pancier -a L -i mn. -e m.
1. stredoveký kovový ochranný oblek: rytiersky p.
2. ochranný oceľový kryt: tankový p.
3. zrohovatená povrchová vrstva kože niekt. živočíchov: p. korytnačky;
pancierový príd.: p-á skriňa; p-é auto obrnené;
pancierik -a m. zdrob.
*krunier → správ. pancier
pancier -ra L -ri pl. N -re m.
*krunier ↗ správ. pancier
pancier -ra L -ri pl. N -re m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. zool. ▶ tvrdý ochranný útvar na povrchu tela niektorých vodných živočíchov, hmyzu al. cicavcov: korytnačí (kostený) p.; ochranné panciere kôrovcov ↗ i fraz.; úlomky krabích pancierov; korytnačka vtiahla hlavu pod p.; p. nerastie spolu s telom, preto ho rak počas svojho rastu zvlieka; telo krevety je chránené valcovitým pancierom 2. ▶ (v minulosti) ochranný odev z kovu, chránič častí tela (hrude, ramien, lakťov) používaný pri boji zblízka proti bodnutiu, seknutiu, úderu a pod., súčasť vojenskej výzbroje: krúžkový železný p.; hrudný, lakťový p.; výbavu vojaka tvoril telový p., prilba a štít; Uhorské oddiely mali väčšinou iba kuše, meče a budzogáne a boli odeté v ťažkých pancieroch. [A. Hykisch]; pren. [...] už dávno odeli svoje srdcia tvrdým pancierom ľahostajnosti. [J. Lenčo] ▷ archeol. rímsky pancier tvarovo pripomínajúci vestu zo železných plátov pospájaných zvnútra koženými remeňmi, na ochranu trupu, pliec a hornej časti ramien, výstroj legionárov 3. voj. ▶ špeciálny ochranný kryt (bojových) vozidiel proti prieniku dopadajúcej strely; syn. brnenie, pancierovanie: homogénny, predstavný, vrstvený p. tanku; reaktívny p. dynamická ochrana, pancierovanie vytvárajúce pri dopade strely protisilu, ktorá ju zneškodní; kompozitné panciere z rôznych materiálov, obyč. z ocele, volfrámu, polymérov a keramiky; priestrely panciera spôsobia výbuch munície; schopnosť preraziť p.; pri zásahu protitankovej nálože prúd roztaveného kovu, pohybujúci sa veľkou rýchlosťou, prenikne oceľovým pancierom 4. odb. ▶ ochranná vrstva proti vonkajšiemu mechanickému poškodeniu, ochranný plášť, vonkajšia izolácia, ochrana: eltech. páskový, kovový p.; vankúš, p. a obal kábla; plastová izolácia bez panciera; univerzálny 24-vláknový kábel s pancierom; optické káble s oceľovým pancierom 5. expr. ▶ ťažko preniknuteľná vrstva niečoho: ľadový p. rybníka hrubý ľad; spod panciera kôry sa vyslobodilo prvé lístie; pren. Nevie sa však vymaniť zo svojho egoistického panciera a zostáva sám. [SP 1966] ◘ fraz. tvrdý ako pancier veľmi tvrdý, (takmer) nepreniknuteľný ▷ pancierik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: čistiť korytnačke p.; Padal [sneh] na mrznúci snehový pancierik, na okrové lístie. [J. Fekete]
pancier -a m. ‹n < f›
1. hist. stredoveký kovový (krúžkový) ochranný odev, brnenie, krunier, kyrys
2. oceľová platňa odolná proti mechanickému poškodeniu, pancierová platňa; pancierovanie: voj. ochranný oceľový kryt (obrnených vozidiel, lodí a pod.) proti účinkom striel
3. voj. slang. tank: nemecké p-e
4. ochranný kryt všeobecne: výr. kovová kostra piana al. pianína; eltech. ochranný kovový obal kábla; zool. pevný kryt tela niektorých živočíchov (napr. pásavcov)
5. poľn. (v tropických oblastiach saván a monzúnových lesov) spevnená časť vrchných vrstiev lateritických pôd
pancier 1. kovové ochranné oblečenie • brnenie: železný pancier, železné brnenie • zbroj: rytier v zbroji • poet. broň • nespis. krunier
2. ochranný oceľový kryt • brnenie: pancier, brnenie tanku
pancier, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. kovový odev, ktorý nosili stredovekí rytieri na ochranu tela proti sečným i bodným zbraniam a strelám, brnenie, krunier: rytiersky p.; náprsný p., krčný p. (Fel.); pren. Vody rozdrúzgali slabý pancier ľadu. (Laz.); pren. žart. p. bielej náprsenky (Letz) tvrdá náprsenka
● obrniť sa p-om niečoho (napr. ľahostajnosti) stať sa neprístupným; zhadzoval zo seba pancier svojej vladárskej dôstojnosti (Zúb.) odkladal strojenosť, upätosť, zbavoval sa strojenosti, upätosti;
2. zool. u niektorých živočíchov (napr. u korytnačky) zrohovatená povrchová vrstva kože, ktorá im slúži na ochranu;
3. tech. silné kovové dosky slúžiace ako ochrana pred nárazmi: oceľový, liatinový p., kábelový p., tankový p.;
4. voj. slang. obrnený, pancierový tank, panciernik;
pancierový príd.: p. vlak obrnený; p-é auto obrnené; p-á päsť druh protitankovej zbrane;
pancierik, -a m. zdrob. expr.
pancier1 m. zried. kovový odev, brnenie: panciar (Brusník REV); pancér (Lapáš NIT) F. taká kuažä na te svini ako dákí panciar (Brusník REV), ňerada nosín túto blúzňu, lebo je taká tvrdá jak takí pancér (Lapáš NIT) - veľmi tvrdá
pancier2 m. gem, zsl expr. strapec hrozna al. iného ovocia: Maľín tam boli také panceri. - Celé panceri ribizľí (Papradno PB); Néseu̯ sem ti fčeu̯i v rukách jak porádní pancír hrozna (Jablonové MAL); Ket je bohatá úroda, visá pancíre strešňí! (Holíč SKA) F. ovocina visí ako pancier (Rim. Píla RS) - bohato; pancierik m. zdrob. expr.: pancírek (Jakubov MAL, Rozbehy SEN, Brodské SKA)
pancier [-(i)er, -ír] m nem 1. brnenie: dal sem sto talaruw hotowich za panczir (KEŽMAROK 1562); mladenczom po gedney parype ze wsseczkym strogom, po gednom fedwerdereku, panczyru a ssyssaku (TRENČÍN 1608); w zeleze oblečenj a odenjcy ze wssech stran pancjrem odetj a celj gako zeleznj gsu (KoB 1666); ober tento Goliáth nosyce lepku meděnu na hlawě, pancýr wýry, pancýr spravedlnosti (MPS 1777) pevnú spravodlivosť kt. chráni pred hriechom (ako pancier) 2. (kovová al. kostená) výstuž ženských šiat, šnurovačka, korzet: a gesste kolkonasobne nemocy nepochazegu od tehoto telo katugicyho pancire (ŠD 1784); -ový príd k 1: w truhle panczerow neb zaponek, zarukawye panczerowe, panczerowe rukawy (LIETAVA 1613); kossele panczerowe n 2 (BÁNOVCE n. B. 1663); paludamentum: králúw, kapitanúw wogánské oďewi aneb pancyrowa kossela (KS 1763); pren pripomínajúci pancierové brnenie: Mrawenečnjk žige w polednj Ameryce z mrawenců, pancýrowé zwjre (:ssupinák:) predesslemu w mnohem podobné, magcý na kuži ssupiny (BH 1798 zool) cicavec z rodu mravčiarovitých (Myrmecophagidae); -ik, -ek, -ček dem k 1: loricula: pancyrek (KS 1763); Radislaw oblečeny z wnitrnim srstenim odewem, na kteri pancirik whodyl (PeP 1771); loricula: pancyrček (LD 18. st)