pariť nedok.
1. vystavovať účinku pary, pripravovať parením (pri spracovaní potravín): Potom sa sir v rukách stu̯áčä, kím ňie je f kope a va̋dz rás sa misí pariť (Zázrivá DK); Krompľe pariľi (Málinec LUČ); Tag ich (buchty) nat tou parou pareu̯ (M. Teriakovce RS); Zemáki sa parili pre dobitek (Bošáca TRČ)
2. obárať vriacou vodou
a. ošípanú: U nas še šviňa opaľuje, ňe tag jag dagdze, že do korita kladu a z horucu vodu paria (Brezina TRB)
b. sečku, plevy: Pre kravi śe varilo f prikľece, to už gruľe śe tam variľi i voda, co śe śečka parila (Baldovce LVO); V źime pariľi pľevi pre statki f šafľu (V. Šariš PRE); Budzeme jim paric śečku (Krivany SAB)
F. mosíme jéj (novej slúžke) dad nohi do pareňá, abi privikla (Bošáca TRČ) - žartovne o novej slúžke; un ľem doma ric pari (Dl. Lúka BAR) - sedí stále doma
3. dusiť (mäso) na masti, na vlastnej šťave: Tedi sa mäso ľen parilo, parila sa tá baraňina (Cerovo KRU); Ňítrnosťi parile gazďinej na masle, cibuľi a pridale k ňim aj mozge a jazek (Čelovce MK)
4. ohrievať semená olejnín v panvici: pariť (St. Myjava MYJ)
5. zmäkčovať spracúvaný materiál účinkom pary: Bug aľebo jaseň sa pareu̯, ke_ca mau̯ ohíbaď na ľiže (Pukanec LVI); Običajňe sa ňehali od večera (konope) do rána pariť (Kochanovce TRČ)
6. vin. stratifikovať viničné štepy účinkom pary: Viňičňie šťepi v kisňi sa paria (Pukanec LVI); parit (Radošina NIT, Pata ŠAĽ)
7. neos. byť horúco a dusno: Parí, buďe pršať (Bobrovec LM); Aľe parí, buďe búrka (Košťany n. Tur. MAR); Ako parí, oňeglho buďe hrmeť (Detva ZVO); Parí, buďe ďéš (Ozdín LUČ); Ňiekode, kot tak parilo, tag zme aj za dve kapseľke (húb) ponachoďiľi (V. Lom MK); Uš tag dávno ňeparilo (Bošáca TRČ); Ale parí, iste prinde navečér búrka (Červeník HLO)
8. zried. vylučovať výpary, uvoľňovať paru: Hore parej, budu rásťi hríbe (Kalinovo LUČ)
9. pripekať, páliť (o slnku): Slnko parí (Lukáčovce HLO); Sunéčko parí (Bošáca TRČ)
pariť sa nedok.
1. strsl, zsl vylučovať výpary, uvoľňovať paru: Toto buďe Párňicä, ke_cä tu voda parí (Párnica DK); Pozriťe, ako sa zem parí, budú hríbi riasť! (Pukanec LVI); Dav navrch trochu dobrého hnoja, takého, čo sa parev (V. Maňa VRB); Ak sa parí to seno, istotňe je mokrvo (Mur. Lehota REV); Šo se ťi tak parí s teho hrnka? (Čierna Lehota ROŽ); Seno sa parelo (Podmanín PB); Zem je teplá, tak sa aš parí s néj (Dobrá Voda PIE)
2. byť vystavený účinku pary: Zemáki sa uš paria (Prosné PB)
3. vystavovať sa účinkom pary, naparovať sa pri prechladnutí: Zalahlo mi voliako do nosa, mosín sa večer pariď na harmančeke (Návojovce TOP)
4. vyžarovať, sálať teplo: Ot šparhétu sä ľen tak parilo (Kokava n. Rim. RS)
5. potiť sa pri práci, potiť sa od horúčavy: Ňeská buďe ťeplo, buďeme sa na poli dobre pariť (Návojovce TOP); Na glhej cesťe sa buďeťe parit (Králiky BB); Calí den se musím pri špárovni parit (Slavošovce ROŽ); Moseľi sa poriadno paric, abi vistaveľi takí dom (Prosné PB)
F. keśka sa mu parí (Rim. Píla RS) - potí sa od námahy; je v napätí
6. expr. vystavovať sa vysokému teplu, pražiť sa na slnku: Tam śe muśi paridz na slunku (Fintice PRE)
7. expr. rýchlo utekať, bežať: Oni hibaj behom domó, len sa tak parilo za nima (Turčok REV)
8. expr. vystatovať sa, naparovať sa: Ňepar śe, ňepar, bo ce od źemi ňevidno! (Gregorovce SAB)