Parom -ma m. 1. mytol. ▶ staroslovanský boh hromu a blesku: P. metá z oblohy ohnivé strely – blesky; Už som myslel, že z chlapa, čo nedávno privolával Paroma a rozprával príhody o vraždiacich pekelníkoch, sa vykľuje inkvizítor a exorcista. [J. Červenák]
2. parom pl. N -my hovor. expr. ▶ označenie nadprirodzenej bytosti stelesňujúcej neurčitú zlú silu, používané najmä v nadávkach, v kliatbach a pod., čert, diabol; syn. fras, ďas: paroma tvojho paromského, prečo mi nedáš pokoj?; V takej chvíli sa vraj treba radšej prežehnať, a nie hrešiť a spomínať všelijaké paromy. [A. Habovštiak]
◘ fraz. ký parom? kto?; na kieho/kýho paroma? prečo, načo?; bodaj ťa/to/ho/vás/ich [tam] parom uchytil al. nech ťa/to/ho/vás/ich parom uchytí prianie niečoho zlého; kde ťa tam paromy berú/nesú! prejavenie hnevu, pokarhanie; parom ma tam po tom! nie je to moja starosť; ten, lebo ten, to je jeden parom hocikto; to už azda [aj] sám Parom uchytil! niečo nemožno nájsť
paromvie, pís. i parom vie, paromhovie, pís. i parom ho vie čast. hovor. zastaráv. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o povahe situácie opísanej vo výpovedi (často so záporným hodnotením), nevie sa, nie je známe, nevedno; syn. čertvie, čerthovie: p. prečo; p., čo to je!; no p., kto sa má v tom vyznať; p., či je doňho zaľúbená; Medvede by už mali spať zimným spánkom. Ale paromhovie, dnes, v časoch globálneho otepľovania [...]. [Sme 2009]