palla -y ž. ‹l›
1. (v starovekom Ríme) dlhý zriasený ženský odev z vlny al. plátna s cípom cez hlavu
2. cirk. štvorcová prikrývka kalicha
pála p. palla
palla, pála ž lat cirk 1. vlnená páska okolo krku kňaza, pálium: powažug na kňežy, když se priprawuge ke mssy swateg, sameho Krysta, totižto: na geho korune korunu trnowu, na pally onu ssatu, s kteru twár Krystowa w hrobe prikryta byla (MPS 1777) 2. ľanový štvorcový kus látky, kt. býva medzi obradmi prikrytý kalich, al. oltár: palla: oltárny pála (KS 1763); kalich holý nebíwá z miskú, než prikríwagú ho pallú; kalich bíwá ozdobiwán nagprw pokriwú, potom pallu (BN 1796)