partia [vysl. -tya], -ie, ií, -iám, -iách ž.
1. úsek, čiastka, časť umeleckého al. vedeckého diela, študijnej látky: úvodné p-ie (románu); prebrať, rozpracovať istú p-iu z matematiky; zaspievať p-iu;
2. časť, čiastka, miesto, úsek, oblasť: krčná a hrudná p. tela, choré p-ie pľúc; malebné prírodné p-ie; kvetné p-ie v záhrade; Čítal som i spisy práve o tejto partii Čiernej Hory. (Kuk.)
3. obch. väčšie množstvo tovaru istého druhu: Kúpil lacno partiu strižného tovaru. (Jégé)
4. hovor. skupina ľudí (pracovná, v športe al. pri zábave), parta: Jednej partii, čo pracovala v lese, hrozilo, že ju prepustí. (Fr. Kráľ) Zajatcov v partiách posielali na práce. (Jes.) Odišiel k svojej partii do hostinca. Prišiel do taroku prineskoro. (Jégé)
5. jednotlivá hra v kartách, šachu, tenise, pingpongu a i.: p. šachu, šachová p.; taroková p.; p. preferansu; zahrať p-iu tenisu; Hrali sa tri partie a všetky prehral Ulický. (Jégé)
6. hovor. výhodná ženba al. výhodný vydaj, v buržoáznej spoločnosti najmä bohatý ženích al. bohatá nevesta: Závidia mu bohatú partiu. (Jégé) Samko Ledanko je vari ešte lepšia partia — krajší totiž. (Tim.) Vše sníval o dobrej partii pre jediného, študovaného syna. (Gráf)
● urobiť dobrú p-iu dobre sa oženiť, vydať;
partička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 3-6