palica -e -líc ž.
1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u; vychádzková p.; hokejová p. hokejka; lyžiarske p-e; biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci; chodiť o p-i
2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc
● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u; p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;
palicový príd.;
palička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké
2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y; čipkárske p-y;
paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou
palica -ce palíc ž. 1. ▶ dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný, slúžiaci obyč. na nejaký účel: pastierska p.; p. na zaháňanie dobytka; nahrubo otesaná p.; palice do fazule na ťahanie popínavých rastlín; koniec, hrot palice; odrezať palicu; zlomiť palicu ↗ i fraz.; zahnať sa palicou; udrieť, zbiť niekoho palicou; udierať palicou o zem; Matej vyberie miesto pri plote z lieskových palíc, odhŕňa sneh, najprv čakanom a potom nohou. [V. Šikula] □ pútnická palica atribút mnohých svätých v ich výtvarnom zobrazení ako symbol ochrany pred zlými duchmi 2. ▶ (zdravotná) pomôcka s rukoväťou a hrotom vyrábaná z rôznych materiálov, používaná pri chôdzi, palička: vychádzková drevená, hliníková p.; skladacia p. pre nevidiacich; stojí, opierajúc sa o stareckú palicu; po úraze chodí o palici; Starý otec nikdy nekríval. A nikdy nechodil bez palice. [D. Dušek] □ biela palica signalizačná a orientačná pomôcka, ktorú používajú nevidiaci pri chôdzi 3. často ako súčasť lexikalizovaných spojení ▶ dlhší umelecky opracovaný predmet ako odznak najvyššej moci al. hodnosti v istej hierarchii: biskupská palica a) bohato zdobená, navrchu obyč. zahnutá palica, ktorú používa biskup a je symbolom jeho moci a poslania, berla b) (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) bohoslužobný predmet, ktorý môže používať výlučne biskup al. predstavený monastiera; richtárska palica (v minulosti) symbol úradnej moci richtára, feruľa; maršalská palica odznak hodnosti maršala ↗ i parem. 4. ▶ jednotlivá al. párová pomôcka používaná pri rôznych športoch: golfová p.; bejzbalová, softbalová p. pálka; šermiarska p. baton; biliardová p. tágo; lyžiarske palice; turistické, trekingové palice; výroba bojových palíc; používať špeciálne palice na severskú chôdzu; Hráč [golfu] má svojho caddyho – nosiča palíc. [Pt 1998]; Prvýkrát skúšame chôdzu s teleskopickými palicami. Osvedčujú sa, hlavne teraz, keď sú chodníky mokré. [Cs 2005] 5. hovor. ▶ tyč, na ktorú je nasadený nejaký pracovný nástroj al. na ktorej je upevnené nejaké zariadenie, slúžiaca na držanie niečoho, manipuláciu s niečím: drevená p. so závitom na viaceré typy metiel a mopov; používať selfie palicu pri fotografovaní samého seba al. skupiny ľudí mobilným telefónom, smartfónom, ktorý je upevnený na tyči, aby sa rozšíril uhol pohľadu 6. ▶ (v minulosti) prudký zásah dlhším tenkým kusom dreva; telesný trest vykonávaný bitím, palicovaním, úder: dostať, vyslúžiť si dvadsaťpäť palíc; červené pruhy, pásy na tele po palici; A tam [na dereši] mu vyťal päťadvadsať mastných palíc. [Ľ. Zelienka]; Mali rozkaz ho ubiť! Nikto nemôže prežiť päťdesiat palíc. [P. Karvaš] 7. obyč. pl. palice hovor. ▶ interpunkčné znamienko v podobe zvislej rovnej čiarky: dať text, informáciu do palíc; skontrolovať údaje v paliciach ◘ fraz. byť/vyzerať ako palica [do fazule] byť veľmi chudý; chodiť o žobráckej palici a) nemať potrebné prostriedky na živobytie, žobrať b) ponížene prosiť; lámať/zlomiť nad niekým, nad niečím palicu strácať, stratiť nádej, vieru v nápravu niekoho, niečoho, odsudzovať, odsúdiť niekoho, niečo; ostať o žobráckej palici ocitnúť sa v hmotnej núdzi; priviesť niekoho na žobrácku palicu pripraviť o majetok niekoho, ožobráčiť ho; to je tvrdá palica toho ťažko o niečom presvedčíš; vyjsť na žobrácku palicu prísť o všetok majetok, o všetky (hmotné) prostriedky ◘ parem. každý/dobrý vojak má/nesie v batohu/torbe maršalskú palicu každý môže dosiahnuť úspech, kariéru, spoločenské postavenie; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť napokon iné, ako sme predpokladali, môžu sa obrátiť proti nám; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia ▷ zdrob. ↗ palička
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
palica, -e, -líc ž.
1. dlhší kus rovného, tenšieho dreva; kus tenšieho, rovného, dookrúhla vypracovaného dreva s rukoväťou, slúžiaci na podopieranie pri chôdzi: udrieť, pretiahnuť niekoho p-ou; opierať sa o p-u, chodiť o p-i; zastar. richtárska p. odznak richtárskej moci; biskupská p. odznak biskupskej moci, berla; šport. lyžiarske p-e slúžia na odrážanie pri lyžovaní; hokejová p. hokejka;
pren. expr. hlava: to je tvrdá p. hlavatý, neústupný človek, tvrdohlavec
● vyjsť na žobrácku p-u prísť na mizinu; zlomiť nad niekým p-u odsúdiť ho; Palica má dva konce, bije ona koho chce (prísl.) následky nesprávneho, zlého činu sa môžu obrátiť proti pôvodcovi. Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) keď niekto niekomu chce škodiť, príčinu si ľahko vymyslí.
2. hist. úder palicou: dostal 20 palíc;
palicový príd.: p. dáždnik pánsky, ktorý možno upraviť na palicu; šport. p-á technika umenie narábať hokejkou;
palička1, -y, -čiek ž. zdrob.
1. menšia drevená palica;
2. predmet majúci podobu malej palice; čipkárske p-y nástroj na výrobu čipiek; trepol paličkami na bubon (Jil.); hovor. expr. nohy ako p-y tenké
● vychudnúť na p-u (Jes.) veľmi;
paličkový príd.: p-é písmo písané v podobe tlačených písmen; p. steh (pri vyšívaní) ktorým sa vytvára tenká čiara
(jedna) palica; (bez) palice; (k) palici; (vidím) palicu; (hej) palica!; (o) palici; (s) palicou;
(tri) palice; (bez) palíc; (k) paliciam; (vidím) palice; (hej) palice!; (o) paliciach; (s) palicami;