páni cit. i v spojení páni moji ▶ zvolanie vyjadrujúce rozličné pocity, napr. prekvapenie, začudovanie, ohromenie, strach, nespokojnosť, zlosť, pánečku: p., to je už teda niečo; p., veď ona s ním flirtuje; no p., ale som dopadol; Páni moji, to je neuveriteľné! [P. Jaroš]
pani G, D a L panej A paniu I paňou pl. N panie G paní D paniam A panie L paniach I paniami, pred menom, titulom a pod. neskl. i pl. N panie ž. 1. ▶ (zdvorilé) označenie al. oslovenie dospelej osoby ženského pohlavia, žena: vysoká, pekná, elegantná p.; vošla p. v klobúku; dostal list od jednej panej; uvoľniť miesto na sedenie staršej panej; tú paniu nepoznám; zoznámiť sa s veľmi milou paňou; cestovali s nami aj dve panie; Prosím vás, – vraví teta a podľa hlasu badať, že nedôveruje tej panej v telefóne. [K. Bendová]
2. ▶ (v spoločenskom styku) zdvorilé označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie a pod.: p. Kováčová; p. Mária; p. vedúca; vážené p. profesorky, panie profesorky; treba zavolať p. doktorke; majú novú p. majsterku; sympatické panie predavačky sa správali úctivo; deti s p. učiteľkami nacvičili program; prišla p. nadporučíčka Policajného zboru □ mladá pani oslovenie (mladej i staršej) ženy
3. obyč. v spojení s privlastňovacím zámenom ▶ vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi, manželka: jeho p. pochádza z Prievidze; prišiel nás navštíviť jeden pán aj so svojou paňou; Klaniam sa vám, pán doktor, som staviteľ Hampl a toto je moja pani. [L. Ballek]
4. ▶ žena, ktorá má vo vlastníctve obydlie, pozemok, zviera, vlastníčka, majiteľka: p. domu; domáca p. a) vlastníčka domu, bytu b) hostiteľka; hradná p.; dom ostal bez panej; Pes vodu vypil, keksy schrúmal a s hlavou položenou na predných labách nespúšťal oči zo svojej novej panej. [S. Lavrík]
5. ▶ (v minulosti) žena poskytujúca niekomu prácu, živobytie, chlebodarkyňa, zamestnávateľka: p. a služobníctvo; u panej na zámku som slúžila šestnásť rokov; mať dobrú, prísnu paniu; oči služobníc hľadia na ruky svojej panej
6. ▶ (v minulosti) označenie ženy vznešeného pôvodu (i vo vzťahu k zastávanej funkcii) al. jej oslovenie osobou v nižšom spoločenskom postavení: veľkomožná p., p. veľkomožná; urodzená p., p. urodzená; pozdraviť milostivú paniu ↗ i fraz.; hovoriť s p. grófkou; Veď len sprievod kniežaťa Gábora Bethlena sa skladal z dvetisíc vojakov a množstva služobníkov i dvorných dám pani kňažnej. [Ľ. Zúbek] □ biela pani duch ženy šľachtického rodu zjavujúci sa na hradoch a zámkoch
7. neskl. často v prísudku, obyč. v spojení so sponovým slovesom byť ▶ (ako prejav uznania) žena, ktorá vyniká vo svojom odbore, vo svojej profesii; vynikajúca tvorivá al. interpretačná umelkyňa: to bola p. speváčka; tvorba p. umelkyne; jednak je to p. herečka, jednak ma očaril jej humor
8. neskl. v spojení s prídavným menom odvodeným od profesie manžela hovor. zastar. al. trochu iron. ▶ manželka doktora (lekára), ministra, učiteľa a pod.: stala sa p. ministrovou; žiaci pomáhali p. učiteľovej v domácnosti; Cítila sa nesmierne poctená, ak ju na prechádzke centrom mesta oslovovali pani doktorová, pani riaditeľová či pani lekárniková. [Sme 2009]
◘ fraz. byť svojou paňou nepodliehať nikomu, byť nezávislá; čierna pani smrtka; jedna pani povedala neoverená správa, informácia; iron. milostivá pani namyslená, rozmaznaná žena; iron. pani Dokonalá príliš sebavedomá žena; poet. pani môjho srdca milovaná žena; pani náhoda [pomohla, zaúradovala] niečo sa udialo, podarilo vďaka vhodným okolnostiam; pani zima/Zima chladné zimné obdobie; spoliehať sa na pani náhodu nepripraviť sa na niečo; stala sa/je z nej veľká pani ostala, je veľmi namyslená