Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pamätať nedok.

1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m; dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.; ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne; dobre si p. tváre

2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie; p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním

3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848

čo svet p-á odjakživa; p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pamätať ‑á ‑ajú nedok.; pamätať sa; pamätať si

pamätať sa -tá sa -tajú sa -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ uchovávať a vybavovať si v mysli prežité vnemy, zážitky, rozpomínať sa, spomínať si; syn. pamätať si: p. sa na starých rodičov; dodnes, stále, živo sa p. na ten deň; veru sa dobre pamätá na všetko; pamätáš sa, ako sme sa prvý raz stretli?; zistila, že sa už na nič nepamätá; Nepamätám sa, že by som sa tak bál o niekoho ako o Teba. [J. Satinský]
fraz. ak/pokiaľ sa dobre pamätám (vyjadruje neistotu, pochybnosť) asi, pravdepodobne to bude takto


pamätať si -tá si -tajú si -taj si! -tal si -tajúc si -tajúci si -tanie si nedok. 1. (čo) ▶ držať, uchovávať si v mysli obsahovú stránku niečoho, ovládať, vedieť: p. si melódiu, slová piesne, podstatné informácie; naozaj si toho veľa pamätá; ako si to všetko môžeš p.?; nepamätala si celú báseň; Text si pamätá iba v nesúvislých útržkoch, no jeho ducha a zmysel pozná dobre. [S. Rakús]
2. (koho, čo/s vedľajšou vetou; na koho, na čo) ▶ vybavovať si prežité zmyslové vnemy, (dávnejšie) zážitky, rozpamätávať sa, spomínať si; syn. pamätať sa: pamätá si veru všeličo; po včerajšku si nič nepamätá; pamätám si ho zo základnej školy; pamätáme si na tú situáciu; vôbec si na ten deň nepamätám; pamätáš si, ako sme sa prvýkrát stretli?; matne si pamätá na to vysoké dievča; Je to inteligentné dieťa. Určite si vás pamätá. [B. Štrauchová]; Hádajú sa tak, ako sa hádali odjakživa, odkedy si pamätá. [G. Murín]


pamätať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok. 1. (na čo, na koho) ▶ rozvážne sa niečím zaoberať v mysli; dbať o niečo, o niekoho; uchovávať, pripomínať si niečo ako podstatné, nezabúdať; syn. myslieť, brať do úvahy: treba p. na dobrú radu, zásadu; pamätaj na matkine slová; v našich misiách sme pamätali na deti; pamätal na sestru v závete
2. expr., trochu iron. (koho, čo) ▶ jestvovať súčasne s niečím dávnym, čo už pominulo; byť veľmi starý: ten dom pamätá kráľa Mateja; Síce jazdíme na rárohe [starom aute], ktorá pamätá asi aj nežnú revolúciu, ale inštruktor povedal, že to mám v krvi. [Z. Šulajová]; Až teraz som si všimla, že rifle má riadne vyšúchané a košeľa tiež už veľa pamätá. [K. Gillerová]
fraz. čo svet pamätá odnepamäti, odjakživa, vždy; pamätať na zadné dvierka/vrátka a) myslieť na nepredvídané okolnosti, mať pripravené núdzové východisko b) zabezpečovať sa do budúcnosti

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pamätať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) zachovávať, uchovávať, mať v pamäti: Bezzubé babky ho pamätajú už iba s bielou hlavou. (Tat.) Pamätám tie hrozné časy vojnové. (Žáry) Pamätaj na moje slová. (Jes-á) Pamätáš, drahá, keďs` tak spievala. (Sládk.) Pamätaj, budeš chýrnym majstrom (Kuk.) uvidíš, dožiješ sa toho;

expr. v hrozbách: Ej, keby ho dolapil — ale by pamätal! (Kuk.) Tak ťa sotím, že ma budeš pamätať! (Al.)

hovor. niečo, niekto veľa pamätá je už starý; hovor. čo svet pamätá odjakživa;

2. (na koho, na čo) myslieť na potreby dakoho, mať na pamäti dakoho, dačo: Robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Ľudia, ktorí nepamätajú na zajtrajšok, skôr či neskôr zle sa mávajú. (Heč.)

hovor. p. na zadné kolesá (kolieska) myslieť na budúcnosť; hovor. p. na zadné dvierka na možnosť úniku

|| pamätať sa (na koho, na čo i bezpredm.) uchovávať niekoho, niečo v pamäti: Hlava bola mu ako prázdna, nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Pamätám sa na ňu len hmlisto. (Zúb.) studňa, ako sa pamätám, bola vždy tak. (Tim.) Pamätáš sa, s čím si prišiel ku mne? (Heč.)

|| pamätať si

1. (koho, čo i bezpredm.) mať, zachovávať v pamäti, pamätať, pamätať sa na niekoho, na niečo: Pamätaj si to a nehnevaj ma. (Kal.) Vtedy, čo si ho ja pamätám, prišiel ostatný raz zo sveta. (Janč.)

2. (čo i bezpredm.) mať na pamäti: S tými krčmami ďaleko nezájdeš, pamätaj si, Maťo. (Min.)

Morfologický analyzátor

pamätať nedokonavé sloveso
(ja) pamätám VKesa+; (ty) pamätáš VKesb+; (on, ona, ono) pamätá VKesc+; (my) pamätáme VKepa+; (vy) pamätáte VKepb+; (oni, ony) pamätajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pamätal VLesam+; (ona) pamätala VLesaf+; (ono) pamätalo VLesan+; (oni, ony) pamätali VLepah+;
(ty) pamätaj! VMesb+; (my) pamätajme! VMepa+; (vy) pamätajte! VMepb+;
(nejako) pamätajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

pamätať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor