pariť nedok. vystavovať účinku pary al. horúcej vody: p. buchty, p. sečku
// pariť sa
1. vydávať paru, výpary: horúca voda sa p-í; neos. z polievky sa p-í
2. expr. pociťovať horúčosť, potiť sa: p. sa v prekúrenej miestnosti
● expr. → kečka sa mu p-í
pariť -rí -ria par! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.
pariť sa -rí sa -ria sa par sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
parenie -nia s. 1. i odb. ▶ vystavovanie nejakého materiálu al. potravín účinkom pary al. horúcej vody: nádoba, sitko na p. buchiet; stroj na vlhčenie a p. nití; najdiétnejší spôsob prípravy jedla je p.; cícer je vhodný aj na klíčenie a p. 2. drev. ▶ technologický proces, v ktorom sa pôsobením tepla a vodnej pary menia fyzikálne, mechanické a chemické vlastnosti dreva: p. dreva; parením ohybné drevo mäkne; p. reziva a iných piliarskych sortimentov ▷ ↗ i pariť
pariť -rí -ria par! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. (čo) ▶ vystavovať účinku pary al. horúcej vody; pripravovať al. dusiť na pare, v pare: p. zemiaky; p. v hrnci kel, špargľu; zeleninu treba p. pod pokrievkou; mama parí buchty na kovovom paráčiku; [...] nevládala sama ani pariť zeliny, ba často ani rozžať petrolejku. [A. Baláž]; Posledný rok sú v rodine najobľúbenejšie veci na pare. Kúpili sme si špeciálny hrniec a paríme. [VNK 2001]; Plieskali bičom, strihali ovce a parili oštiepky. [ŽVč 2005]
pariť sa -rí sa -ria sa par sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. ▶ uvoľňovať, vydávať paru: v drevenom koryte sa parila horúca voda; naliať do šálok pariaci sa čaj; sipiaca, hučiaca voda [vodopádu] sa parí, vrie ako v kotle, pení, mení sa na vodný prach [L. Ťažký] 2. neos. (z čoho, z koho) ▶ (o pare) stúpať hore; víriť sa, šíriť sa v kúdoloch: z polievky sa ešte parí je horúca; parilo sa z hrnca s horúcimi zemiakmi; z koní sa parilo; z vody v bazéne sa parí je teplejšia ako okolitý vzduch; Z úbočia pod nami sa parilo. [A. Lauček]; Z kuriča sa parilo: akoby mu pod šatami tlela koža. [D. Dušek] 3. zried. (v čom; nad čím) ▶ vystavovať sa účinkom (liečivej) pary, naparovať sa: p. sa v (parnom) kúpeli, v saune; doma sme sa parili nad horúcou slanou vodou, aj nad harmančekom 4. expr. (v čom; kde) ▶ byť vystavený účinkom horúceho a vlhkého vzduchu, potiť sa (často v nevhodnom oblečení, počas namáhavej práce a pod.): p. sa vo svetri, v teplých pančuchách; parili sme sa v prekúrenom kupé rýchlika; Našťastie ma nevyučenú nezobrali ani za pomocnú kuchárku. Nebudem sa predsa celé leto pariť v kuchyni! [J. Šimulčíková]; Očividne sa mu to [občerstvenie] pozdáva viac, než pariť sa na nejakej tlačovke. [VNK 2000] ◘ fraz. [rozmýšľa, pracuje, robí niečo] až sa mu kečka parí al. až sa mu z kečky parí veľmi sa namáha, usiluje ◘ parem. keď sa hory paria, budú rásť hríby
kúdoliť sa, kundoliť sa valiť sa v kúdoloch • kudliť sa: nad mestom sa kúdolí, kudlí dym, hmla • chumeliť sa: sneh sa chumelí • víriť sa: prach sa víri v kúdoloch • pariť sa (o pare): z kotlov sa husto parí • nár. expr. kundriť sa: dym, para sa kundrí • hovor. expr. kúriť sa (o prachu): črieda uteká, až sa za ňou kúri
pariť sa p. kúdoliť sa
pariť, -í, -ia nedok. (čo) vystavovať účinku pary, zalievať horúcou vodou: p. zemiaky, p. buchty; p. hríby, otruby, ovos; parenie krmív;
dok. spariť
|| pariť sa
1. uvoľňovať, vydávať paru: horúca voda, polievka sa parí, zemiaky v jame sa paria; vôňa pariacej sa zeme (Laz.); pariace sa nápoje (Jes.)
