para -y pár ž.
1. plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych látok, najmä tekutín; voda v plynnom skupenstve: okuliare zašli p-ou, poháňať stroj p-ou, p-y sírouhlíka; alkoholové, jedovaté p-y
2. hmla, opar: p. nad riekou
● zmiznúť ako p. rýchlo, nenazdajky; pracovať plnou p-ou veľmi usilovne; beží, čo mu p. stačí ako len vládze; nech to p. tlačí! čo tam po tom!
parný príd. využívajúci paru: p. stroj, p. kúpeľ
para pary pár ž.
paraorech, pís. i para orech -cha obyč. pl. paraorechy, para orechy I -chmi/-chami m. ⟨prvá časť VM⟩ ▶ jedlé polmesiačikové semená veľkého guľatého plodu tropického juhoamerického stromu júvie štíhlej Bertholletia excelsa belavej farby a sladkastej mandľovej chuti, brazílske orechy (podľa mena brazílskeho štátu Pará): jadrá paraorecha; tvrdá škrupina paraorechov; najviac selénu je v para orechoch, paraorechoch
para pary pár ž. 1. ▶ voda v plynnom skupenstve: vodná p.; horúca p.; kotol na výrobu pary; ekologické čistenie parou; vypustiť paru z tlakového hrnca ↗ i fraz.; varenie v pare je šetrné a rýchle; bola taká zima, že nám šla p. z úst; Mocný rušeň odfukuje a skrýva kolesá v mračnách bielej pary. [L. Ťažký] ▷ fyz. nasýtená vodná para vodná para, ktorá je v rovnovážnom stave so svojou kvapalinou; kuch. buchty na pare bochníčky z kysnutého cesta plnené lekvárom, pripravené varením v pare, podávané ako hlavné jedlo, parené buchty 2. ▶ plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych látok, najmä tekutín: sírové pary; poškodenie dýchacích ciest leptavými parami; zachytávanie benzínových pár; žiarivky sa plnia zriedenými ortuťovými parami 3. trochu kniž. ▶ skvapalnené vodné pary v prízemnej vrstve ovzdušia, opar, hmla: oblak jemnej pary nad jazerom; z hory po daždi vychádza biela p.; [...] nad potokom, ktorý pretínal lúky ako jazva, dvíhali sa v slnečnom jase kúdoly pary. [E. Borčin] ◘ fraz. zmiznúť/stratiť sa ako para veľmi rýchlo, nenazdajky a bez stopy sa stratiť z dohľadu; expr. byť pod parou byť pod vplyvom alkoholu; [beží, letí, hrá] čo mu para stačí tak rýchlo, ako len vládze; mal/nemal paru mal, nemal dostatok sily, energie; hovor. žart. nech to para tlačí! výraz rezignácie, nezáujmu; [robiť niečo] plnou parou veľmi usilovne, zo všetkých síl, naplno; plnou parou vpred čo najrýchlejšie; publ. stratiť paru a) prísť o energiu, chuť, silu na vykonávanie niečoho b) oslabiť sa, stratiť na intenzite; hovor. vypustiť paru zbaviť sa napätia, uvoľniť sa
para- prefixoid ⟨gr.⟩ prvá časť zložených slov s významom 1. ▶ vedľa, pri, mimo, bokom, napr. paradentóza, paravenózny 2. ▶ odlišný, iný, nie zvyčajný, napr. paracyklista, paralympijský, paranormálny, parapsychológia
para1 neskl. m. ‹tur < perz›
1. (v Srbsku a i.) stotina dinára; drobná minca tejto hodnoty
2. (v Turecku a Egypte) medený peniaz v hodnote 1/40 piastra
para-1, par- v zloženinách prvá časť s významom vedľa, pri, spolu; skrze; proti; mínus
para-2 ‹g› chem. v zloženinách prvá časť označujúca prvú a štvrtú polohu substituentov v benzénovom jadre
para2 príd. (neskl.) ‹VM› tovar. p. orechy olejnaté semená júvie urastenej, používané ako ovocie, júviové orechy (podľa brazil. štátu Pará)
para-3 v zloženinách prvá časť s významom parašutistický
para-4 ‹g› v zloženinách prvá časť s významom paraplégia, paraplegik, paraplegický
dych vydychovaný vzduch • para: dychom, parou si ohrievať skrehnuté prsty
hmla zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou • para: hmla, para nad riekou • opar (jemná hmla): nad krajinou visel opar
para p. hmla, dych
pára, -y, pár i párka1, -y, -rok ž. nár. partner al. partnerka pri hre al. tanci: Vy hľadáte páru? (Tim.) Už máš páru. (Tim.) Nemá párky, hanblivec. (Hviezd.)
para, -y, pár ž.
