panic -a m. muž bez pohlavnej skúsenosti: je ešte p.;
panický1 [-ň-] príd.: p-á hanblivosť;
panicky1 prísl.: p. sa začervenať;
panickosť -i ž., panictvo -a s. panický stav
panic [-ň-] -ca pl. N -ci m.
panic [-ň-] -ca pl. N -ci m. 1. ▶ chlapec al. (mladý) muž bez sexuálnej skúsenosti, ktorý nemal pohlavný styk: nesmelý, neskúsený p.; slobodní panici; byť naivným panicom; Hoci som bol panic, neveril som veľmi na čisté priateľstvá medzi mužmi a ženami. [P. Bilý] 2. expr. ▶ kto je v určitej oblasti celkom bez skúseností, kto práve s niečím začína, začiatočník, nováčik: potrebuje poradcov, je politický p.; mala etiketu demokratického panica; v tíme sme mali leteckého panica ◘ fraz. červenať sa ako panic byť veľmi ostýchavý, hanblivý
panic, -a m. slobodný, bez pohlavného styku žijúci muž: Zarazila jeho jemná krása, akou sa môžu chváliť len panici. (Fig.);
panický príd.: p. stav;
panicky prísl.;
panickosť, -ti ž. i panictvo, -a str. panický stav
panic m 1. neženatý (obyč. mladý) muž, mládenec: zpiwegte gemu panicy, wssyckni mali y welicy (KK 1709); tento zapis gsem dati vczinil w dome panicza Jankowyh, na ten czas rychtare tohoto mesta (ŽIAR n. H. 1715) 2. muž zachovávajúci pohlavnú čistotu: mučedlnici a mučedlnice na wetssim dile bili panicowe a panni (TP 1691); sw. Jozef a sw. Jan ewangelista cistotu milowalj a pannicy zustaly (Le 1730); eunuchum, to gest takowým, kterjž gsau nasylne panicowe včineni (StN 1786) vykastrovaní; vir coelebs castus: panic (PD 18. st); panictvo [-tví] s 1. mládenecký stav, mládenectvo: coelebs: swobodný neb swobodná od stawu manzelského, kdo w stawu manželském nenj, stav bez manželstwj, panictwj (WU 1750); ktery staw manželsky zawrhawagice, panictwj bez powolany nasledowatj chtegi (CS 18. st) 2. stav pohlavnej čistoty; neužité manželstvo: potrebne-li gest čloweku k dokonalosti, aby slib pannictwj včinil? (LKa 1736); on s manželkau swau Salome w dobrowolném panictwj žiw byl (SH 1786); coelibatus: panictwj (PD 18. st)