paluba -y ž. ‹r›
1. plošina pokrývajúca zvrchu priestor lodného trupu: hlavná, spodná p.
● hodiť niekoho cez p-u ponechať osudu, opustiť
2. (v lietadle, kozmickej rakete a pod.) priestor pre posádku, cestujúcich al. náklad;
palubný príd.: p-é zbrane, prístroje; p. denník; p. mechanik; let. p-á doska