pamätať nedok.
1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m; dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.; ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne; dobre si p. tváre
2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie; p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním
3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848
● čo svet p-á odjakživa; p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje
2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi
pamätať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) zachovávať, uchovávať, mať v pamäti: Bezzubé babky ho pamätajú už iba s bielou hlavou. (Tat.) Pamätám tie hrozné časy vojnové. (Žáry) Pamätaj na moje slová. (Jes-á) Pamätáš, drahá, keďs` tak spievala. (Sládk.) Pamätaj, budeš chýrnym majstrom (Kuk.) uvidíš, dožiješ sa toho;
expr. v hrozbách: Ej, keby ho dolapil — ale by pamätal! (Kuk.) Tak ťa sotím, že ma budeš pamätať! (Al.)
● hovor. niečo, niekto veľa pamätá je už starý; hovor. čo svet pamätá odjakživa;
2. (na koho, na čo) myslieť na potreby dakoho, mať na pamäti dakoho, dačo: Robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Ľudia, ktorí nepamätajú na zajtrajšok, skôr či neskôr zle sa mávajú. (Heč.)
● hovor. p. na zadné kolesá (kolieska) myslieť na budúcnosť; hovor. p. na zadné dvierka na možnosť úniku
|| pamätať sa (na koho, na čo i bezpredm.) uchovávať niekoho, niečo v pamäti: Hlava bola mu ako prázdna, nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Pamätám sa na ňu len hmlisto. (Zúb.) Tá studňa, ako sa pamätám, bola vždy tak. (Tim.) Pamätáš sa, s čím si prišiel ku mne? (Heč.)
|| pamätať si
1. (koho, čo i bezpredm.) mať, zachovávať v pamäti, pamätať, pamätať sa na niekoho, na niečo: Pamätaj si to a nehnevaj ma. (Kal.) Vtedy, čo si ho ja pamätám, prišiel ostatný raz zo sveta. (Janč.)
2. (čo i bezpredm.) mať na pamäti: S tými krčmami ďaleko nezájdeš, pamätaj si, Maťo. (Min.)