parkovanie -nia -ní s. 1. hovor. al. dopr. profes. ▶ vyznačená plocha vyhradená na umiestnenie vozidla mimo jazdných pruhov komunikácie, parkovisko, stojisko: p. v podzemí pod námestím; k bytu patrí vlastné p.; zvýhodnené p. miesta vyhradené výlučne pre verejnú dopravu 2. hovor. al. dopr. profes. ▶ používanie plochy vyhradenej na odstavenie motorového vozidla; ponechanie vozidla (určitý čas) na mieste: pozdĺžne, šikmé p. spôsob radenia zaparkovaných vozidiel; krátkodobé, rezidenčné p.; bezplatné, platené, spoplatnené p.; regulované p.; vyhradené p. iba pre motorové vozidlá so zakúpeným parkovacím povolením ▷ ↗ i parkovať
(jedno) parkovanie; (bez) parkovania; (k) parkovaniu; (vidím) parkovanie; (hej) parkovanie!; (o) parkovaní; (s) parkovaním;
(štyri) parkovania; (bez) parkovaní; (k) parkovaniam; (vidím) parkovania; (hej) parkovania!; (o) parkovaniach; (s) parkovaniami;