para ž.
1. csl plynná látka vznikajúca zahriatím vody (vyparujúca sa voda): Keď voda vre, robí sa para (Návojovce TOP); Pustil paru s kotla (Lukáčovce HLO); Pri vareňu śe narobi para (Dl. Lúka BAR)
L. buchti na pare (Čataj MOD, Brezina TRB) - pripravené parením; dať semeno na paru (Rajec ŽIL) - aby pustilo olej
F. taká para ma šibá (Vieska n. Žit. ZM), para ma šibe (V. Maňa VRB) - vyšiel na mňa pot; choďili do pari (Lapáš NIT) - do parného kúpeľa; je pot parou (V. Maňa VRB) - vypil si; ňichto ňežije o pare (Dl. Lúka BAR) - bez jedla; para śe ve mňe zacina (Dl. Lúka BAR) - dych mi dochádza
2. plyn vznikajúci pri rozklade pevných látok: Zdula sa ín krava a moseli jej puscit paru (Trakovice HLO); Ľem od žita jakośka koňe ochoreľi na totu kuľiku, to už napučňelo tamok a paru taku malo (Nemešany LVO); A jak tota para višla s kravi, zme totu rorku viňaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); To už znaľi, dze treba uderic do toho brucha krave, a tak jej tota para višla a toto jej pomohlo (V. Kazimír TRB)
3. dusný, horúci vzduch: Otvor dvere, taká e tu para, zľe sa dícha (Čičmany ŽIL)
4. vydýchnutý, vydychovaný vzduch: Nafúkala som mechúr, ale keď ho ňeuviažen, vifúka para a splaskňe (Návojovce TOP)
F. lecí, co mu para stačí (Kuchyňa MAL), uteká, co mu para stačí (Brodské SKA) - rýchlo beží; dobre som paru nevipustil, tak som utekal (Lubeník REV) - skoro som zomrel; ňemohla aňi paru lapad (Bošáca TRČ) - nevládala; sotváj uš paru lapá (Bošáca TRČ) - ťažko dýcha; hneť ťi paru vipustím, ag me nahneváš! (Revúčka REV) - zabijem ťa!
5. sila, energia: Juro má ale paru, mech si vihodzí na pleco jako ništ (Šípkové PIE); Kebis mieu̯ takú paru, biz ho premoheu̯ (Jablonové MAL); Má dobrú paru (Brodské SKA)
F. ňech to para tlačí! (Kátov SKA) - čo tam po tom!; bohdaj ťä para tlašila! (Hrlica REV), ňej ho para tlači! (Bzenov PRE) - čo tam po ňom!; ňemáš takéj pari, abis to vivédél (Bošáca TRČ) - nedá sa to, je to nemožné; parný i parový2 príd. k 1: Tu ňebolo parníh mľinuof, keď vodi šaďe dosť (Tvrdošín TRS); Tam maľi veľkú pilu parnú a tam to popíľeu̯ (Podmanín PB); Naposledi to boli parné mašini, s keríma sa mlácilo (Trakovice HLO); Najpŕv boli len tí parové mlátački (Modranka TRN); Na strojovéj stanice sem parné mašine oprauval (Blatné MOD); Pedz ma parovu a dimovu ruru (Studenec LVO)
pár m. i pára ž.
1. csl dvojica k sebe patriacich ľudí: Máme päť párou vížinkárou (Košťany n. Tur. MAR); F kolesi tancuvali dva pári (Návojovce TOP); Tri pári buďemo (Betliar ROŽ); Dávali nám páleno, to bolo pou̯ litra na pár, žena mala dva deci a chlap tri (Súlovce TOP); No dze boli štiri pári, pet páróv žencóv, no tak si zaspiévali (Bučany HLO); Joźo s Kaśu su dobra para (Studenec LVO); Tedi u grofa robiľi žňivo dvanac pari z valalu (V. Kazimír TRB)
L. sadaľi zme si na pár (Mašková LUČ), každího povolali na pár (Lupoč LUČ), boli zme na pár (Bošáca TRČ), chodívalo sa na pár (Šurany NZ) - vo dvojici; sú pot pár (Čičmany ŽIL) - hodia sa k sebe; f pare sa voziť (Riečnica KNM) - spolu žiť
2. člen dvojice, partner: Už máš páru? (Hor. Lehota DK); Ftedi ňie tak choďiľi pár s párom ak teras (Dačov Lom KRU)
F. takého ďieučaťa aňi ňejest páru (Slov. Pravno MAR) - niet jej rovnej; ňebolo im pára (Čelovce MK), ňebulo jej pari na okoľici (Brezina TRB) - nebolo im (jej) rovného; ňemať páru pot slnkom (Rim. Píla RS) - nemať rovného; nemá páru na sveťe (Bobrovec LM), ňemá naďaleko páru (Bošáca TRČ), nemá páru celéj dedine (Lukáčovce HLO) - nemá rovného, nik sa jej nevyrovná; špivadz me tag znaľi, že nam pari ňebulo (Brezina TRB) - nik nevedel lepšie
3. csl záprah dvoch kusov dobytka; dva kusy zvierat: To bi bola pekná pára, tieto volki! (Dol. Lehota DK); Barance sa na váhu ňepredávaľi, aľe na páre (Detva ZVO); Dva pári voló dakoďi trímali (Rat. Bystré REV); Baba si kupela paru koňich (Riečnica KNM); Predala som tedi sto páróv kureňéc (Lapáš NIT); Jeu̯ jeden do miesta na troch pároch volech (Jablonové MAL); Každi daľi jeden par ofcoch (Fintice PRE); Para voli stala sto bankovki (Kokšov-Bakša KOŠ); para koňi (Studenec LVO); para volof (Smižany SNV)
4. párenie (zvierat): Tá červénka, že to bolo s páru, že to nékerá svina lebo kanedz má u seba a ke_ca stíkli, že to aj tí svine dostali (Ružindol TRN)
5. dve k sebe patriace veci: Mám dva pári topánok (Bobrovec LM); Edon pár čížem, to vitríme za pädž rokó (Brusník REV); Mosín už dad noví pár (remencov) (Trakovice HLO); Ešče tedi sa hrózni vázali, robili sa páre, potom si to poviešali (Vajnory BRA); Mal ľem dva pari topanek (Dl. Lúka BAR); para topankoch (Studenec LVO)
6. jedna vec z dvoch k sebe patriacich vecí: De je pár ot tejto čižmi? (Lukáčovce HLO); párik m. zdrob. expr. k 1, 3: Hrali sa o páriki, sedli si po páre chlapedz z ďieušaťom (Mur. Dl. Lúka REV); S tíh našíh dzecí bi ból pekní párik (Bošáca TRČ); Šes tejžňovej prasťe sa odlúčile nadobre, krem toho párika, čo zostáu̯ pre nás g roku (Čelovce MK)
parný p. para
parový2 p. para