pamäť -i ž.
1. schopnosť uchovávať a vybavovať si vnemy: zraková, sluchová p., mať dobrú, slabú p.
2. zásoba vnemov, kt. sa môžu vybavovať: mať niečo v živej, čerstvej p-i
3. -e mn. -e zariadenie na zápis a uchovanie informácií: počítačová p.; údaje uložiť do p-e počítača
4. vedomie, zmysly: byť pri (plnej) p-i
5. kniž. pamiatka, spomienka: blahej p-i; Ľudovít Štúr slávnej p-i
6. iba mn. pamäti zápisky (význ. osobností) o prežitých udalostiach, memoáre, spomienky: vydať svoje p.
□ mať na p-i pamätať; vštepiť si do p-i zapamätať si
● vypadlo mi to z p-i zabudol som to;
pamäťový príd. k 1, 3: psych. p. typ vizuálny; p. kondenzátor; inform. p-é médium pevný disk, disketa ap.
pamäť1 -ti ž. 1. i odb. ▶ schopnosť a proces uchovávania a vybavovania informácií v mozgu človeka súvisiaci s myslením, pozornosťou a (aj u zvierat) s učením: dlhodobá p. dlhodobé uchovávanie obyč. väčšieho množstva informácií; krátkodobá (pracovná) p. krátkodobé uchovanie informácií; vizuálna p.; detská, starecká p; mať dobrú p. ↗ i fraz.; mať slabú, horšiu pamäť; dočasná strata, oslabenie pamäti; úplná strata pamäti; vytesniť niečo z pamäti (obyč. po ťažkej stresovej situácii) zabudnúť, nepamätať si; cvičiť si p.; mať mierne výpadky pamäti ↗ i fraz.; pátrať v pamäti; vybaviť si v pamäti; zachovala si v pamäti obraz starého otca, ako kráča hore dedinou; deti s dobrou sluchovou pamäťou vedia naspamäť aj celý článok; začína mať problémy s pamäťou horšie si pamätá □ mať pamäť na niečo (byť schopný) dobre si niečo pamätať, napr. mená, čísla, tváre, dátumy; niečo niekomu ostalo v pamäti al. niekto niekomu ostal v pamäti niekto si niečo dobre zapamätal, niekto si zachoval spomienku na niečo al. na niekoho 2. i odb. ▶ biologicky zakódovaná schopnosť živých organizmov, živej hmoty uchovávať informáciu: dedičná p. bunky; genetická p. štruktúrna druhová schopnosť zabezpečiť stálosť biologických foriem a funkcií; vytvárať si, cvičiť svalovú p. 3. (i o kom, o čom) ▶ obraz, predstava o minulom zážitku al. o nejakej osobe: p. o osobnostiach našej kultúry; p. o krivdách, ktoré znášalo civilné obyvateľstvo; Môžeme povedať, že pamäť o vojne sa stala súčasťou jeho svetonázoru. [Rb 1984] □ na večnú pamäť navždy 4. trochu kniž. ▶ pestovanie a odovzdávanie kultúrnej a historickej minulosti: kolektívna, historická p.; p. národa, mesta; podujatím sa meno a tvorba umelca uchováva v pamäti mladej generácie □ Ústav pamäti národa dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu, skr. ÚPN 5. trochu kniž. ▶ súhrn minulých udalostí v časovom slede viažucich sa k niečomu, na istý celok al. miesto, dejiny; syn. história, minulosť: prirodzená p. Zeme; vidieť do pamäti prírody; ostať v pamäti hôr; Používali ich [mince] všetci naši predkovia, ich predkovia a všetci, kam až siaha pamäť našich písomných záznamov. [S. Vlček] 6. tech. tvarová pamäť ▶ (napr. istých kovových zliatin, polymérov, lôžkovinovej peny) vlastnosť niektorých (tzv. inteligentných) materiálov opätovne nadobudnúť po ohnutí, stlačení, ohriatí a pod. svoj pôvodný tvar ◘ fraz. mať pamäť ako slon mať vynikajúcu pamäť; kniž. ak ma pamäť neklame ak sa nemýlim a dobre si pamätám; [asi] má výpadky pamäti (hodnotenie z pohľadu inej osoby) predstiera, že si niečo nepamätá; blahej/slávnej pamäti vyjadrenie pozitívneho postoja hovoriaceho voči osobe, štátu, udalosti, javu s dobrou, priaznivou povesťou, získanou za života al. počas existencie, ktorý sa uchováva vo vedomí ľudí; byť pri pamäti napriek vyššiemu veku si dobre