Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

panák -a mn. -y m. neživ.

1. figúr(k)a v podobe muž. postavy: drevený, gumový, slamený p.

2. snopy uložené na poli v kužeľovitom útvare, mandeľ: obilie uložené do p-ov;

panáčik -a/-čka mn. -y m. zdrob.;

panák -a mn. -ci m. živ. pejor. fičúr: mestský p., módny p.;

panáčik -a/-čka mn. -ovia m. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
panák ‑a mn. ‑ci m. živ.; panáčik ‑a/‑čka mn. ‑ovia m.
panák ‑a mn. ‑y m. neživ.; panáčik ‑a/‑čka mn. ‑y m.

panáčik -čika/-čka pl. N -čiky/-čky I -čikmi/-čkami m. zdrob. (figúrka)

panáčik -čika/-čka pl. N -čikovia I -čikmi/-čkami m. zdrob. expr. (človek)

panáčik1panák1

panáčik2panák2


panák1 -ka m. 1. A ▶ -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky figúra al. figúrka z nejakého materiálu al. kreslená postava predstavujúca človeka, obyč. muža: drevený, handrový, voskový p.; kreslení panáci; p. na dverách do WC; p. z drôtu, z gaštanov; strieľať do papierového panáka na strelnici do terča v tvare ľudskej postavy; chlapci urobili slameného panáka, Morenu; Nad konštrukciou sa hýbu obrovité nafukovacie panáky, stvárňujúce množstvo osôb. [Sme 1995]
2. A -ka pl. N -áci/-áky G -kov A -kov/-ky ▶ umelo zhotovená ľudská postava v životnej veľkosti al. jej časť (napr. trup na stojane), figurína: krajčírsky p. používaný pri šití odevov i na vystavenie modelov; panáky, panáci na šaty; boxovací p. pomôcka na nácvik úderov v boxe; výučba, cvičenie na drevenom panákovii fraz.; fúkať do umelého panáka na kurze prvej pomoci
3. pl. N -ky etnogr. ▶ kužeľu podobný útvar z poviazaných snopov obilia na poli al. na drevených konštrukciách uložená pokosená tráva na sušenie: zhrabúvať seno do panákov; pokosené obilie, poviazané a poukladané do panákov
4. A i -ka pl. N -ky hovor. expr. ▶ pohárik tvrdého alkoholu; syn. frťan: objednať si, dať si panáka; naleje si poriadny p.; vypil tri panáky; pozývam ťa na panáka; Po druhom panáku sa pri mne pristavil môj kamarát z detstva. [M. E. Matkin]
fraz. [sedieť, stáť, vyzerať] ako drevený panák (o človeku) pôsobiť dojmom neprirodzenosti, meravosti, nemotornosti
panáčik1 -čika/-čka pl. N -čiky/-čikovia/-čkovia m. zdrob. i expr.: p. zo šúpolia; p. na semafore; hádžete kockou, pohybujete panáčikmi; hrať sa s legovými panáčikmi; Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik, kde vodička hrčí, tam zobáčik strčí. [riekanka] kačka

panák2 -ka pl. N -áci G -kov m. pejor. ▶ samoľúby, obyč. hlúpy, ľahko ovplyvniteľný človek: vyfintený p.; nechce byť poslušným panákom; Umelec, ktorý súhlasí a bez odporu pritaká systému a svetu okolo seba, prestáva byť umelcom a stáva sa estrádnym panákom. [Týž 2010]
fraz. fackovací panák ten, na koho si každý trúfne, kto musí všetko znášať ▷ panáčik2 -čika/-čka pl. N -čikovia/-čkovia m. zdrob. iron.: Nie som hipík, ani fajnový panáčik, ktorý nevidel krv. [A. Hykisch]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

panáčik p. panák


panák, -a m.

1. (mn. č. -ci) pejor. nápadne vyfintený, povýšenecký, ale rozumove obmedzený mladý človek: uprostred prázdnych panákov, uprostred hrdých hlupákov (Jes.); takí vyfrčkárení panáci (Jes.); ofrčený p. (Zgur.); Akýsi ničotný povaľač, taký vyvatovaný módny panák. (Mňač.); li chotenie mestských panákov (Kuk.); Obetujú ťa bezdušným, vyžitým panákom. (Čaj.)

2. (mn. č. -y) bábka, figúrka, detská hračka ap. v podobe, ktorá pripomína postavu človeka: gumový p., drevený p., slamený p., hlinený p.; p. na komíne (Jes.); p. v konopiach (Vaj.) strašiak; p. zo snehu (Taj.) snehuliak;

3. (mn. č. -y) kužeľu podobný útvar snopov obilia, ľanu al. konopí poukladaných hore klasmi: postaviť, uložiť snopy do p-ov;

panáčik, -a/-čka, mn. č. živ. -ovia, neživ. -y m. zdrob. expr.

panáčik i panáček m.
1. zdrob. expr. po mestsky oblečený neznámy muž v dedinskom prostredí: A keho hladajú, panáčik? (Ružindol TRN); Doneste hruški a dajte panáčkovi! (Hor. Orešany TRN); Prišol jakiśka panaček, ta śe pital, že skadzi draha do valalu (Ratvaj SAB)
2. pejor. lapaj, galgan: Spoza orecha višol učiteľ a hutori: Poťťe sem, panačkovia! (Brezina TRB)

panáčik, panáček m
1. (panské) dieťa, mladý pán: panaczik chwala panu Bohu, gest zdrawssy, any toho nowokrstencze newelmy gest potreba (HOLÍČ 1613); beruce na sobe terchu ditek, ktere nam P. B. požehnaty račyl, yakossto panačzka Michala (SKLABIŇA 1663); moya stara polatana baba ponižene fertoch liba Wassey Oswicenosti, kissasonce pak a panačkowi ručičky liba (TRENČÍN 1706)
2. expr mladý muž, junák: ach, múj milý panáčku a manžele verný; ty Nemče šedivý, prevážejže nyni tých krásných panáčkúv, krásných pacholíčkúv (ASL 1684; 1781)
3. expr kňaz: Luther, Cwingl, Kalwin a ginj gim podobnj ewangeličtj panáčkowé (FP 1744)

Panáčik Panáčik
panáčik
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) panáčik
G (bez) panáčka
G (bez) panáčika
D (k) panáčikovi
D (k) panáčkovi
A (vidím) panáčka
A (vidím) panáčika
L (o) panáčikovi
L (o) panáčkovi
I (s) panáčkom
I (s) panáčikom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) panáčikovia
N (dvaja) panáčkovia
G (bez) panáčikov
G (bez) panáčkov
D (k) panáčkom
D (k) panáčikom
A (vidím) panáčikov
A (vidím) panáčkov
L (o) panáčikoch
L (o) panáčkoch
I (s) panáčikmi
I (s) panáčkami
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) panáčik
G (bez) panáčka
G (bez) panáčika
D (k) panáčku
D (k) panáčiku
A (vidím) panáčik
L (o) panáčku
L (o) panáčiku
I (s) panáčkom
I (s) panáčikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) panáčky
N (štyri) panáčiky
G (bez) panáčikov
G (bez) panáčkov
D (k) panáčkom
D (k) panáčikom
A (vidím) panáčky
A (vidím) panáčiky
L (o) panáčikoch
L (o) panáčkoch
I (s) panáčikmi
I (s) panáčkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu