Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská un

panský

I. príd.

1. týkajúci sa pánov (význ. 1): p. dom, p-é lúky

2. expr. kt. je na vyššej spoloč. a životnej úrovni: mať p. život dobrý; mať p. plat vysoký

p-á láska na zajačom chvoste priazeň pánov je nestála, nespoľahlivá;

pansky prísl.: žiť si (po) p., (po) p. sa obliekať

II. panské s. majetok (najmä pozemkový) feudála: vyháňať na p., robiť na p-om


pánsky príd. týkajúci sa pána (význ. 7), mužský, op. dámsky: p. oblek, p. krajčír

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pánsky (mužský)
panský (týkajúci sa vyšších vrstiev); pansky prísl.

pánsky -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na pána, osobu mužského pohlavia; typický, príznačný pre pána, muža; určený pre pánov; zostavený, zložený z pánov, chlapský; syn. mužský1: hlboký p. hlas; p. účes, strih; p. oblek, sveter, bicykel; pánska móda, košeľa; značkové pánske hodinky; pánske toalety, šatne, sprchy; čitatelia pánskeho magazínu; navštevovať elitný p. klub; prijímať pánske návštevy; na dovolenke chýbala pánska spoločnosť; čisto pánsku hudobnú zostavu vystriedala na pódiu speváčka
fraz. pánska jazda spoločenské rozptýlenie, zábava, (športové) akcie, ktoré podnikajú muži bez účasti svojich partneriek


panský -ká -ké príd. 1. ▶ (v minulosti) vzťahujúci sa na panstvo, pánov, vyššie spoločenské vrstvy; súvisiaci s panstvom, pánmi; patriaci, vlastný pánom; tvorený pánmi: p. dom, kaštieľ, dvor; veľkolepé panské sídlo; p. syn; p. sluha slúžiaci u pánov, lokaj; p. úradník a) spravujúci istý majetok jednotlivca b) slúžiaci u vládnucich vrstiev; panské lesy, lúky, majere; pochádzať z panskej rodiny; chodiť na panské roboty z povinnosti obrábať pôdu feudála; Po vymiznutí zubrov z voľnej prírody sa ich mnohí aristokrati pokúšali chovať vo zverniciach a v panských záhradách. [PaR 2008]
2. 2. st. -kejší expr.charakteristický, príznačný pre pánov, panstvo, vyššie spoločenské vrstvy; často i záporne spoločensky hodnotený, veľkopanský: panské huncútstvoi fraz.; mať panské spôsoby uhladené, vyberané (často až priveľmi dbajúc na vysokú úroveň); netrpí panskými maniermi; poľovníctvo nebolo len panskou zábavkou; Aj ony [slúžky] akosi napáchli panskou nadutosťou a pýchou. [J. Lenčo]; [...] s panskou spoločnosťou bývali ich gestá panskejšie od panských. [Slo 2009]
fraz. jesť panský chlieb al. žiť na panskom chlebe a) žiť, vyrastať, byť u pánov b) patriť k pánom, k panstvu
parem. panská láska na zajačom chvoste [visí] priazeň nadriadených al. mocných je (zvyčajne) nestála a neúprimná; panská miera má vždy dlhší lakeť ako miera chudobného kto je mocný, vplyvný, bohatý, často koná bezohľadne al. chamtivo (na úkor slabšieho, chudobnejšieho); panské spolky – čertove volky z mnohých stykov, nesúrodých kamarátstiev nevzniká nič dobré; politika [je] panské huncútstvo politika nie je pre obyčajných ľudí


pansky, po pansky prísl. expr. 1. ▶ príznačne pre pána, panstvo, vyššiu spoločenskú vrstvu; s vysokou mierou pohodlia, blahobytu, pohodlne; ako pán: po p. si žiť; p. bývať; vstáva po p. až o desiatej; po p. niekoho voziť, odviezť domov; nechala sa po p. obsluhovať; mužstvo sa po p. ubytovalo
2. ▶ vzhľadom a vonkajšími prejavmi vznešene, ušľachtilo, noblesne; jemným, vyberaným spôsobom; op. dedinsky, jednoducho: vyjadrovať sa, česať sa p.; vyzerať p.; deti sú nielen po pansky oblečené, ale aj študované [L. Ťažký]
3. 2. st. -kejšie ▶ s pocitom sebaistoty, nadradenosti vzhľadom na pocit významnosti, moci, sily; povýšenecky ako pán: p. sa niekde rozťahovať; správa sa sebaisto, p. si dovoľuje; mešťan – i keď si nijaké služobníctvo nemohol dovoliť – sa cítil panskejšie
4. 2. st. -kejšiehojne, vo veľkom množstve; veľmi výdatne a kvalitne, bohato; op. striedmo: p. jesť, piť; ráno ma po p. nakŕmila a nabalila; aby sme ho nabudúce panskejšie pohostili [R. Chmel]
parem. sľúbiť je pansky, neplniť našsky

