Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pamätať nedok.

1. (čo) i pamätať sa (na koho, na čo, bezpredm.) i pamätať si (čo) uchovávať v pamäti: taký suchý rok nep-m; dobre, zreteľne, hmlisto sa na niekoho, niečo p.; ak (sa, si) dobre p-m ... asi, pravdepodobne; dobre si p. tváre

2. i pamätať si mať na zreteli, na pamäti, myslieť na niekoho, na niečo: p. na budúcnosť, na zdravie; p-aj (si), zle pochodíš! na takýto prípad sme nep-li nerátali sme s ním

3. trocha expr. existovať súčasne s niečím v minulosti: ten dub p-á rok 1848

● čo svet p-á odjakživa; p. na zadné kolesá, dvierka myslieť na budúcnosť, na možnosť ústupu

pamätať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok.

pamätať si -tá si -tajú si -taj si! -tal si -tajúc si -tajúci si -tanie si nedok.

pamätať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok.

pamätať sa -tá sa -tajú sa -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na koho, na čo/s vedľajšou vetou) ▶ uchovávať a vybavovať si v mysli prežité vnemy, zážitky, rozpomínať sa, spomínať si; syn. pamätať si: p. sa na starých rodičov; dodnes, stále, živo sa p. na ten deň; veru sa dobre pamätá na všetko; pamätáš sa, ako sme sa prvý raz stretli?; zistila, že sa už na nič nepamätá; Nepamätám sa, že by som sa tak bál o niekoho ako o Teba. [J. Satinský]
◘ fraz. ak/pokiaľ sa dobre pamätám (vyjadruje neistotu, pochybnosť) asi, pravdepodobne to bude takto

pamätať si -tá si -tajú si -taj si! -tal si -tajúc si -tajúci si -tanie si nedok. 1. (čo) ▶ držať, uchovávať si v mysli obsahovú stránku niečoho, ovládať, vedieť: p. si melódiu, slová piesne, podstatné informácie; naozaj si toho veľa pamätá; ako si to všetko môžeš p.?; nepamätala si celú báseň; Text si pamätá iba v nesúvislých útržkoch, no jeho ducha a zmysel pozná dobre. [S. Rakús]
2. (koho, čo/s vedľajšou vetou; na koho, na čo) ▶ vybavovať si prežité zmyslové vnemy, (dávnejšie) zážitky, rozpamätávať sa, spomínať si; syn. pamätať sa: pamätá si veru všeličo; po včerajšku si nič nepamätá; pamätám si ho zo základnej školy; pamätáme si na tú situáciu; vôbec si na ten deň nepamätám; pamätáš si, ako sme sa prvýkrát stretli?; matne si pamätá na to vysoké dievča; Je to inteligentné dieťa. Určite si vás pamätá. [B. Štrauchová]; Hádajú sa tak, ako sa hádali odjakživa, odkedy si pamätá. [G. Murín]

pamätať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -tanie nedok. 1. (na čo, na koho) ▶ rozvážne sa niečím zaoberať v mysli; dbať o niečo, o niekoho; uchovávať, pripomínať si niečo ako podstatné, nezabúdať; syn. myslieť, brať do úvahy: treba p. na dobrú radu, zásadu; pamätaj na matkine slová; v našich misiách sme pamätali na deti; pamätal na sestru v závete
2. expr., trochu iron. (koho, čo) ▶ jestvovať súčasne s niečím dávnym, čo už pominulo; byť veľmi starý: ten dom pamätá kráľa Mateja; Síce jazdíme na rárohe [starom aute], ktorá pamätá asi aj nežnú revolúciu, ale inštruktor povedal, že to mám v krvi. [Z. Šulajová]; Až teraz som si všimla, že rifle má riadne vyšúchané a košeľa tiež už veľa pamätá. [K. Gillerová]
◘ fraz. čo svet pamätá odnepamäti, odjakživa, vždy; pamätať na zadné dvierka/vrátka a) myslieť na nepredvídané okolnosti, mať pripravené núdzové východisko b) zabezpečovať sa do budúcnosti

pamätať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) zachovávať, uchovávať, mať v pamäti: Bezzubé babky ho pamätajú už iba s bielou hlavou. (Tat.) Pamätám tie hrozné časy vojnové. (Žáry) Pamätaj na moje slová. (Jes-á) Pamätáš, drahá, keďs` tak spievala. (Sládk.) Pamätaj, budeš chýrnym majstrom (Kuk.) uvidíš, dožiješ sa toho;

expr. v hrozbách: Ej, keby ho dolapil — ale by pamätal! (Kuk.) Tak ťa sotím, že ma budeš pamätať! (Al.)

