu

5. hovor. výhodný (majetný) partner na uzavretie manželstva: dobrá, bohatá p., to nie je p. pre ňu

urobiť dobrú p-iu dobre sa oženiť al. vydať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
partia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.

partia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

partia [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.fr.1. obyč. pl. partie ▶ istá oblasť, priestor, úsek ako časť celku obyč. s nejakými charakteristickými znakmi: skalnaté partie pobrežia; výstup na vrcholové partie pohoria; fľaky od zatekania v niektorých partiách stropu; v rieke sa striedajú plytké partie s hlbšími miestami
2.diel, úsek nejakého diela, pasáž2: opisné partie v autorskej reči; sólové partie skladby; dôležitá p. v inscenácii; zoškrtať text v rozvláčnych partiách
3. ▶ vymedzená, určená časť ľudského tela: horná p. tela, hrudníka; citlivé partie okolo očí; odhalené intímne partie; zoštíhlenie problematických partií; najzanedbávanejšia svalová p. u žien býva zadná strana stehien
4. ▶ jednotlivá hra (v šachu, kartách, biliarde, tenise, golfe a pod.): nová p. žolíka; malá p. pokru; finálová p. proti úradujúcemu majstrovi; zahrať si partiu tenisu; odohrať vyrovnanú šachovú partiu; pozvať priateľa na partiu golfu; Vypadli sme so silným súperom po rovnocennej partii. [HN 2011]
5. hovor. ▶ pracovná skupina osôb vykonávajúca istú prácu, pracovný kolektív: p. robotníkov, brigádnikov; p. kvalitných elektrikárov; ponúkame prácu pre jednotlivcov i celé partie; hľadám partiu živnostníkov murárov na zatepľovacie práce; partie drevorubačov spracovávali veternú kalamitu
6. hovor. ▶ skupina ľudí, ktorých spája spoločné trávenie voľného času (šport, spoločné záľuby), vyznačujúca sa priateľskosťou, družnosťou: p. chalanov, nadšencov; výborná p. futbalistov; skvelá p. mladých rómskych muzikantov; kamarát zo starej partie; vytvoriť zohranú partiu; zapadnúť do partie; dostať sa do zlej partie; ísť s partiou von; Prestaň už s tými sídliskovými partiami a venuj sa niečomu normálnemu. [D. Dán]; Nikto s ním nechce ísť do partie [...]. [Sme 2004] nechce s ním spolupracovať
7. hovor. ▶ výhodný (majetný) partner na uzavretie manželstva: tá žena je výborná p.!; Ja by som bol pre ňu našiel aj lepšiu partiu... [P. Jaroš]; Pomyslela si: To bude partia pre moju Zuzku. [Š. Janega]; Nemysli si, že pre také dievča je chlap s deckom nejaká veľká partia! [P. Andruška]
fraz. urobiť dobrú partiu (o mužovi) dobre sa oženiť, (o žene) dobre sa vydať
partička2 -ky -čiek ž. zdrob. k 4 6 expr.: pár vyhratých partičiek pokru, mariáša; zahrať si partičku šachu; teší sa na spoločnú partičku tenisu, golfu; dať dokopy partičku muzikantov


Partia [-t-] -ie ž. hist. ▶ historické územie juhovýchodne od Kaspického mora obývané pôvodne Partmi, jadro novovzniknutej Partskej ríše (2. stor. pred n. l.): staroveká P.


partička2partia

-tia/199461±349 5.13: substantíva ž. N sg. 5649→5492
+56
−43
partia/2027 eucharistia/704 dynastia/671 empatia/448 beštia/392 amnestia/377 apatia/267 sympatia/196 antipatia/79 homeopatia/76 hostia/177→57
+42
−29
telepatia/50 Hostia/83→45
+13
−14
(5/102)

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


partia 1. jednotlivá hra • hovor. expr. partička: zahrať si partiu, partičku šachu, mariáša

2. p. časť 3. p. skupina 2 4. p. partner


partner kto koná niečo spoločne s niekým (v hre, v obchode a pod.) • spoločník: politický, obchodný partner, spoločník; byť dobrým partnerom, spoločníkom pri hre, v tancispoluúčastník: spoluúčastník obchodnej transakciespoluhráč (kto sa spolu s niekým zúčastňuje na športovej al. inej hre): vrátiť loptu spoluhráčovihovor. partia (výhodný partner na uzavretie manželstva): to nie je partia pre našu dcérupejor. komplichovor. pejor. pusipajtášsubšt.: kompán • kumpán

p. aj protivník 2


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesnífragment: fragment eposuvýňatok: výňatok z operyzlomok: zlomok rukopisuukážka: predniesť ukážku z dielaútržok: útržky z rozhovoru, textuvýťah: klavírny výťahkniž. úlomok: úlomky básnekniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez: výrezy zo skutočnostipasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románupartia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzikestať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať dielakniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavukniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

partia [vysl. -tya], -ie, ií, -iám, -iách ž.

1. úsek, čiastka, časť umeleckého al. vedeckého diela, študijnej látky: úvodné p-ie (románu); prebrať, rozpracovať istú p-iu z matematiky; zaspievať p-iu;

2. časť, čiastka, miesto, úsek, oblasť: krčná a hrudná p. tela, choré p-ie pľúc; malebné prírodné p-ie; kvetné p-ie v záhrade; Čítal som i spisy práve o tejto partii Čiernej Hory. (Kuk.)

3. obch. väčšie množstvo tovaru istého druhu: Kúpil lacno partiu strižného tovaru. (Jégé)

4. hovor. skupina ľudí (pracovná, v športe al. pri zábave), parta: Jednej partii, čo pracovala v lese, hrozilo, že ju prepustí. (Fr. Kráľ) Zajatcov v partiách posielali na práce. (Jes.) Odišiel k svojej partii do hostinca. Prišiel do taroku prineskoro. (Jégé)

5. jednotlivá hra v kartách, šachu, tenise, pingpongu a i.: p. šachu, šachová p.; taroková p.; p. preferansu; zahrať p-iu tenisu; Hrali sa tri partie a všetky prehral Ulický. (Jégé)

6. hovor. výhodná ženba al. výhodný vydaj, v buržoáznej spoločnosti najmä bohatý ženích al. bohatá nevesta: Závidia mu bohatú partiu. (Jégé) Samko Ledanko je vari ešte lepšia partiakrajší totiž. (Tim.) Vše sníval o dobrej partii pre jediného, študovaného syna. (Gráf)

urobiť dobrú p-iu dobre sa oženiť, vydať;

partička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 3-6

partia ž. (parťija)
1. csl skupina ľudí v práci, pri zábave a pod. tvoriaca jeden celok: Vibraľi zme sa do šľuogi osem kamarátof, taká parťija zme buľi (Čimhová TRS); V ňiektoríh domách sa po sobotách schádzavali na pálenuo celie kemenárske partije (Hliník n. Hron. NB); F parťii náz bulo ďeseť (Revúca); Naščevúval son dobrú kartárskú partiju (Skalka n. Váh. TRČ); Každú sobotu navečér chodzili postupne po partijách dzivčence vibílené, vifutkuvané pristrájat kostol (Červeník HLO); Ja so_mal partiju śedzem a ja osmi bul, ja bul jako veduci (Smižany SNV); To śe doraz zrobia dva partije a uhaňame śe jedne druhich (Čemerné VRN); Jak śe budzeš uľivac, ta ce ňebudu chcec do partiji (Rakovec n. Ond. MCH)
L. robiť na parťije (Koš PDZ) - v pracovných skupinách
2. jednotlivá hra (v kartách a i.): Hibaj, dámo si ednú partiu! (Jelšava REV); Kerá strana dokopi vác kolkóv zvalila, tá vihrala partiju (Šípkové PIE)
3. výhodný partner na uzavretie manželstva: Vezmi si jú, neobiďeš s ňó plano, bo to je dobrá partia (Revúca)

partia ž lat práv
1. účastník sporu, stránka: colludo: gako když dwa adwocati proti gedné partygi se zreknu (WU 1750)
2. adm časť majetku: z druheg pak častky, ktera gesste pry mogich rukach zostawa, takowe partie, budto určite, budto založené mogmu sinowy poručam (ZVOLEN 1739)

partia
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) partia
G (bez) partie
D (k) partii
A (vidím) partiu
L (o) partii
I (s) partiou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) partie
G (bez) partií
D (k) partiám
A (vidím) partie
L (o) partiách
I (s) partiami

Zvukové nahrávky niektorých slov

vzorkovanej partie a jej veľkosti la portion échantillonnée et sa taille

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu