pani G D L -ej A -iu I paňou mn. -ie -í -iam -ie -iach -iami ž.
1. v min. žena vznešeného pôvodu al. vyššieho spoloč. postavenia: hradná p., čachtická p.;
pren. je z nej veľká p. stala sa namyslenou
2. v min. zamestnávateľka: slúžka a jej p.
3. vlastníčka, majiteľka: auto zmenilo p-iu; domáca p. a) majiteľka domu, bytu al. žena, kt. vedie domácnosť b) hostiteľka
4. označenie vydatej al. (staršej) dospelej ženy: vošla jedna p.; nech sa páči, mladá p.; pomôž tej p-ej!
5. hovor. manželka: jeho p. nie je doma
6. neskl. mn. N i -ie označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu ap.: p. Komorová, navštíviť p. doktorku; p-i učiteľky, p-ie učiteľky
7. súčasť (starších) titulov a oslovení: veľkomožná p., milostivá p.
● byť svojou p-ou byť nezávislou; expr. jedna p. povedala je to asi vymyslené;
panička -y -čiek ž. zdrob. k 4 obyč. pejor.: mestské p-y
páni cit. i v spojení páni moji ▶ zvolanie vyjadrujúce rozličné pocity, napr. prekvapenie, začudovanie, ohromenie, strach, nespokojnosť, zlosť, pánečku: p., to je už teda niečo; p., veď ona s ním flirtuje; no p., ale som dopadol; Páni moji, to je neuveriteľné! [P. Jaroš]
pani G, D a L panej A paniu I paňou pl. N panie G paní D paniam A panie L paniach I paniami, pred menom, titulom a pod. neskl. i pl. N panie ž. 1. ▶ (zdvorilé) označenie al. oslovenie dospelej osoby ženského pohlavia, žena: vysoká, pekná, elegantná p.; vošla p. v klobúku; dostal list od jednej panej; uvoľniť miesto na sedenie staršej panej; tú paniu nepoznám; zoznámiť sa s veľmi milou paňou; cestovali s nami aj dve panie; Prosím vás, – vraví teta a podľa hlasu badať, že nedôveruje tej panej v telefóne. [K. Bendová] 2. ▶ (v spoločenskom styku) zdvorilé označenie al. oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie a pod.: p. Kováčová; p. Mária; p. vedúca; vážené p. profesorky, panie profesorky; treba zavolať p. doktorke; majú novú p. majsterku; sympatické panie predavačky sa správali úctivo; deti s p. učiteľkami nacvičili program; prišla p. nadporučíčka Policajného zboru □ mladá pani oslovenie (mladej i staršej) ženy 3. obyč. v spojení s privlastňovacím zámenom ▶ vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi, manželka: jeho p. pochádza z Prievidze; prišiel nás navštíviť jeden pán aj so svojou paňou; Klaniam sa vám, pán doktor, som staviteľ Hampl a toto je moja pani. [L. Ballek] 4. ▶ žena, ktorá má vo vlastníctve obydlie, pozemok, zviera, vlastníčka, majiteľka: p. domu; domáca p. a) vlastníčka domu, bytu b) hostiteľka; hradná p.; dom ostal bez panej; Pes vodu vypil, keksy schrúmal a s hlavou položenou na predných labách nespúšťal oči zo svojej novej panej. [S. Lavrík] 5. ▶ (v minulosti) žena poskytujúca niekomu prácu, živobytie, chlebodarkyňa, zamestnávateľka: p. a služobníctvo; u panej na zámku som slúžila šestnásť rokov; mať dobrú, prísnu paniu; oči služobníc hľadia na ruky svojej panej 6. ▶ (v minulosti) označenie ženy vznešeného pôvodu (i vo vzťahu k zastávanej funkcii) al. jej oslovenie osobou v nižšom spoločenskom postavení: veľkomožná p., p. veľkomožná; urodzená p., p. urodzená; pozdraviť milostivú paniu ↗ i fraz.; hovoriť s p. grófkou; Veď len sprievod kniežaťa Gábora Bethlena sa skladal z dvetisíc vojakov a množstva služobníkov i dvorných dám pani kňažnej. [Ľ. Zúbek] □ biela pani duch ženy šľachtického rodu zjavujúci sa na hradoch a zámkoch 7. neskl. často v prísudku, obyč. v spojení so sponovým slovesom byť ▶ (ako prejav uznania) žena, ktorá vyniká vo svojom odbore, vo svojej profesii; vynikajúca tvorivá al. interpretačná umelkyňa: to bola p. speváčka; tvorba p. umelkyne; jednak je to p. herečka, jednak ma očaril jej humor 8. neskl. v spojení s prídavným menom odvodeným od profesie manžela hovor. zastar. al. trochu iron. ▶ manželka doktora (lekára), ministra, učiteľa a pod.: stala sa p. ministrovou; žiaci