● hovor. niečo, niekto veľa pamätá je už starý; hovor. čo svet pamätá odjakživa;

2. (na koho, na čo) myslieť na potreby dakoho, mať na pamäti dakoho, dačo: Robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Ľudia, ktorí nepamätajú na zajtrajšok, skôr či neskôr zle sa mávajú. (Heč.)

● hovor. p. na zadné kolesá (kolieska) myslieť na budúcnosť; hovor. p. na zadné dvierka na možnosť úniku

|| pamätať sa (na koho, na čo i bezpredm.) uchovávať niekoho, niečo v pamäti: Hlava bola mu ako prázdna, nepamätal sa na nič čisto. (Kuk.) Pamätám sa na ňu len hmlisto. (Zúb.) Tá studňa, ako sa pamätám, bola vždy tak. (Tim.) Pamätáš sa, s čím si prišiel ku mne? (Heč.)

|| pamätať si

1. (koho, čo i bezpredm.) mať, zachovávať v pamäti, pamätať, pamätať sa na niekoho, na niečo: Pamätaj si to a nehnevaj ma. (Kal.) Vtedy, čo si ho ja pamätám, prišiel ostatný raz zo sveta. (Janč.)

2. (čo i bezpredm.) mať na pamäti: S tými krčmami ďaleko nezájdeš, pamätaj si, Maťo. (Min.)

pamätať i pamätovať nedok. (pämätať, pometať, pomatať)
1. csl uchovávať v pamäti, mať na pamäti: Veď ja starí mľin pämätám (Ležiachov MAR); Starší to pometaju (Detva ZVO); Ako ja pomätám, teh dávňašnech časieh mávale zme obliečke na duchne s farbiarčine našitej (Čelovce MK); To, śo sä mi dňes stálo, to si veru buďen dobre pamätovaťi do koncä života (Kokava n. Rim. RS); Moj stari ocec si to ešče pomatal (Rosina ŽIL); Šag boli aj tuto vinohradi kedisi, ale já to už nepomatám (Podolie NMV); Ani starí ludí nepamatajú takí ladovec (Lukáčovce HLO); Já to dobre pamatám (Dobrá Voda PIE); A ket to ja už ňebars tag dobre pametam, že co to un mi eśči hvarel (Krivany SAB); Mladu ňevestu cahaľi za vlasi, žebi pametala, kedi bula čepena (Rankovce KOŠ); Posadzil me učiteľ do peršej lavki, uš toto aňi ňepamätam s kim (Brezina TRB)
F. pameta pes, chto mu slaňini rucil (Dl. Lu̯ka BAR) - na preukázanú láskavosť sa nezabúda
2. myslieť na niečo (s istým zámerom): Pametaj, že tá ešťe príďe od oca otpítať (Dol. Lehota DK); Na oca braťia ňepomätaľi (Selce KRU); Ňepamätaľi čag na to, že móže ešťe príťi naspet (Bystrička LUČ); Aj na kostel (v záveti) pamatuvala (Bošáca TRČ); Husáru, pamataj aj su̯ávu nebeskú! (Jablonové MAL); Pametaj, že i ti raz budzeš stari! (Dl. Lúka BAR)
F. pamataj na vracof! (Kátov SKA) - nezabudni sa vrátiť!

pamätať sa nedok. (pemetať sa, pometať sa, pomatať sa)
1. csl uchovávať v pamäti: Ja̋ sä na to ňepamätám (Žaškov DK); To bolo pret tromá rokmí, to sa pemetám dobre (Kráľ. Lehota LM); Na túto povodeň sa dobre pemetám (V. Uherce TOP); Pomätám sa veľa, čo som robiu̯ za starích časov (Hor. Lehota BRE); Na šitko se ona pamätá (Kobeliarovo ROŽ); Nepomatám sa na to (V. Rovné BYT); Aj sa nato pamatáte, jako sa to robiévalo? (Dol. Súča TRČ); Do hór, jako sa pamatám, sme chodzili často (Dobrá Voda PIE); Nékedi biu̯o aj velice zima, no ale teda zas takto nebívalo, to sa nepamatám (Mokrý Háj SKA); Ra_śme śe vibraľi na kozare a oteďi śe pametam, že som ňihda teki kozar maśľar ňevźala (Sokoľ KOŠ); Išče še pametam na toto, jag ja začala chodzidz do školi (Brezina TRB); pometac śe (Jasenov HUM)
2. neos. čiast. vsl spomínať si: Ňepameta śe mi, že jak to śe volalo (Záhradné PRE); Aľe śe mi ňepameta, jak to bulo (Sokoľ KOŠ); Joj, ta tomu śe už ňepameta, jak to dakedi češko śe žilo (Žalobín VRN)