● hovor. expr. kečka sa mu parí potí sa (obyč. od námahy);
2. vystavovať sa účinkom pary, naparovať sa: p. sa nad slanou vodou;
dok. k 2 napariť sa
pariť nedok. 1. vystavovať účinku pary, pripravovať parením (pri spracovaní potravín): Potom sa sir v rukách stu̯áčä, kím ňie je f kope a va̋dz rás sa misí pariť (Zázrivá DK); Krompľe pariľi (Málinec LUČ); Tag ich (buchty) nat tou parou pareu̯ (M. Teriakovce RS); Zemáki sa parili pre dobitek (Bošáca TRČ) 2. obárať vriacou vodou a. ošípanú: U nas še šviňa opaľuje, ňe tag jag dagdze, že do korita kladu a z horucu vodu paria (Brezina TRB) b. sečku, plevy: Pre kravi śe varilo f prikľece, to už gruľe śe tam variľi i voda, co śe śečka parila (Baldovce LVO); V źime pariľi pľevi pre statki f šafľu (V. Šariš PRE); Budzeme jim paric śečku (Krivany SAB) F. mosíme jéj (novej slúžke) dad nohi do pareňá, abi privikla (Bošáca TRČ) - žartovne o novej slúžke; un ľem doma ric pari (Dl. Lúka BAR) - sedí stále doma 3. dusiť (mäso) na masti, na vlastnej šťave: Tedi sa mäso ľen parilo, parila sa tá baraňina (Cerovo KRU); Ňítrnosťi parile gazďinej na masle, cibuľi a pridale k ňim aj mozge a jazek (Čelovce MK) 4. ohrievať semená olejnín v panvici: pariť (St. Myjava MYJ) 5. zmäkčovať spracúvaný materiál účinkom pary: Bug aľebo jaseň sa pareu̯, ke_ca mau̯ ohíbaď na ľiže (Pukanec LVI); Običajňe sa ňehali od večera (konope) do rána pariť (Kochanovce TRČ) 6. vin. stratifikovať viničné štepy účinkom pary: Viňičňie šťepi v kisňi sa paria (Pukanec LVI); parit (Radošina NIT, Pata ŠAĽ) 7. neos. byť horúco a dusno: Parí, buďe pršať (Bobrovec LM); Aľe parí, buďe búrka (Košťany n. Tur. MAR); Ako parí, oňeglho buďe hrmeť (Detva ZVO); Parí, buďe ďéš (Ozdín LUČ); Ňiekode, kot tak parilo, tag zme aj za dve kapseľke (húb) ponachoďiľi (V. Lom MK); Uš tag dávno ňeparilo (Bošáca TRČ); Ale parí, iste prinde navečér búrka (Červeník HLO) 8. zried. vylučovať výpary, uvoľňovať paru: Hore parej, budu rásťi hríbe (Kalinovo LUČ) 9. pripekať, páliť (o slnku): Slnko parí (Lukáčovce HLO); Sunéčko parí (Bošáca TRČ)
pariť sa nedok. 1. strsl, zsl vylučovať výpary, uvoľňovať paru: Toto buďe Párňicä, ke_cä tu voda parí (Párnica DK); Pozriťe, ako sa zem parí, budú hríbi riasť! (Pukanec LVI); Dav navrch trochu dobrého hnoja, takého, čo sa parev (V. Maňa VRB); Ak sa parí to seno, istotňe je mokrvo (Mur. Lehota REV); Šo se ťi tak parí s teho hrnka? (Čierna Lehota ROŽ); Seno sa parelo (Podmanín PB); Zem je teplá, tak sa aš parí s néj (Dobrá Voda PIE) 2. byť vystavený účinku pary: Zemáki sa uš paria (Prosné PB) 3. vystavovať sa účinkom pary, naparovať sa pri prechladnutí: Zalahlo mi voliako do nosa, mosín sa večer pariď na harmančeke (Návojovce TOP) 4. vyžarovať, sálať teplo: Ot šparhétu sä ľen tak parilo (Kokava n. Rim. RS) 5. potiť sa pri práci, potiť sa od horúčavy: Ňeská buďe ťeplo, buďeme sa na poli dobre pariť (Návojovce TOP); Na glhej cesťe sa buďeťe parit (Králiky BB); Calí den se musím pri špárovni parit (Slavošovce ROŽ); Moseľi sa poriadno paric, abi vistaveľi takí dom (Prosné PB) F. keśka sa mu parí (Rim. Píla RS) - potí sa od námahy; je v napätí 6. expr. vystavovať sa vysokému teplu, pražiť sa na slnku: Tam śe muśi paridz na slunku (Fintice PRE) 7. expr. rýchlo utekať, bežať: Oni hibaj behom domó, len sa tak parilo za nima (Turčok REV) 8. expr. vystatovať sa, naparovať sa: Ňepar śe, ňepar, bo ce od źemi ňevidno! (Gregorovce SAB)
pariť ndk 1. čo vystavovať účinku pary, naparovať; ponárať do horúcej vody al. ňou polievať: koryto, co brawy paria, kotel, co wody na brawy hregu (BYTČA 1614); werbenu war w sprawenem luhu, par nad njm aud, gak nayteplegssie zniesti mužeš (RT 17. st); listi a ratolestkj ssalwiowe warit a tim luno parit aneb paru z teg gichi k lunu zapustit pomaha, wodu ludi wen a bolest hogi (RN 17.-18. st); od kotlika, čuo brawi pareli (ŽILINA 1725); wezmi horke wino nebo horku wodu, tu pi a par hrdlo (LR5 18. st); aqva callida brachium fovere: pariti rameno (LD 18. st) 2. uvoľňovať, vylučovať výpary: fomentare: pariti (FO 1737); ga s mim krwawim a y tedy gesste paricim mečem na zem sem spadl (NHi 1791) 3. zahrievať v teple: foveo: w teple držjm, parjm (KS 1763); -ievať [-í] frekv k 1: vaporare: pařjwati (PD 18. st); p. sa ndk 1. hriať sa nad parou, naparovať sa: rada proty opuchleg matky: wezmy chabzdowe koreny, roztlucž ge dobre a war (vo) wode a nad tu paru nech se pary (LR1 17. st); potom pak ninegssy aresstantka nad sudek posednuc, parila se welice (PUKANEC 1787); koho koczka zdrape tak, ze otecze: wezmi zagemne koreni nebo plesniwecz, war to v wodie a par se tim (LR5 18. st) 2. vydávať paru: halans: parjcy se, paru dáwagjcy; paludes res pirant: bahna, močidla se pará (KS 1763); wstaw sklenicu do konskeho hnoge, co se pari s neho gako dym (RG 18. st) 3. (o človeku) pociťovať horúčosť, potiť sa: aestuo: parjm se, potjm se (KS 1763); na breh stidnúc i paríc se náhlila, kďe našla loďku, vstúpila do ňég (BR 1785); panj geho se w kuchyni parila, pékla, warila (MKH 1799) 4. (o veciach) nadmerne se zvlhčovať al. prehrievať pre neprístupnosť vzduchu, zaparovať sa: na pinwicj plech wssecek zaizrzawel, y tak to neobičag na pinwicgach plach držat, nebo ge tam welmi wlchko a parj sa, a tak nemozna wec, abi sa nepohubil (ROVŇANY 1755); zkusenj nas giž naučilo, že prudko sussené seno w stodolách parj se a kwasý (HRK 1773)