pomáhali p. učiteľovej v domácnosti; Cítila sa nesmierne poctená, ak ju na prechádzke centrom mesta oslovovali pani doktorová, pani riaditeľová či pani lekárniková. [Sme 2009] ◘ fraz. byť svojou paňou nepodliehať nikomu, byť nezávislá; čierna pani smrtka; jedna pani povedala neoverená správa, informácia; iron. milostivá pani namyslená, rozmaznaná žena; iron. pani Dokonalá príliš sebavedomá žena; poet. pani môjho srdca milovaná žena; pani náhoda [pomohla, zaúradovala] niečo sa udialo, podarilo vďaka vhodným okolnostiam; pani zima/Zima chladné zimné obdobie; spoliehať sa na pani náhodu nepripraviť sa na niečo; stala sa/je z nej veľká pani ostala, je veľmi namyslená
honorácia kniž. al. iron. najvýznamnejšie osobnosti podľa majetku, postavenia • často pejor.: panstvo • páni • prominenti: mestská honorácia, mestskí páni; panstvo prišlo na mercedesoch
p. aj pán 2
manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa
opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľka • zastar.: opatrovkyňa • opatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľky • varovkyňa • pestúnka • hovor.: pani • žena • dievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievča • kurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)
pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička
p. aj žena 1
2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)
3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku
4. p. manželka 5. p. šľachtičná
šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)
varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčat • pestúnka • opatrovateľka • opatrovníčka • opatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčku • žena • pani: hľadať ženu, paniu k deťom
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
pani, panej, 4. p. paniu, 7. p. s paňou, mn. č. panie, paní, paniam, o paniach, s paniami ž.
1. za feudalizmu žena, ktorá je majiteľkou pôdy, zámku, kaštieľa, ktorá nad niečím vládne: hradná p.;
2. hovor. majiteľka (domu, bytu ap.); hostiteľka: domáca p.; p. domu; zastar. pani domová (Vaj.)
● hovor. je svojou paňou nikto jej nerozkazuje, má svoju domácnosť;
3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľka: Mara počula o nej, že ju (slúžku) pani mieni odoslať. (Tim.)
4. pomenovanie vydatej ženy z mestských vrstiev (op.) a) sedliačka, b) slečna: stará namaľovaná pani (Jes.); rozvedená p. (Jes.)
● hovor. žart. jedna pani povedala o nespoľahlivých šuškaných zprávach;
5. zastar. pomenovanie manželky v mestských vrstvách: Jeho pani bola chudobná barónka. (Jégé) So mnou bude spokojný a ešte spokojnejší s mojou paňou. (Kuk.)
6. neskl. súčasť oslovenia al. titulu dospelej ženy al. manželky niekoho s titulom v predsoc. spoločnosti (u nás sa ešte používa, ale ustupuje osloveniu „súdružka“): pani majstrová, pani hostinská; hovor. zastar. pani richtárka richtárova žena; pani farárka žena evanjelického farára; pani doktorka; pani direktorka; pani direktorová (Jes.) manželka direktora; pani podsudcová (Jes.); zastar. pani kmotra; pani matka; pani urodzená oslovenie šľachtičnej vo feudálnej spoločnosti; milostivá pani oslovenie vydatej ženy v buržoáznej spoločnosti: pani Votická; Ach, pani suseda, plačete? (Kuk.) Privítajú sa s pani Hermínou. (Švant.); pren. expr. pani náhoda
(jedna) pani; (jedna) pani; (bez) panej; (bez) pani; (k) panej; (k) pani; (vidím) paniu; (vidím) pani; (hej) pani!; (hej) pani!; (o) panej; (o) pani; (s) paňou; (s) pani;
(tri) panie; (štyri) pani; (bez) paní; (bez) pani; (k) paniam; (k) pani; (vidím) panie; (vidím) pani; (hej) panie!; (hej) pani!; (o) paniach; (o) pani; (s) paniami; (s) pani;
(jeden) pán; (bez) pána; (k) pánovi, pánu; (vidím) pána; (hej) pane, pán!; (o) pánovi, pánu; (s) pánom;
(dvaja) páni; (bez) pánov; (k) pánom; (vidím) pánov; (hej) páni!; (o) pánoch; (s) pánmi;