pálivo prísl. 1. ▶ vyžarujúc silné teplo; spôsobujúc na dotyk pálenie; syn. pálčivo: p. horúce kamene; slnečné lúče sa p. odrážali od sklenenej steny
2. ▶ vyvolávajúc pocit pálenia, silnej, prenikavej bolesti, ostro; syn. pálčivo: p. ma zabolelo pod pravou lopatkou; ostré svetlo ma p. oslepilo
3. ▶ (o jedle) majúc výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia, štipľavo: p. ostré čili papričky; zázvor vonia korenisto a chutí p.
palivo -va palív s. i odb. ▶ prírodná al. syntetická horľavá látka, ktorej spaľovaním sa uvoľňuje teplo využívané na vykurovanie, na technologické účely al. na premenu na mechanickú al. elektrickú energiu: tuhé, kvapalné, plynné p.; jadrové p. používané v jadrových reaktoroch; fosílne palivá uhlie, ropa, zemný plyn; uhľovodíkové palivá benzín, nafta; alternatívne palivá napr. biopalivá; motorové palivá pohonné látky; letecké p. viacoktánový benzín; tankovanie paliva; doplniť p. do lietadla; znižovať spotrebu palív a emisií; ekologické palivá musia spĺňať požiadavky zákona o ovzduší; drevo je u nás, najmä na vidieku, najdostupnejším palivom; pren. palivo, ktoré poháňa naše životy, je láska