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahkýpohodlnýšťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvopokojnýbezpečný: pokojný, bezpečný spánoktrocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


mestský ktorý pochádza z mesta; typický pre mestské prostredie (op. dedinský, vidiecky, ľudový): mestská architektúratrocha pejor. panský: mestský, panský človekhist. partikulárny: partikulárna škola (mestská škola v stredoveku)


mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby


pánsky p. mužský1


panský 1. týkajúci sa bohatých, privilegovaných vrstiev (obyč. v minulosti) • veľkopanský: panské, veľkopanské majetkyšľachtickýaristokratický: šľachtické, aristokratické kruhyurodzenývznešený (s dlhou tradíciou): urodzený, vznešený rod

2. p. dobrý 3, bezstarostný, pohodlný 2 3. p. vyberaný 1, mestský


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


urodzený rodom predurčený na vysoké spoločenské postavenie (obyč. o príslušníkoch šľachty v minulosti) • šľachtickýaristokratický: neznámy patril podľa šiat k urodzeným, šľachtickým, aristokratickým vrstvámpanskývznešený: dievča z panského rodu; v kaštieli sa zišla vznešená spoločnosťnoblesnýneskl. nóbl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pánsky príd. mužský: p. oblek, p. krajčír


panský príd. slúžiaci pánom al. pochádzajúci od pánov: p. dom; p-á snemovňa ktorej členmi sú len šľachtici

Panská láska na zajačom chvoste (prísl.) je nestála;

(po) pansky prísl.: chodiť po p., nosiť sa po p., žiť po p. ako pán, ako páni

Morfologický analyzátor

panský prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) panský; (bez) panského; (k) panskému; (vidím) panského; (o) panskom; (s) panským;

(dvaja) panskí; (bez) panských; (k) panským; (vidím) panských; (o) panských; (s) panskými;


(jeden) panskejší; (bez) panskejšieho; (k) panskejšiemu; (vidím) panskejšieho; (o) panskejšom; (s) panskejším;

(dvaja) panskejší; (bez) panskejších; (k) panskejším; (vidím) panskejších; (o) panskejších; (s) panskejšími;


(jeden) najpanskejší; (bez) najpanskejšieho; (k) najpanskejšiemu; (vidím) najpanskejšieho; (o) najpanskejšom; (s) najpanskejším;

(traja) najpanskejší; (bez) najpanskejších; (k) najpanskejším; (vidím) najpanskejších; (o) najpanskejších; (s) najpanskejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) panský; (bez) panského; (k) panskému; (vidím) panský; (o) panskom; (s) panským;

(tri) panské; (bez) panských; (k) panským; (vidím) panské; (o) panských; (s) panskými;


(jeden) panskejší; (bez) panskejšieho; (k) panskejšiemu; (vidím) panskejší; (o) panskejšom; (s) panskejším;

(tri) panskejšie; (bez) panskejších; (k) panskejším; (vidím) panskejšie; (o) panskejších; (s) panskejšími;


(jeden) najpanskejší; (bez) najpanskejšieho; (k) najpanskejšiemu; (vidím) najpanskejší; (o) najpanskejšom; (s) najpanskejším;

(tri) najpanskejšie; (bez) najpanskejších; (k) najpanskejším; (vidím) najpanskejšie; (o) najpanskejších; (s) najpanskejšími;


ženský rod

(jedna) panská; (bez) panskej; (k) panskej; (vidím) panskú; (o) panskej; (s) panskou;

(štyri) panské; (bez) panských; (k) panským; (vidím) panské; (o) panských; (s) panskými;


(jedna) panskejšia; (bez) panskejšej; (k) panskejšej; (vidím) panskejšiu; (o) panskejšej; (s) panskejšou;

(štyri) panskejšie; (bez) panskejších; (k) panskejším; (vidím) panskejšie; (o) panskejších; (s) panskejšími;


(jedna) najpanskejšia; (bez) najpanskejšej; (k) najpanskejšej; (vidím) najpanskejšiu; (o) najpanskejšej; (s) najpanskejšou;

(dve) najpanskejšie; (bez) najpanskejších; (k) najpanskejším; (vidím) najpanskejšie; (o) najpanskejších; (s) najpanskejšími;


stredný rod

(jedno) panské; (bez) panského; (k) panskému; (vidím) panské; (o) panskom; (s) panským;

(dve) panské; (bez) panských; (k) panským; (vidím) panské; (o) panských; (s) panskými;


(jedno) panskejšie; (bez) panskejšieho; (k) panskejšiemu; (vidím) panskejšie; (o) panskejšom; (s) panskejším;

(štyri) panskejšie; (bez) panskejších; (k) panskejším; (vidím) panskejšie; (o) panskejších; (s) panskejšími;


