panák -a mn. -y m. neživ.
1. figúr(k)a v podobe muž. postavy: drevený, gumový, slamený p.
2. snopy uložené na poli v kužeľovitom útvare, mandeľ: obilie uložené do p-ov;
panáčik -a/-čka mn. -y m. zdrob.;
panák -a mn. -ci m. živ. pejor. fičúr: mestský p., módny p.;
panáčik -a/-čka mn. -ovia m. expr.
panák -ka pl. N -áci G -kov m. (človek)
panák -ka pl. N -ky m. (figúrka)
panáčik1 ↗ panák1
panáčik2 ↗ panák2
panák1 -ka m. 1. A ▶ -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky figúra al. figúrka z nejakého materiálu al. kreslená postava predstavujúca človeka, obyč. muža: drevený, handrový, voskový p.; kreslení panáci; p. na dverách do WC; p. z drôtu, z gaštanov; strieľať do papierového panáka na strelnici do terča v tvare ľudskej postavy; chlapci urobili slameného panáka, Morenu; Nad konštrukciou sa hýbu obrovité nafukovacie panáky, stvárňujúce množstvo osôb. [Sme 1995] 2. A -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky ▶ umelo zhotovená ľudská postava v životnej veľkosti al. jej časť (napr. trup na stojane), figurína: krajčírsky p. používaný pri šití odevov i na vystavenie modelov; panáky, panáci na šaty; boxovací p. pomôcka na nácvik úderov v boxe; výučba, cvičenie na drevenom panákovi ↗ i fraz.; fúkať do umelého panáka na kurze prvej pomoci 3. pl. N -ky etnogr. ▶ kužeľu podobný útvar z poviazaných snopov obilia na poli al. na drevených konštrukciách uložená pokosená tráva na sušenie: zhrabúvať seno do panákov; pokosené obilie, poviazané a poukladané do panákov 4. A i -ka pl. N -ky hovor. expr. ▶ pohárik tvrdého alkoholu; syn. frťan: objednať si, dať si panáka; naleje si poriadny p.; vypil tri panáky; pozývam ťa na panáka; Po druhom panáku sa pri mne pristavil môj kamarát z detstva. [M. E. Matkin] ◘ fraz. [sedieť, stáť, vyzerať] ako drevený panák (o človeku) pôsobiť dojmom neprirodzenosti, meravosti, nemotornosti ▷ panáčik1 -čika/-čka pl. N -čiky/-čikovia/-čkovia m. zdrob. i expr.: p. zo šúpolia; p. na semafore; hádžete kockou, pohybujete panáčikmi; hrať sa s legovými panáčikmi; Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik, kde vodička hrčí, tam zobáčik strčí. [riekanka] kačka
panák2 -ka pl. N -áci G -kov m. pejor. ▶ samoľúby, obyč. hlúpy, ľahko ovplyvniteľný človek: vyfintený p.; nechce byť poslušným panákom; Umelec, ktorý súhlasí a bez odporu pritaká systému a svetu okolo seba, prestáva byť umelcom a stáva sa estrádnym panákom. [Týž 2010] ◘ fraz. fackovací panák ten, na koho si každý trúfne, kto musí všetko znášať ▷ panáčik2 -čika/-čka pl. N -čikovia/-čkovia m. zdrob. iron.: Nie som hipík, ani fajnový panáčik, ktorý nevidel krv. [A. Hykisch]
figurína umelo zhotovená ľudská postava • bábka: voskové figuríny, bábky v panoptiku • panna • manekýnka • manekýn • panák (figurína predstavujúca modely šiat al. slúžiaca ako pomôcka pri šití šiat): panny, manekýnky vo výkladných skriniach; krajčírsky panák
panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka • pajác • bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami • figurína • panna: krajčírska figurína, panna • hovor. pandrlák
2. kužeľu podobný útvar snopov na poli • mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov
3. p. švihák
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
panák, -a m.
1. (mn. č. -ci) pejor. nápadne vyfintený, povýšenecký, ale rozumove obmedzený mladý človek: uprostred prázdnych panákov, uprostred hrdých hlupákov (Jes.); takí vyfrčkárení panáci (Jes.); ofrčený p. (Zgur.); Akýsi ničotný povaľač, taký vyvatovaný módny panák. (Mňač.); li chotenie mestských panákov (Kuk.); Obetujú ťa bezdušným, vyžitým panákom. (Čaj.)
2. (mn. č. -y) bábka, figúrka, detská hračka ap. v podobe, ktorá pripomína postavu človeka: gumový p., drevený p., slamený p., hlinený p.; p. na komíne (Jes.); p. v konopiach (Vaj.) strašiak; p. zo snehu (Taj.) snehuliak;
3. (mn. č. -y) kužeľu podobný útvar snopov obilia, ľanu al. konopí poukladaných hore klasmi: postaviť, uložiť snopy do p-ov;
panáčik, -a/-čka, mn. č. živ. -ovia, neživ. -y m. zdrob. expr.
panák m. 1. strsl, zsl expr. nápadne odetý, namyslený, obyč. hlúpy mladý človek: A toho panáka smo nahaľi tan (Pondelok RS); Takí vifinťení panák je to! (Bánovce n. Bebr.); Prišóv do šenku takí vilískaní, napomáduvaní panák, začal tam kafrat do chlapóv, ale tí ho hnet zettali (Červeník HLO) 2. strsl, zsl figúra pripomínajúca mužskú postavu: F kúďelke bou̯ z dreva dáki panák zapichnutí, to urobili chlapci ďieukam (Lipt. Trnovec LM); Poton ván zase takého panáka ako človek spraviľi z handár (Ležiachov MAR); Chlapi na takuo koľeso postaviľi dvuch panákou (Lišov KRU); Zatarasili zme fchod do domu a urobili panáka (Chocholná TRČ); Ked mag dozriévav, nastavali zme tam panákóv, abi tam nechodzili ftáci (Šípkové PIE) L. panák zo sňahu (Blatnica MAR), sňahoví panák (Bánovce n. Bebr.) - snehuliak F. čo tu stojíš jak panák? (Pezinok MOD) - bez pohybu 3. strsl, zsl kužeľovitý útvar zo snopov obilia, ľanu al. konopí: Konope sä staväľi na takie panáki (Párnica DK); Zbožia ukladaju do krížou a do panákou (V. Lehota PDZ); Na panáke sa stavé (Turíčky LUČ); Nažaľi sme stodvaccac panákvo reži (Papradno PB); Konope sa visušili f panákoch (Šípkové PIE); Konope sa hore koncom postavili a spodek sa porostahuvav tag, že sa spravev s toho panák (Trakovice HLO) 4. časť kolovratu a. páka prenášajúca pohyb zo šliapadla na koleso: panák (Kostolné MYJ, Hlboké SEN) b. páka, na ktorú sa upevňuje cievka: Na kolovrade boli dvá panáci (Trakovice HLO) 5. zried. trs obilia al. trávy, ktorý ostal neskosený: panák (Brusno PDZ, Málinec LUČ)
panák m poľ bot opopanax gumový Opopanax chironium: chironinon: panák (KS 1763); -ový príd: opopanax: panákowá mjzga, pryskorica (:bylina:) (KS 1763)