Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

pánt -a/-u m.

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e

2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;

pántik -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pánt ‑a/‑u mn. I ‑tmi m.; pántik ‑a m.

pánt -tu pl. N -ty I -tmi m.

pántikpánt


pánt -tu pl. N -ty I -tmi m.nem.1. obyč. pl. pántykovový mechanizmus skladajúci sa obyč. z dvoch častí slúžiaci na zavesenie dverí, dvierok, okien, okeníc, brán a pod. a na ich pohyb pri otváraní a zatváraní, záves: pevné, kvalitné pánty; kovové, titánové pánty; detail pántu kostolných dverí; výhoda nastaviteľných pántov; škrípanie, vŕzganie pántov; namazať, naolejovať pánty; vybrať, vyvesiť dvere z pántov; vymeniť na zárubni poškodený, odtrhnutý p.; dvierka na skrinke viseli iba na jednom pánte; Tresla dverami, div že nevyleteli z pántov. [V. Šikulová]stroj. klavírový pánt oceľový nerozoberateľný (nábytkový) tyčový záves, v minulosti súčasť krytu klaviatúry klavíra, klavírový záves
2. ▶ vodorovne upevnená žŕdka v kuríne, na ktorej sedáva hrabavá hydina (kury, morky); syn. bidlo: sliepky zleteli, poskákali z pántov; pánty nemajú byť okrúhle; Oči nám klipkali ako sliepkam na pánte. [Ľ. Zelienka]
pántik -ka pl. N -ky m. zdrob.: filigránske pántiky; vtáčiky vo voliére poskakujú po pántikoch; Kikirikí na pántiky! Už je ránko, vstávaj, Janko! [riekanka]
fraz. sedieť ako sliepky na pántiku byť usadený, sedieť tesne vedľa seba

pánt -u m. ‹n›

1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky)

2. dverový al. okenný záves

hambálok, hambalok žŕdka pre sliepky v kuríne • bidlo: sliepky sedia na hambálku, na bidlepánt: zletieť z pánta


pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • závesčap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov

2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlohambálokhambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku


záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť závesopona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponuzáclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclonydrapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

p. aj zástena

2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesovpánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántovčap: čapy na dverách vŕzgajú

3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesompríves: obytný príveskaravan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmihovor. vlečka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pánt, -a/-u m.

1. žŕdka, na ktorú možno niečo zavesiť; žŕdka v kuríne, na ktorej sedávajú sliepky, bidlo: sliepky sedia na p-e, kohút vyletel na p.; sliepka padla z pántu (Kuk.);

2. obyč. v mn. č. kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere al. obloky, záves: vyvaliť dvere z pántov (Chrob.);

pántik, -a m. zdrob.: Kikirikí na pántiky! (detská riekanka a kohútovi)

