parole [parol] neskl. ž.
parole [parol] neskl. ž. ⟨fr.⟩ lingv. ▶ (v štruktúrnej lingvistike F. de Saussura) hovorenie prebiehajúce v konkrétnej situácii v protiklade k jazyku (langue) ako zovšeobecnenému jazykovému systému, pričom obidva javy sú súčasťou reči (langage) ako schopnosti človeka tvoriť a používať jazyk; hovorenie ako individuálny spôsob realizácie jazykového systému: produkty komunikácie patria do oblasti p.; každá zmena v langue vychádza zo zmien v p.; utvrdenie dvoch rozdielnych pojmov – langue a p. – a analýza vzťahov medzi nimi boli neobyčajne plodné pre jazykovedu
parole d’honneur [paroldonér] neskl. m. ‹f› zastar. kniž. čestné slovo
parole [parol] neskl. ž. ‹f› lingv. (v teórii F. de Saussura) reč ako realizácia jazykového systému (langue);
parolový príd. lingv. týkajúci sa parole, rečový: p-á lingvistika zameraná na analýzu textov, na rečové realizácie jazykového systému
parole [vysl. parol] neskl. ž. (franc.) lingv. v štrukturálnej jazykovede konkrétne rečové prejavy, reč