(jedno) najpanskejšie; (bez) najpanskejšieho; (k) najpanskejšiemu; (vidím) najpanskejšie; (o) najpanskejšom; (s) najpanskejším;

(dve) najpanskejšie; (bez) najpanskejších; (k) najpanskejším; (vidím) najpanskejšie; (o) najpanskejších; (s) najpanskejšími;


pánsky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) pánsky; (bez) pánskeho; (k) pánskemu; (vidím) pánskeho; (o) pánskom; (s) pánskym;

(traja) pánski; (bez) pánskych; (k) pánskym; (vidím) pánskych; (o) pánskych; (s) pánskymi;


(jeden) pánskejší; (bez) pánskejšieho; (k) pánskejšiemu; (vidím) pánskejšieho; (o) pánskejšom; (s) pánskejším;

(štyria) pánskejší; (bez) pánskejších; (k) pánskejším; (vidím) pánskejších; (o) pánskejších; (s) pánskejšími;


(jeden) najpánskejší; (bez) najpánskejšieho; (k) najpánskejšiemu; (vidím) najpánskejšieho; (o) najpánskejšom; (s) najpánskejším;

(dvaja) najpánskejší; (bez) najpánskejších; (k) najpánskejším; (vidím) najpánskejších; (o) najpánskejších; (s) najpánskejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) pánsky; (bez) pánskeho; (k) pánskemu; (vidím) pánsky; (o) pánskom; (s) pánskym;

(štyri) pánske; (bez) pánskych; (k) pánskym; (vidím) pánske; (o) pánskych; (s) pánskymi;


(jeden) pánskejší; (bez) pánskejšieho; (k) pánskejšiemu; (vidím) pánskejší; (o) pánskejšom; (s) pánskejším;

(tri) pánskejšie; (bez) pánskejších; (k) pánskejším; (vidím) pánskejšie; (o) pánskejších; (s) pánskejšími;


(jeden) najpánskejší; (bez) najpánskejšieho; (k) najpánskejšiemu; (vidím) najpánskejší; (o) najpánskejšom; (s) najpánskejším;

(dva) najpánskejšie; (bez) najpánskejších; (k) najpánskejším; (vidím) najpánskejšie; (o) najpánskejších; (s) najpánskejšími;


ženský rod

(jedna) pánska; (bez) pánskej; (k) pánskej; (vidím) pánsku; (o) pánskej; (s) pánskou;

(tri) pánske; (bez) pánskych; (k) pánskym; (vidím) pánske; (o) pánskych; (s) pánskymi;


(jedna) pánskejšia; (bez) pánskejšej; (k) pánskejšej; (vidím) pánskejšiu; (o) pánskejšej; (s) pánskejšou;

(tri) pánskejšie; (bez) pánskejších; (k) pánskejším; (vidím) pánskejšie; (o) pánskejších; (s) pánskejšími;


(jedna) najpánskejšia; (bez) najpánskejšej; (k) najpánskejšej; (vidím) najpánskejšiu; (o) najpánskejšej; (s) najpánskejšou;

(dve) najpánskejšie; (bez) najpánskejších; (k) najpánskejším; (vidím) najpánskejšie; (o) najpánskejších; (s) najpánskejšími;


stredný rod

(jedno) pánske; (bez) pánskeho; (k) pánskemu; (vidím) pánske; (o) pánskom; (s) pánskym;

(dve) pánske; (bez) pánskych; (k) pánskym; (vidím) pánske; (o) pánskych; (s) pánskymi;


(jedno) pánskejšie; (bez) pánskejšieho; (k) pánskejšiemu; (vidím) pánskejšie; (o) pánskejšom; (s) pánskejším;

(tri) pánskejšie; (bez) pánskejších; (k) pánskejším; (vidím) pánskejšie; (o) pánskejších; (s) pánskejšími;


(jedno) najpánskejšie; (bez) najpánskejšieho; (k) najpánskejšiemu; (vidím) najpánskejšie; (o) najpánskejšom; (s) najpánskejším;

(dve) najpánskejšie; (bez) najpánskejších; (k) najpánskejším; (vidím) najpánskejšie; (o) najpánskejších; (s) najpánskejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PANSKY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko PÁNSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
RADOŠINA, okr. TOPOĽČANY – 5×;
SOKOLNÍKY (obec PODHORANY), okr. NITRA – 4×;
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 2×;
STARÁ LEHOTA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

Priezvisko PÁNSKY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 16×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
RADOŠINA, okr. TOPOĽČANY – 4×;
BREZOVÁ POD BRADLOM, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 3×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
SOKOLNÍKY (obec PODHORANY), okr. NITRA – 1×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 1×;

Priezvisko PANSKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ČERMÁŇ (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
RADOŠINA, okr. TOPOĽČANY – 1×;
SOKOLNÍKY (obec PODHORANY), okr. NITRA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PANSKÝ DVOR v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KURIMA

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor