panoš -ša pl. N -ši m.
panoš -ša pl. N -ši m. hist. ▶ (v stredoveku) nižší šľachtic nosiaci zbraň, slúžiaci panovníkovi al. členom vyššej šľachty, služobník šľachtického pôvodu: kráľovský p.; dobrý, chrabrý p.; robiť panoša; Aj veľmoži boli v plnej paráde so svojím dvoranstvom, panošmi a sprievodom. [Z. Zguriška]
panoš p. sluha
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
panoš, -a m. šľachtický sluha (v stredoveku), ktorý nosieval zbrane;
panošský príd.
panoš m. expr. popanštený človek: Z vojni prišol do domu jaket taki panoš (Hendrichovce SAB)