paroh -u obyč. mn. m. plný zrohovatený výrastok na hlave niekt. zvierat: jelenie p-y
● iron. → nasadiť manželovi p-y;
parohový príd.: archeol. p-é nástroje;
parožok -žka, parožtek -a m.
1. zdrob. k paroh: p-y srnca
2. parožky hovor. slimačie tykadlá, rožky
paroh -hu/-ha pl. N -hy I -hmi/hami m. obyč. pl. parohy ▶ kostený zrohovatený výrastok, vyskytujúci sa najčastejšie v páre1 na hlave samca vysokej (hlavne jelenej) zveri: jelenie, srnčie, kamzičie parohy; trofejné parohy; dýka s rukoväťou z jelenieho parohu; najsilnejšie jelene zhadzujú parohy vo februári; poranenie parohu sa prejaví na vývine parožia; daniele majú parohy lopatkovito rozšírené; Poznal ho [srnca] podľa franforca lyka, ktorý mu ovísal na pravom parohu. [I. Pačutová]; Steny [reštaurácie] sú ovešané poľovníckymi trofejami, parohmi, kožami zvierat, vypchatými hlavami aj celými zvermi. [InZ 2002] ◘ fraz. iron. má/nosí [na hlave] parohy (o mužovi) jeho manželka, (životná) družka, milá mu je al. bola neverná; expr. nasadiť manželovi/mužovi/milencovi parohy (o žene, dievčati) porušiť vernosť, mať pomer s iným partnerom ▷ zdrob. ↗ parožok, parôžok, parožtek, parôžtek
paroh, -u m. rohovitý výrastok na hlave samcov (u soba i samíc) parohatých zvierat: jelenie p-y
● iron. nasadiť niekomu p-y byť neverná manželovi;
parohový príd. zhotovený z parohov: p. nástroj, p. mlat;
parožok, -žka i parožtek, -a m. zdrob. expr.
1. malý paroh;
2. hovor. parohom podobné tykadlá slimákov: Slimák, vystrč rožky, dám ti masla na parožky. (detská riekanka)
(jeden) paroh; (bez) parohu; (k) parohu; (vidím) paroh; (hej) paroh!; (o) parohu; (s) parohom;
(štyri) parohy; (bez) parohov; (k) parohom; (vidím) parohy; (hej) parohy!; (o) parohoch; (s) parohmi;