Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

parník -a m. loď na parný pohon: zaoceánsky, riečny p.;

parníček -čka m. zdrob.

parník -ka pl. N -ky m. ▶ väčšia, pomaly plávajúca loď s parným pohonom: riečny, dunajský p.; osobný, výletný p.; vyhliadková plavba na parníku, parníkom; kapitán parníka; cestujúci na palube luxusného parníka; na Dunaji trúbil p. ▷ dopr., stroj. kolesový parník poháňaný kolesom al. kolesami s lopatkami po obvode, hnanými parným strojom ▷ parníček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: parníčky na rieke; Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi vysadil ma tamto fučiaci parníček. [Š. Žáry]

parník, -a m. väčšia loď poháňaná parou, paroloď: zaoceánsky p.;

parníček, -čka m. zdrob. expr.

(jeden) parník; (bez) parníka; (k) parníku; (vidím) parník; (hej) parník!; (o) parníku; (s) parníkom;

(štyri) parníky; (bez) parníkov; (k) parníkom; (vidím) parníky; (hej) parníky!; (o) parníkoch; (s) parníkmi;