1. voda v plynnom stave: zrážky vodných pár, poháňať stroj p-ou; okná, okuliare zašli p-ou
● hovor.: nemá p-y nevládze; pracovať plnou p-ou usilovne, plným tempom; beží, čo mu p. stačí čo najrýchlejšie; hovor. žart. nech to (ho) p. tlačí výraz nespokojnosti al. rezignácie;
2. hmla, opar: Dnes para v doline zvlášť mäkko onežnela. (Kras.) Z brázd stúpala para. (Gráf)
3. hmlovitý výpar unikajúci z horúcej kvapaliny do chladnejšieho okolia: jedovaté p-y, p-y sírouhlíka, vulkanické p-y
para ž. 1. csl plynná látka vznikajúca zahriatím vody (vyparujúca sa voda): Keď voda vre, robí sa para (Návojovce TOP); Pustil paru s kotla (Lukáčovce HLO); Pri vareňu śe narobi para (Dl. Lúka BAR) L. buchti na pare (Čataj MOD, Brezina TRB) - pripravené parením; dať semeno na paru (Rajec ŽIL) - aby pustilo olej F. taká para ma šibá (Vieska n. Žit. ZM), para ma šibe (V. Maňa VRB) - vyšiel na mňa pot; choďili do pari (Lapáš NIT) - do parného kúpeľa; je pot parou (V. Maňa VRB) - vypil si; ňichto ňežije o pare (Dl. Lúka BAR) - bez jedla; para śe ve mňe zacina (Dl. Lúka BAR) - dych mi dochádza 2. plyn vznikajúci pri rozklade pevných látok: Zdula sa ín krava a moseli jej puscit paru (Trakovice HLO); Ľem od žita jakośka koňe ochoreľi na totu kuľiku, to už napučňelo tamok a paru taku malo (Nemešany LVO); A jak tota para višla s kravi, zme totu rorku viňaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); To už znaľi, dze treba uderic do toho brucha krave, a tak jej tota para višla a toto jej pomohlo (V. Kazimír TRB) 3. dusný, horúci vzduch: Otvor dvere, taká e tu para, zľe sa dícha (Čičmany ŽIL) 4. vydýchnutý, vydychovaný vzduch: Nafúkala som mechúr, ale keď ho ňeuviažen, vifúka para a splaskňe (Návojovce TOP) F. lecí, co mu para stačí (Kuchyňa MAL), uteká, co mu para stačí (Brodské SKA) - rýchlo beží; dobre som paru nevipustil, tak som utekal (Lubeník REV) - skoro som zomrel; ňemohla aňi paru lapad (Bošáca TRČ) - nevládala; sotváj uš paru lapá (Bošáca TRČ) - ťažko dýcha; hneť ťi paru vipustím, ag me nahneváš! (Revúčka REV) - zabijem ťa! 5. sila, energia: Juro má ale paru, mech si vihodzí na pleco jako ništ (Šípkové PIE); Kebis mieu̯ takú paru, biz ho premoheu̯ (Jablonové MAL); Má dobrú paru (Brodské SKA) F. ňech to para tlačí! (Kátov SKA) - čo tam po tom!; bohdaj ťä para tlašila! (Hrlica REV), ňej ho para tlači! (Bzenov PRE) - čo tam po ňom!; ňemáš takéj pari, abis to vivédél (Bošáca TRČ) - nedá sa to, je to nemožné; parný i parový2 príd. k 1: Tu ňebolo parníh mľinuof, keď vodi šaďe dosť (Tvrdošín TRS); Tam maľi veľkú pilu parnú a tam to popíľeu̯ (Podmanín PB); Naposledi to boli parné mašini, s keríma sa mlácilo (Trakovice HLO); Najpŕv boli len tí parové mlátački (Modranka TRN); Na strojovéj stanice sem parné mašine oprauval (Blatné MOD); Pedz ma parovu a dimovu ruru (Studenec LVO)