pamätať; deravá pamäť slabšia, vynechávajúca; držať v pamäti pamätať si; [ísť, kráčať, orientovať sa, robiť niečo] po pamäti iba na základe predchádzajúcej skúsenosti, zvyku a obyč. bez možnosti vidieť; loviť v pamäti s námahou sa rozpomínať na niečo, na niekoho; mať dobrú pamäť a) pamätať si veľa vecí b) pripomínať si, nezabúdať na niektoré udalosti; mať krátku pamäť nepamätať si niečo (často aj zámerne si nechcieť na niečo spomenúť); mať na pamäti nezabúdať, pripomínať si, uvedomovať si; mať v čerstvej/živej pamäti veľmi dobre si pamätať; iron. kniž. neblahej pamäti vyjadrenie negatívneho postoja hovoriaceho voči osobe, štátu, udalosti, javu so zlou, nepriaznivou povesťou (vzhľadom na nežiaduce následky ich existencie, konania), ktorý sa uchováva vo vedomí ľudí; osviežiť niekomu pamäť pripomenúť niekomu niečo (často v situácii, keď nechce o danej veci hovoriť); osviežiť si pamäť pripomenúť si niekoho, niečo prezeraním fotografií, čítaním a pod.; vryť si niečo do pamäti al. niečo sa vrylo do pamäti veľmi presne si niečo zapamätať; vštepiť si do pamäti zapamätať si; vypadlo mu to z pamäti zabudol na niečo
pamäť2 -te pl. N -te G -tí ž. inform. ▶ pamäťová jednotka spracúvajúca dáta al. pamäťové médium na ukladanie dátových informácií; kapacita pamäťovej jednotky v bajtoch: systémová, vnútorná, operačná p.; interná, externá p.; voľná p. disku; vyrovnávacia p. slúžiaca na uchovanie medzivýsledkov dovtedy, kým zariadenie al. program, ktorý má tieto dáta spracovať, nie je pripravený ich prijať; p. telefónu; procesor pracuje s viacerými pamäťami; zobrazenie záznamov pamäte na SIM; rýchlosť prenosu informácií medzi jadrom a pamäťami
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
pamäť 1. p. vedomie 2, zmysel 5 2. p. spomienka 1
spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky • pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke • kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr • kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť
2. p. zmienka
vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomie • zastaráv. povedomie: ľudské povedomie • uvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie
2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiu • pamäť: byť pri plnej pamäti • zmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmysloch • rozum: chodiť ako rozumu zbavený • zastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej moci • zastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
pamäť, -ti ž.
1. schopnosť uchovávať a vybavovať vnemy: logická, zraková, sluchová p., pohybová (motorická) p.; verná p., mať dobrú, slabú, krátku, zlú p., ostať, zachovať sa v p-i, utkvieť v p-i, vymiznúť, vypadnúť z p-i
● vštepiť, vryť si čo do p-i dobre si zapamätať; mať niečo v živej, čerstvej p-i dobre sa na niečo pamätať; ísť, hľadať, robiť niečo po p-i bez pomoci zraku; byť pri p-i pri plnom vedomí; od p-i sveta odjakživa, vždy; pokiaľ siaha ľudská p. odpradávna; arch. za pamäti našich otcov (Škult.) za života;
2. kniž. spomienka, pripomienka, pamiatka: na večnú p., na p. výročia oslobodenia Bratislavy
● arch. blahej p-i, slávnej p-i (pri spomínaní slávnych mŕtvych ľudí);
3. tech. zariadenie stroja slúžiace na uchovávanie kódovaných informácií: vnútorná, vonkajšia p.;
pamäťový príd.
(jedna) pamäť; (bez) pamäte, pamäti; (k) pamäti; (vidím) pamäť; (hej) pamäť!; (o) pamäti; (s) pamäťou;
(štyri) pamäte; (bez) pamätí; (k) pamätiam; (vidím) pamäte; (hej) pamäte!; (o) pamätiach; (s) pamäťami;