palica, -e, -líc ž.
1. dlhší kus rovného, tenšieho dreva; kus tenšieho, rovného, dookrúhla vypracovaného dreva s rukoväťou, slúžiaci na podopieranie pri chôdzi: udrieť, pretiahnuť niekoho p-ou; opierať sa o p-u, chodiť o p-i; zastar. richtárska p. odznak richtárskej moci; biskupská p. odznak biskupskej moci, berla; šport. lyžiarske p-e slúžia na odrážanie pri lyžovaní; hokejová p. hokejka;
pren. expr. hlava: to je tvrdá p. hlavatý, neústupný človek, tvrdohlavec
● vyjsť na žobrácku p-u prísť na mizinu; zlomiť nad niekým p-u odsúdiť ho; Palica má dva konce, bije ona koho chce (prísl.) následky nesprávneho, zlého činu sa môžu obrátiť proti pôvodcovi. Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) keď niekto niekomu chce škodiť, príčinu si ľahko vymyslí.
2. hist. úder palicou: dostal 20 palíc;
palicový príd.: p. dáždnik pánsky, ktorý možno upraviť na palicu; šport. p-á technika umenie narábať hokejkou;
palička1, -y, -čiek ž. zdrob.
1. menšia drevená palica;
2. predmet majúci podobu malej palice; čipkárske p-y nástroj na výrobu čipiek; trepol paličkami na bubon (Jil.); hovor. expr. nohy ako p-y tenké
● vychudnúť na p-u (Jes.) veľmi;
paličkový príd.: p-é písmo písané v podobe tlačených písmen; p. steh (pri vyšívaní) ktorým sa vytvára tenká čiara