pamätať si nedok. i pamätovať si nedok. zried. (pämätať si, pemetať si, pomätuvať si)
1. strsl, zsl zachovávať, v pamäti: Ja som sama tam ňebola, bolo náz viacej, to si tak pämätám (Ležiachov MAR); To ňišt, aj kec com starí, zato si viac pametám (Návojovce TOP); Tag ja si na ňu veľmej dobre pamätám (V. Lom MK); To si veru buďen dobre pamätovaťi do koncä života (Kokava n. Rim. RS); To šecko si ale ešte dobre pamatujem (Val. Belá PDZ); Je tomu ďeväť zím, chto bi si to toľko pomätuvau̯ (Kšinná BÁN); Uš si do ščilku veru ani nepamatám, že po kolko to masso predávali (Kostolné MYJ); Pamatám si šag, jako chodzili pltári (Sv. Peter p. Váh. HLO); pemetať si (Lipt. Peter LM)
2. mať na pamäti, myslieť na niečo: A pamätaj si moje slovo, šetko sa splňí, ako vrävím! (Jasenová DK); Dobre si pamätaj, že si na ťebä ešťe spomenú! (Čičmany ŽIL); A toto bi sťe si mali pamataď až do smrťi! (Lapáš NIT)

pamätovať p. pamätať

pamätovať si p. pamätať si

pemetať sa p. pamätať sa

pemetať si p. pamätať si

pomatať p. pamätať

pamätať, pamätovať [-mä-, -me-, -ma-] ndk
1. čo, na koho, čo, o čom pripomínať si niekoho, niečo, uchovávať niekoho, niečo v pamäti: tymže k Milosti Wassj sem se vtiekl, ze mi racžyte widatj (poplatky) a na slib wass pamatowati (LIPNÍK 1569 KL); pod prisahu (svedok) wyznal, ze od 50 rokow pameta, ze konecz zyt zadna woda netyekala (MARTIN 1571); Matthey Rokey doswetzil pred nassym pocztliwym prawom a my o tom dobre pametame (JELŠAVA 1607); nepamatam toho mostu, prez ktery chodyly k Kubry (TRENČÍN 1613); pamatugu, kdi ta zwada meczy pany Kordossmy bila (GALANTA 1663); toliko to dobre wye a pamata swedek, že kdy se nebohy pan Huszár Joseph w panstwy swem osadil (V. ČEPČÍN 1721); recordor, prisce recordo: pamatam náňho, spomjnám (KS 1763); jesu ludie u nas stari a pamataju mnoho predešlych panov fararov (HALUZICE 18. st)
2. (na) koho, čo (slávnostne) udržiavať v pamäti pamiatku niekoho, niečoho: sebi sme vse pamjatali na tebe, Boha sivoho (AgR 1758); pamatug wssak, že otec twúg u Troje slovutny bil; snad y na twe wlastňj zasluhj pametaťy budau (PT 1778; 1796)
3. na čo mať na zreteli, dbať o niečo, uvedomovať si niečo, mať na mysli niečo: a protož Vaši Milosti prosime, žeby ste račili na naše dalši setrvani pamatati (NEŠTICH 1538); do skončeny žiwota wassyho na to pamatowati ymate (BAg 1585); Katarina Antalowich, nepamatugicze na prikazana boske, skutku smilstva se dopustila (ILAVA 1631); kluče od piovara nechavaju sa pri piovarčim, aby on pamatujic na prisahu spravedlive s pivem zachazel (VRŠATEC 1683 U2); pamatag, že negsy howado, ale člowek (BlR 18. st)
F. kdo w bohactwi na chudobu nič nepamatuge, pre zbytečnost ku chudobe richle pristupuge (GV 1755)
4. čo napomínať, pripomínaním niečoho nabádať niekoho k rozvahe: tehdy ya viducz, zie zle, stahl sem jey z konie, wtom przyskoczyli dobrzy lide, mne pamatujicz, zie bych se s nim ku prawu dolozyl (SKALICA 1534 SLL); nediwag se mily synu wsetečne na ženy, pamatug, že mužess zhressit, dokud sy na zemi (GV 1755); pamatug dat žiwot tym, ktery zachowali twúg (PT 1778)
F. náb pamatug, človeče, že prach sy a na prach se obratyš (Káz 18. st)
5. v čom o kom zmieňovať sa (písomne) o niekom: iniqvius aliqvid de me scripsit: zle pamatal w pjsme o mňe (KS 1763); p. sa ndk uchovávať si niečo v pamäti: gak bi se pamatowal, že gednu nocž nocžowal u tetky; nepamata sa wssak, zdaliz bil Nikolini mezi nyima (SKALICA 1675; 1728); comminiseor, mentus sum nisci: zmysslám, pamatám sa (KS 1763)

pamätovať, pamätovať sa p. pamätať