panáčik1 ↗ panák1
panáčik2 ↗ panák2
panák1 -ka m. 1. A ▶ -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky figúra al. figúrka z nejakého materiálu al. kreslená postava predstavujúca človeka, obyč. muža: drevený, handrový, voskový p.; kreslení panáci; p. na dverách do WC; p. z drôtu, z gaštanov; strieľať do papierového panáka na strelnici do terča v tvare ľudskej postavy; chlapci urobili slameného panáka, Morenu; Nad konštrukciou sa hýbu obrovité nafukovacie panáky, stvárňujúce množstvo osôb. [Sme 1995]
2. A -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky ▶ umelo zhotovená ľudská postava v životnej veľkosti al. jej časť (napr. trup na stojane), figurína: krajčírsky p. používaný pri šití odevov i na vystavenie modelov; panáky, panáci na šaty; boxovací p. pomôcka na nácvik úderov v boxe; výučba, cvičenie na drevenom panákovi ↗ i fraz.; fúkať do umelého panáka na kurze prvej pomoci
3. pl. N -ky etnogr. ▶ kužeľu podobný útvar z poviazaných snopov obilia na poli al. na drevených konštrukciách uložená pokosená tráva na sušenie: zhrabúvať seno do panákov; pokosené obilie, poviazané a poukladané do panákov
4. A i -ka pl. N -ky hovor. expr. ▶ pohárik tvrdého alkoholu; syn. frťan: objednať si, dať si panáka; naleje si poriadny p.; vypil tri panáky; pozývam ťa na panáka; Po druhom panáku sa pri mne pristavil môj kamarát z detstva. [M. E. Matkin]
◘ fraz. [sedieť, stáť, vyzerať] ako drevený panák (o človeku) pôsobiť dojmom neprirodzenosti, meravosti, nemotornosti
▷ panáčik1 -čika/-čka pl. N -čiky/-čikovia/-čkovia m. zdrob. i expr.: p. zo šúpolia; p. na semafore; hádžete kockou, pohybujete panáčikmi; hrať sa s legovými panáčikmi; Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik, kde vodička hrčí, tam zobáčik strčí. [riekanka] kačka
panák2 -ka pl. N -áci G -kov m. pejor. ▶ samoľúby, obyč. hlúpy, ľahko ovplyvniteľný človek: vyfintený p.; nechce byť poslušným panákom; Umelec, ktorý súhlasí a bez odporu pritaká systému a svetu okolo seba, prestáva byť umelcom a stáva sa estrádnym panákom. [Týž 2010]
◘ fraz. fackovací panák ten, na koho si každý trúfne, kto musí všetko znášať ▷ panáčik2 -čika/-čka pl. N -čikovia/-čkovia m. zdrob. iron.: Nie som hipík, ani fajnový panáčik, ktorý nevidel krv. [A. Hykisch]