pantofľa -le -lí ž.
pantofľa -le -lí ž. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. hovor. expr. zastar. ▶ pohodlná obuv, obyč. bez päty; akákoľvek ľahko sa obúvajúca obuv, šľapka: obuj si nejaké pantofle a choď otvoriť; klopkať na chodbe pantofľami; Nič nepotrebujem. Palicu, pantofle a slamený širák! [V. Šikula] 2. etnogr. ▶ nízka letná pracovná obuv (mužská i ženská) pozostávajúca z podošvy, ku ktorej bol prišitý priehlavok: v lete chodili roľníci bosí alebo v kožených pantofliach; v žatve si obúvali pantofle ◘ fraz. hovor. žart. zastar. byť pod pantofľou podliehať vôli niekoho (obyč. muž žene v manželstve) ▷ pantoflička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: A ja svojej Mariške pantofličky kúpim. [ľudová pieseň]
pantofľa -e ž. ‹n < t› expr. ľahká domáca obuv bez opätku, ťapka, domáca papuča;
pantofľový príd.
pantofľa, -le, -lí ž. druh ľahkej, pohodlnej obuvi bez päty a bez podpätku: kožené, drevené p-e
● hovor. žart. byť pod p-ou podliehať vôli niekoho (najmä muž žene al. žena mužovi v manželstve);
pantoflička, -y, -čiek ž. zdrob.
pantofľa ž. i pantofeľ m. 1. strsl, zsl, spiš obyč. mn. č. druh ľahkej obuvi bez päty a bez podpätku: Obuu̯ si pantofle (Likavka RUŽ); Leťe chlapi obúvali pantofle (Návojovce TOP); Pantofľe sa mi zodraľi, musím si zase kúpit dačo ľachkuo (Králiky BB); Máce vi aľe pekné pantofľe! (Prosné PB); Voladze mosíš mat zapantané tí pantofle (Červeník HLO); V pantofláh bolo treba vedzet chodzit, utekat sa veru v níh ani modz nedalo (Šípkové PIE); V léťe ve fšedňí deň teda f pantofloch choďili (Skalica); Ftedi eśči robotňici muśeľi hodzidz do fabriki v drevenich pantofľoch (Prakovce GEL) F. hubu má jak pantoflu (V. Bielice TOP), papulu má otvorenú furd jak pantofla (Šípkové PIE) - chodí s otvorenými ústami; stále sa vyškiera; ti si pot pantofľou (Mošovce MAR) - žena ti rozkazuje 2. nízka súkenná obuv (so zapínaním na jeden gombík): pantofle (M. Stankovce TRČ) 3. expr. stará topánka: pantofla (V. Bielice TOP) 4. nadávka nešikovnej žene al. dievke; ničomnica: Aľe čo sa ci na ňiej ľúbí, šak to je ľen taká pantofľa! (Prosné PB) 5. kož. nástroj na vzorkovanie kože: Pantofeľ bou̯ zo špuntoviňi naľepeňej na drevo (Pukanec LVI); pantoflička i pantofieľka ž. zdrob. expr. k 1: Ďeže puojďeš f tích pantofľičkách, šag_e tam plno blata! (Ležiachov MAR); Do školi zme hodziľi f pantofeľkoch (Prakovce GEL)
pantofľa ž, pantofeľ m nem/tal obyč. pl pantofle ľahká pohodlná obuv, sandále: za pantofle ssewczowy dal d 40 (MOŠOVCE 1647); obecne (šatstvo): kossela, kuorkou obmakčene pantofle (KoB 1666); buducne se prjsne zakazugj zlatými a strjbrnými kljny punčochy anebo sstrimffle vyšývane nebo pramovane strewjce a pantofle (B. BYSTRICA 1723 E); crepida: pantoffel (PUKANEC 1788); sandaliu: pantofel (PD 18. st); -ový príd L. p-é drevo a. dubové: subter: pantoflowý drewo (GrP 1771); b. tisové: tasus: pantofflowý strom (DQ 1629); kulečka z pantoffloweho drewa (RT 17. st); -ička dem: crepidula: pantoflička, strewjček (KS 1763); crepidula: pantofličky (LD 18. st)