pár m. i pára ž. 1. csl dvojica k sebe patriacich ľudí: Máme päť párou vížinkárou (Košťany n. Tur. MAR); F kolesi tancuvali dva pári (Návojovce TOP); Tri pári buďemo (Betliar ROŽ); Dávali nám páleno, to bolo pou̯ litra na pár, žena mala dva deci a chlap tri (Súlovce TOP); No dze boli štiri pári, pet páróv žencóv, no tak si zaspiévali (Bučany HLO); Joźo s Kaśu su dobra para (Studenec LVO); Tedi u grofa robiľi žňivo dvanac pari z valalu (V. Kazimír TRB) L. sadaľi zme si na pár (Mašková LUČ), každího povolali na pár (Lupoč LUČ), boli zme na pár (Bošáca TRČ), chodívalo sa na pár (Šurany NZ) - vo dvojici; sú pot pár (Čičmany ŽIL) - hodia sa k sebe; f pare sa voziť (Riečnica KNM) - spolu žiť 2. člen dvojice, partner: Už máš páru? (Hor. Lehota DK); Ftedi ňie tak choďiľi pár s párom ak teras (Dačov Lom KRU) F. takého ďieučaťa aňi ňejest páru (Slov. Pravno MAR) - niet jej rovnej; ňebolo im pára (Čelovce MK), ňebulo jej pari na okoľici (Brezina TRB) - nebolo im (jej) rovného; ňemať páru pot slnkom (Rim. Píla RS) - nemať rovného; nemá páru na sveťe (Bobrovec LM), ňemá naďaleko páru (Bošáca TRČ), nemá páru celéj dedine (Lukáčovce HLO) - nemá rovného, nik sa jej nevyrovná; špivadz me tag znaľi, že nam pari ňebulo (Brezina TRB) - nik nevedel lepšie 3. csl záprah dvoch kusov dobytka; dva kusy zvierat: To bi bola pekná pára, tieto volki! (Dol. Lehota DK); Barance sa na váhu ňepredávaľi, aľe na páre (Detva ZVO); Dva pári voló dakoďi trímali (Rat. Bystré REV); Baba si kupela paru koňich (Riečnica KNM); Predala som tedi sto páróv kureňéc (Lapáš NIT); Jeu̯ jeden do miesta na troch pároch volech (Jablonové MAL); Každi daľi jeden par ofcoch (Fintice PRE); Para voli stala sto bankovki (Kokšov-Bakša KOŠ); para koňi (Studenec LVO); para volof (Smižany SNV) 4. párenie (zvierat): Tá červénka, že to bolo s páru, že to nékerá svina lebo kanedz má u seba a ke_ca stíkli, že to aj tí svine dostali (Ružindol TRN) 5. dve k sebe patriace veci: Mám dva pári topánok (Bobrovec LM); Edon pár čížem, to vitríme za pädž rokó (Brusník REV); Mosín už dad noví pár (remencov) (Trakovice HLO); Ešče tedi sa hrózni vázali, robili sa páre, potom si to poviešali (Vajnory BRA); Mal ľem dva pari topanek (Dl. Lúka BAR); para topankoch (Studenec LVO) 6. jedna vec z dvoch k sebe patriacich vecí: De je pár ot tejto čižmi? (Lukáčovce HLO); párik m. zdrob. expr. k 1, 3: Hrali sa o páriki, sedli si po páre chlapedz z ďieušaťom (Mur. Dl. Lúka REV); S tíh našíh dzecí bi ból pekní párik (Bošáca TRČ); Šes tejžňovej prasťe sa odlúčile nadobre, krem toho párika, čo zostáu̯ pre nás g roku (Čelovce MK)
parný p. para
parový2 p. para
para ž 1. plynná látka tvoriaca sa zo zahriatych tekutín: z pečeneg husy, kde gsú tlusté kusy, para wetssi, nežli hus (BV 1652); z wody wistupuge para (OP 1685); vcho nad paru octowu držety; nos nad paru drženy (HL 17. st); učinjm zazraki hore na nebi, na zemi kréw y paru dymowú (KB 1756); nemocnj, kterymž uhelná pára zasskodila, po celém tele o tretinu tlustssj býwagj (TiS 1788); x. pren žiwot nass gest para, kteraž se na maličko ukaže a potom zmizy (SP 1696) je veľmi pominuteľný, časný F. vše časem svým