pánt m. (pant, bant)
1. vodorovne upevnená žŕdka v kuríne pre sliepky: Sľiepki išľi fčaz na pánti, buďe pršať (Mošovce MAR); Sliepke uš dávno boli na pantách, keť jej prišlo na rozum, že im ňedala ňišt žrať (Prochot NB); Sliepke sedia na pánte (St. Hory BB); Pánte sa uš odrapele (Kalinovo LUČ); Kuri u_seďia na pantoch (Zborov n. Bystr. KNM); Kohút spadou̯ s pántu, keď ho ochmalili (Bánovce n. Bebr.)
F. sedžíž aňi kura na pánte (Kameňany REV) - nepohodlne; spí jako sľiepka na pántoch (Kšinná BÁN) - čujno
2. tes. priečny spojovací trám krovu: Tu sä pánti zaprávaľi potom ešťe na ťie rohi (Párnica DK); A panti držali rohe dohromadi (Prochot NB); Na paláši, kod už bolo seno visoko, tej pánte zavadzale, tĺkou̯ sa človeg do ňich (V. Lom MK); Tan bolo aj dva tížňe, kín sä na padláš šetko vinosilo a klbási sä pokvaśkaľi na pánti (Kokava n. Rim. RS); Biu̯o nám treba moc pántú (Malacky); Tam sú ti običajné panti (Hlboké SEN); Na bantoh viśa mechi (Remeniny GIR); Dručki śe položa do pľeuňi na banti a śe suša (Dobrá n. Ond. VRN); Na pľevňi še baviľi, vichadzaľi hore na banti a tak skakaľi dolov jag labdi (Brezina TRB)
3. strsl, zsl, šar obyč. mn. č. záves, kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere, brána al. obloky: Pánti sa nakrivo, preto dvere ňezapadajú (Lipt. Hrádok LM); Dvere a oblokovie krídla vešiame na pánťi (Pukanec LVI); Aj dvere s pántou vivalev a bežav do zahradi (V. Maňa VRB); Hibaj, otkvašímo dvere s pántó! (Kameňany REV); Zhoďel dvere s pantoch, zavadzaľi mu (Zborov n. Bystr. KNM); Brána bola zavesená na pántoch (Bošáca TRČ); Kováč ukuval zelezné pánti (Vaďovce MYJ); Kapura viśela na bantoch (Janov PRE)
L. dverovie pánťi (Pukanec LVI) - na ktorých visia dvere; oblokoví pánt (Pukanec LVI) - na ktorom visí oblok; praví, ľaví pánt (Pukanec LVI) - na ktorom je zavesené pravé, ľavé krídlo; vrchovi pant (Kys. N. Mesto) - vonkajší záves na dverách; orechovi pant (Závadka n. Hron. BRE) - podlhovastý dvojdielny stolársky záves
F. jak ci jednu urvem, ta ci gemba s pantoh viskoči (Štefanovce SAB) - vymkne ti sánku
4. čiast. jzsl druh trávy používanej na priviazanie viniča k šteku; povrieslo z nej, bot. ostrica (Carex): Ked boli nožički malé a nevešli za ten pant, uvázali sa dve - tri spolu a privázali g vačému révu (Suchá n. Par. TRN); Do nemál oklepe, si ten pánd zadovážil, to rástlo pri ribníku (Budmerice MOD); Vázalo se s pantem, s tú trávu (Vinosady MOD); Pánt sem chodzila moči_do vodi (Bernolákovo BRA)
L. vázalo sa na jeden pant, nékedi aj na štiri panti (Dvorníky HLO), vázala som na trecí pant (Dol. Orešany TRN), vázalo sa na jeden pant, na dva, tri, štiri panti (Šintava ŠAĽ), prví ras sa váže na jeden pant (Pezinok MOD) - spôsob viazania viniča
5. čiast. jzsl obyč. mn. č. širší pás, popruh na upevnenie predmetu obyč. neseného na chrbte: Na putne boli panti - také dve gurtne, čo sa dali na plecá, ked nosili plnú putnu (Hor. Orešany TRN); Putna, f keréj sa nosili hrozne na vós, mala dva pánti (Čataj MOD); Šragle sa dali na chrbet, to malo panti a f tem sa neslo drevo (Dubová MOD); pant (Záh. Bystrica BRA)
L. pantová putna (Radošina NIT, Brestovany TRN) - putňa s popruhmi
6. časť hospodárskeho náradia
a. hrubšia a tupá časť kosy: pánt (Dol. Rykynčice KRU)
b. pluhu, na ktorom je upevnené krájadlo: Bant na čereslo na rohadľe je zo źeľeza (Spiš. Štvrtok LVO)
c. lisu, koncové oká na páse, obruči rebier: pant (Dražovce NIT)
7. spájacia časť nejakého mechanizmu:
a. obyč. mn. č. súčiastka voza, železné kovanie, ktoré sťahuje drevené časti ložiska osi: pánti (Rochovce ROŽ)
b. drevená latka na upevnenie dvoch do seba napojených trámov: drevenní pant (St. Turá NMV); dreviené pánti (Malacky)

bant p. pánt


pántiček, pántik p. pánt


pant m nem úzky pás plátna al. remeňa, stuha: štek do zemy udereny a planta na nem s pantem aneb z ličakem wolne priwazana byla (WT 1790)


pántovný, pántový p. pánt


pánt [pá-, bá-] m nem
1. zavesená žrď, bidlo: subscus: drewienny pant (VT 1648); dwe neb try kožkj na chižy mokre na pante zawesenye bolj (KRUPINA 1694)
2. obyč. pl pánty kovové zariadenie, na kt. sú zavesené dvere, okná ap.: toho zeleza dano gest pol klucze, on s toho vdelal k gatkam panti 2, haki 2 (TRENČÍN 1580); retiazku a kacžek do pantow k sazawiczam za d. 4 (ŽILINA 1586); (remeselník), ktery sprawowal na wassem zwonye panti (BECKOV 1600); panty welke na wrata (ORAVA 1611); na chyžnie dwere čepi a panti (KRUPINA 1721); na truhličku pantj 30 d (MOŠOVCE 1771); dwa kufrowe zamky reparowal, geden kluc y nowi bant (HNIEZDNE 1776);
x. pren polus: pant nebésky, osy nébéskeg konec (KS 1763); -ový, -ovný príd k 2: cardo: hak pantowny (VT 1648); cardinalis: pantowny, zaweseny (KS 1763)
L. p-é prúty ohybné: vimen: pantowé pruti, ohybne pruti (KS 1763); -ik, -iček dem k 2: geden pantyk na okno do sladovne (TRENČÍN 1584); dwere s haspru, s pantičzky y s zamkem (s. l. 1686); niektere sklenne okna su z precyowanjmy pantiky a wssecky ssloszarszkym besslagem (DUBNICA n. V. 1722); okeniczka s panticzkamya a haspriczkamy 4 (BÁNOVCE n. B. 1733)
P. atpn Patrus filius Pantyk (v Gemeri 1331)

Pant Pant
pánt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pánt
G (bez) pánta
G (bez) pántu
D (k) pántu
A (vidím) pánt
L (o) pánte
I (s) pántom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pánty
G (bez) pántov
D (k) pántom
A (vidím) pánty
L (o) pántoch
I (s) pántmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu