pajzel -zla L -i mn. -e m. hrub. zábavný podnik najhoršieho druhu, putika
pajzel -zla L -zli pl. N -zle m.
pajzel -zla L -zli pl. N -zle m. ⟨jidiš ~ nem.⟩ hrub. ▶ podradný pohostinský al. zábavný podnik; syn. brloh, putika: hnusný p.; pokútny zafajčený p.; sedieť a čakať v dajakom pajzli; nechce vojsť do hocijakého pajzla; flákali sa a vymetali lacné pajzle; Iba v zime bude horšie, ostanú mi len tie zadymené, zapľuvané mestské pajzle. [V. Švenková] ▷ pajzlík -ka pl. N -ky m. zdrob. zjemn.: vidiecky p.; predražené miestne pajzlíky; všetky najlacnejšie pajzlíky boli plné
pajzel -zla m. ‹n < jidiš› hrub. hostinec najhoršieho druhu, krčma, putika
hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvo • výčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčape • hovor. al. expr. krčma: zafajčená krčma • hovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenk • hrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín) • šenkovňa (Vajanský) • taverna • tratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)
pajzel p. hostinec
pajzel, -zla, 6. p. -zli, mn. č. -zle m. vulg. zábavná miestnosť najhoršieho druhu, brloh;
pajzlík, -a m. zdrob. oslab.: Chodili len do kadejakých lacných pajzlíkov. (Jégé)
pajzer i pajzel m. (pajser, pajsel) 1. kováč. zahrotené kladivo: pajzer (St. Turá NMV); pajzel (Hor. Orešany TRN); pajser (Nitr. Hrádok NZ, Valaská BRE, Žiar n. Hron. KRE, Dobroč LUČ); pajsel (Terchová ŽIL) 2. zohnutá železná tyč na odtrhávanie dosák z debnenia: Doski s ďebňeňia sa otŕhajú pajzerom (Lipt. Hrádok LM)