palec -lca m.
1. najhrubší prst ruky al. nohy: držať ceruzku medzi p-om a ukazovákom
2. časť rukavice určená na palec: mať deravý p.
3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.
● byť, ostať (sám) ako p. celkom sám; → držať niekomu p., p-e;
palcový príd.: p-é titulky nápadne veľké;
palček -a m. zdrob.
palček ↗ palec
palčisko ↗ palec
palec palca pl. N palce m. 1. ▶ prvý, najhrubší prst na hornej končatine a na dolnej končatine: zdvihnutý, vztýčený p. gesto rukou vyjadrujúce a) ocenenie, spokojnosť (jednotku) b) stopovanie, zastavovanie idúceho vozidla; odtlačok palca na pohári; zarezať si do palca; poraniť si, ošetriť p.; mať boľavý p. na nohe; p. na ruke je protistojný voči ostatným prstom; dostávať kŕče do palcov; rozpučiť chrobáka palcom; Bruškom palca som skúšala ostrie. [V. Klimáček] 2. ▶ časť rukavice pokrývajúca tento prst na ruke: deravý p.; rukavice s palcami; dojčenské rukavičky bez palca 3. ▶ dĺžková jednotka (vyjadrujúca lineárny rozmer dĺžku, šírku, hĺbku) v britsko-americkom systéme mier a váh, 2‚54 cm, zn. ″: anglický, medzinárodný p.; veľkosť monitora, jeho uhlopriečka sa udáva v palcoch; Bol to znak kríža, tri palce dlhý a pol palca široký. [J. Letz] ▷ mat. štvorcový palec obsah štvorca so stranou 2,54 cm; kubický palec objem kocky s hranou 2,54 cm 4. ▶ (v minulosti) staršia dĺžková jednotka (miera) z našich končín, ktorá mala približne 2,6 cm, cól: ľudia v ranom stredoveku merali na palce, stopy, siahy, lakte, počítali na tucty a kopy ◘ fraz. byť/ostať sám ako palec a) ostať niekde sám bez akejkoľvek spoločnosti, osamieť b) stratiť blízkych príbuzných, priateľov; držať niekomu palce želať niekomu úspech, dobrý koniec; držať/mať niečo pod palcom zodpovedať za niečo a mať k tomu voľný prístup, disponovať niečím; nepohnúť ani palcom a) nič neurobiť, nevyvinúť žiadnu aktivitu, činnosť b) neurobiť nič pre niekoho, pre niečo, nepomôcť niekomu, niečomu; vycucať si niečo z palca vymyslieť si niečo (v rozpore so skutočnosťou), stanoviť niečo nepodložene, bez opory v niečom ▷ palček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 2: dieťa si cmúľa p.; medzi palčekmi na nohách malo pľuzgiere; palčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: obrovský, obrovské p.; z deravých ponožiek mu vykúkali palčiská
palec stará dĺžková miera • cól: doska dlhá dva palce, cóle
palec, -lca m.
1. najhrubší prst na ruke al. nohe;
kraj. prst vôbec: lusknúť p-om; Na mňa ukázala palcom. (Heč.) Vyšli sme po palcoch. (Jégé)
● hovor.: držať p-e niekomu priať mu úspech, výhru; natrieť masla na p. hrubo; okrútiť si niekoho okolo p-a dostať ho pod svoj vplyv; ťahať sa za p-e s niekým prieť sa; Ostal v dome sám, ako palec (Kuk.) celkom sám.
2. časť rukavice určená pre palec;
3. stará dĺžková miera, cól: anglický p.;
4. zastar. drevený zub na ozubenom kolese v mlyne: drieňové p-e (Vaj.);
palcový príd.: hovor. p-é titulky vytlačené veľkými, nápadnými písmenami;
palečný príd. k 4: p-é koleso (Vaj.) ozubené mlynské;
palček, -a m. zdrob. expr.
(jeden) palec; (bez) palca; (k) palcu; (vidím) palec; (hej) palec!; (o) palci; (s) palcom;
(dva) palce; (bez) palcov; (k) palcom; (vidím) palce; (hej) palce!; (o) palcoch; (s) palcami;