pomine a jako para nad hrncem zahyne (RL 1634) o nestálosti; s prazneg kuchine, lechká para wynde (BV 1652) o biede; predsewzeťý gegých gako para zmyzne (PP 1734) stratí sa, zanikne 2. výpar, pach vystupujúci z niečoho (bez zásahu, zohrievania, varenia ap.): otwiragu se skali a nečisti puch, smradlawe pary ze seba widawagu (MS 1758); spiraculum: hlubokeg temnici okno, s kterych tažsská para vycházá (KS 1763); dobrá commocye proti zaduchu gest velmi užitečná, obzvlásste chodenj za oráči, abys mohl čerstvu paru z preorané zemi wystupugjcy (vdychovať) (TS 1771); para, ktera z hnogu wycháza (VOv 1779) 3. med vlhkosti premiestňujúce sa v tele (ich prítomnosť v istom vzájomnom pomere podľa humorálnej teórie podmieňuje zdravie): melissa mekczy brucho tak, že y kalostudene pary od duchow wen (môže) wywodytj (MT 17. st); (liek) srdce posylnuge, omdlewany zahany a param horkim hore wstupowaty nedopusty (HL 17. st); rutowe listi pite gedowate pary od srdce odhanj, trubice plicz poprawuge (RN 17.-18. st); sowa (včely) swogow gedowitow parow ofuka a tak (ich) požere (PR 18. st) 4. chem splodina, sublimácia: naleg na tu jehlu silni ocet, aby paru ze seba wipustila (SN 1772) P. tpn aqua Parna (pri Trnave 1244 CDSl); terra Parna (Biely Kostol 1244 CDSl); villa Parnice (Párnica 1420 VSO)
pár m, pára ž 1. dvojica tvoriaca celok: každy towaryss ma mystrovy každy den piet parov strevicz ussity (CA 1556); štyri kone wzaly, totižto dwa parj za dnich (LEVOČA 1611 E); perly, ktere sem na krku mem nosiwala, a geden par na ussich (ORLOVÉ 1694); za czitronou parou 15 f 3 (RUŽOMBEROK 1761); všecko pár svúj žáda (BR 1785) F. čo sme haje mali pekne, takže jim v Orave pary nebolo (KRUŠETNICA 1776) takých nebolo 2. manželská dvojica: negswetegssa para manzeluw bila Joseph a Maria (SJ 1765); keď vidím pár s párem sem tam chodiť, od bolesti nevím, čo mám robiť (AD 18. st); párny2 príd k 1: dialektik podobne z podobnimy a parne z neparnymy znassa (KoB 1666); iuges: yárma gedného párne (KS 1763); compar aptus ad par: párny (PD 18. st) L. geden s tich rowassow - parny pri sebe zaderzy ((LEVOČA) 1785) druhý rováš, na kt. je rovnako zárezom zaznačená dlžoba ako na origináli; me drobné djtky, které wčil opausstjm, dwe párné syrotky (PoV 18. st) súrodenci chlapec a dievča; -ik m expr: L. manželstva umrlý p. o zomretom členovi z manželského páru: napomjnagu wdowcuw a wdowi, aby na swug umrlý párik nezabudly; wdovcum a wdowám slussj dat noworočnj dar, (aby) gjm zarmutek pro stracenj sweho manželstwa parik od srdca odehnal (SlK 1766-80); páriček m expr L. tak sa mi widelo, gakobi k tomu ten negswetegssy pariček priwolil a tu istu mogu službu prigal (MS 1758 náb) o Márii a Jozefovi; pár i neskl čísl neurč vyj. neurčitý počet, niekoľko: pan Szeghy dawsse masstale stare rozburaty a nowe pred parma rokmy postawity (T. DVORY 1756) po par rokoch gišel pastier ze statkom na pašu (B. ŠTIAVNICA 1776 E); zaft z magoranku do ussj hučacich par kapky naliti (PR 18. st)