paf
I. cit. napodobňuje výstrel, streľbu
II. neskl. príd. (iba v prís.) hovor. expr.
1. prekvapený: byť, ostať (celkom) p.
2. zaľúbený: je do nej celý p.
paf1 neskl. príd. ⟨nem.⟩ hovor. expr. iba vo fraz. spojeniach byť/ostať/zostať z niečoho celkom/celý/úplne paf ▶ byť (náhle) veľmi prekvapený, udivený, zaskočený al. očarený, fascinovaný niečím; byť/ostať/zostať celkom/celý/úplne paf do niekoho, zried. do niečoho byť niekým, niečím očarený al. byť do niekoho veľmi zaľúbený, pociťovať obdiv k niekomu, k niečomu: ostala z toho stretnutia riadne ohúrená, proste p.; som z jeho odpovedí celkom p.; byť do motoriek celý p.; kniha prišla iba dnes a zostala som z nej celá p.; muž, z ktorého bola celá p.; nebola síce veľká krásavica, ale on bol z nej úplne p.
paf2 cit. obyč. v spojení pif-paf 1. ▶ napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe: pif-paf, ozval sa výstrel a na chodník padol mŕtvy vrabec 2. vo funkcii podmetu, predmetu ▶ vyjadruje zvuk sprevádzajúci výstrel: z lesa sa ozvalo pif-paf; Spravil [hájnik] „pif-paf“ a bolo po rozprávke. Tým „pif“ odohnal zajačicu a „paf“ zajačika. [J. Pavlovič]
paf1 citosl. ‹n› označuje zvuk výstrelu: pif-p.;
paf2 príd. (neskl.) hovor. expr. zarazený, prekvapený, udivený, užasnutý: zostať, byť p.
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
paf2 1. p. prekvapený 2. p. zaľúbený 1
prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovaný • udivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľad • zarazený • zaskočený • expr.: vyjavený • omráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvár • neskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechu • užasnutý • ohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutá • zried.: učudovaný • podivený • expr. al. slang.: vyvalený • vygúlený • vyhúkaný • vyoraný • expr.: ovalený • ohúrený
užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromený • ohúrený • omráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľad • expr.: vyjavený • ovalený • zdúpnený • neskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádhery • zarazený • zdesený • zhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovo • stŕpnutý • zmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvár • nemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe
p. aj prekvapený
zaľúbený 1. ktorý cíti lásku k niekomu; svedčiaci o tom • zamilovaný: zaľúbený, zamilovaný mladík, pohľad • hovor. zakukaný • expr.: zbláznený • pobláznený • zjašený • pojašený • zbesnený • spochabený • hovor. expr.: buchnutý • bachnutý • rachnutý • tresnutý • tresknutý • zasprostený: je doňho celá zjašená; je do nej buchnutý, tresknutý • hovor. expr. paf (neskl.)
2. p. ľúbostný
paf1 i pif-paf cit. vyjadruje výstrel: Ponarazia do stodoly. — Pif-paf! (Hviezd.) Pif! A z druhej (strany) paf! vrazili mu dve guľky odrazu do srdca. (Dobš.)
paf2 neskl. príd. (len v prísudku) niž. hovor.
1. prekvapený, zarazený: bol, ostal p.;
2. zaľúbený: je do nej celkom (celý) paf
(jeden) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;
(dvaja) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;
(štyri) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;
(jedna) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;
(tri) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;
(jedno) paf; (bez) paf; (k) paf; (vidím) paf; (hej) paf!; (o) paf; (s) paf;