papek -a m. hovor. tenší a kratší kus dreva, neopracovaná palica: udrieť niekoho p-om
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
papek p. palica
papek, -a m. expr. kratšia palica al. kus dreva: udrieť niekoho p-om; papekom ma vyženie predo dvere (Vans.); Ten bukový papek, čo si mi ním hlavu prebil. (Král.)
● stojí ako p. bez slova, nehybne;
papeček, -čka m. zdrob.: strúhal pepečky do jaderníc (Taj.); Ba pochytil i dáky papeček na ňu. (Tim.)
(jeden) papek; (bez) papeka; (k) papeku; (vidím) papek; (hej) papek!; (o) papeku; (s) papekom;
(štyri) papeky; (bez) papekov; (k) papekom; (vidím) papeky; (hej) papeky!; (o) papekoch; (s) papekmi;