pani, panej, 4. p. paniu, 7. p. s paňou, mn. č. panie, paní, paniam, o paniach, s paniami ž.
1. za feudalizmu žena, ktorá je majiteľkou pôdy, zámku, kaštieľa, ktorá nad niečím vládne: hradná p.;
2. hovor. majiteľka (domu, bytu ap.); hostiteľka: domáca p.; p. domu; zastar. pani domová (Vaj.)
● hovor. je svojou paňou nikto jej nerozkazuje, má svoju domácnosť;
3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľka: Mara počula o nej, že ju (slúžku) pani mieni odoslať. (Tim.)
4. pomenovanie vydatej ženy z mestských vrstiev (op.) a) sedliačka, b) slečna: stará namaľovaná pani (Jes.); rozvedená p. (Jes.)
● hovor. žart. jedna pani povedala o nespoľahlivých šuškaných zprávach;
5. zastar. pomenovanie manželky v mestských vrstvách: Jeho pani bola chudobná barónka. (Jégé) So mnou bude spokojný a ešte spokojnejší s mojou paňou. (Kuk.)
6. neskl. súčasť oslovenia al. titulu dospelej ženy al. manželky niekoho s titulom v predsoc. spoločnosti (u nás sa ešte používa, ale ustupuje osloveniu „súdružka“): pani majstrová, pani hostinská; hovor. zastar. pani richtárka richtárova žena; pani farárka žena evanjelického farára; pani doktorka; pani direktorka; pani direktorová (Jes.) manželka direktora; pani podsudcová (Jes.); zastar. pani kmotra; pani matka; pani urodzená oslovenie šľachtičnej vo feudálnej spoločnosti; milostivá pani oslovenie vydatej ženy v buržoáznej spoločnosti: pani Votická; Ach, pani suseda, plačete? (Kuk.) Privítajú sa s pani Hermínou. (Švant.); pren. expr. pani náhoda