Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

padať nedok.

1. klesať na zem: lístie p-á zo stromov, p-á sneh, slzy jej p-li z očí; p. na kolená pred niekým, niečím i fraz. pokorovať sa, ponižovať sa

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta: p-á omietka, vlasy mu p-jú

3. posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej p-li na plecia, do čela, opona p-á;

pren. cesta p-á zvažuje sa

4. strácať zvislú, vzpriamenú polohu: p. dolu nosom (na ľade), p. od únavy

5. dopadať, zasahovať: údery päsťou p-jú na dvere, p-li výstrely;

pren. na porade p-li aj tvrdé slová

6. prestávať pôsobiť, strácať moc al. platnosť, miznúť: strach z neho pomaly p-l, postupne p-li všetky jeho argumenty, p-jú rasové bariéry

7. vzťahovať sa, týkať sa, byť určený niekomu, niečomu: podozrenie p-á naňho, zodpovednosť p-á na vás

8. hromadne umierať, hynúť: na mor ľudia p-li ako muchy

9. ťaživo doliehať, postihovať: večerami p-á na ňu smútok, p-á na mňa únava

10. upadať (význ. 2): p. do bezvedomia

11. pripadať na istý časový termín: Nový rok p-á na stredu

12. subšt. padaj(te)! choď(te) preč! odíď(te)! strať(te) sa!

● → jablko nep-á ďaleko od stromu; všetko mu p-á z rúk je nešikovný; expr. aj keď budú → sekery z neba p.; nikomu nep-jú → pečené holuby do úst; všetko p-á ruší sa, prestáva platiť; trocha hrub. p. na zadok byť veľmi prekvapený; kniž. slová p-jú na (ne)úrodnú pôdu (ne)prijímajú sa s porozumením;

dok. padnúť -e -ú -dol

1. k 1, 3 – 7, 9 – 11

2. zomrieť, zahynúť (v boji): p. vo vojne, za vlasť; včelstvo p-lo

3. vniknúť, dostať sa niekam: svetlo p-lo na stenu, p-la mu do náručia

4. byť dobytý, prekonaný: pevnosť p-la, Berlín p-l, p-li tri rekordy, plán p-l

5. náhle sa uskutočniť, nastať: p-lo rozhodnutie, p-l návrh, p-l gól, vonku p-la tma

6. dostať sa, ocitnúť sa: p. do zajatia, p. do pasce

7. mať účinok, zapôsobiť: teplý čaj nám dobre p-l, zle mu p-li jeho slová

8. pripadnúť, dostať sa niekomu: žreb p-l na mňa, voľba p-la na neho

9. expr. uplynúť, skončiť sa: jedenásta (hodina) p-la; hovor. p-la je koniec prac. času

10. hovor. úplne sa minúť, spotrebovať: všetky úspory p-li na auto

11. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ú ako uliate

● p. niekomu do oka a) upútať pozornosť b) zapáčiť sa; oči mu p-li, zrak mu p-l na ... všimol si; expr. p-tý na hlavu sprostý; p-la → kosa na kameň; p. za obeť stať sa obeťou, byť zahubený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

padnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna

objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromu • obtúliť • obchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺp • fraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krku • vyobjímať • expr. vyoblápať • zobjímať • vystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúča • expr.: potuľkať • pomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímať • pooblápať (viac ráz al. postupne objať)

p. aj pritúliť

odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu • spadnúť • padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky • expr.: odletieť • odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka • odpadať • poodpadávať • poodpádať • poodpadúvať • expr.: poodletovať • poodpadať • poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: omietka odkväcla na zem

2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyť • nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala • vystať: návštevy museli vystať

3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť

padnúť 1. p. spadnúť 1–3, porov. padať 1 2. porov. padať 3 3. porov. padať 4 4. p. umrieť 5. p. nastať 6. p. pristať 2 7. p. zaúčinkovať 8. p. minúť sa 2

pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

padnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť na zem: tehla, lopta padla na zem, dieťa padlo na kamene; Padol dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Dobre nepadla od ľaku. (Urb.); hovor. p. na nos dolu tvárou; padol prvý sneh napadol; padol dážď napršalo, spŕchlo; pren. zastar. p. na cene (Tim.) zlacnieť; hovor. p. na váhe schudnúť; bral všetko, čo mu padlo do cesty čo cestou našiel; čo mu bolo, stálo v ceste

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú; Šupiny mu padli z očú (Kuk.) spoznal pravý stav vecí; p. niekomu okolo krku objať ho; p. si do náručia objať sa navzájom; p. (pred niekým) na kolená úctivo, pokorne kľaknúť (obyč. i prosiť); expr. Čo som padol na hlavu? čo som hlúpy? (prejav odmietnutia). Padla kosa na kameň zrazili sa dvaja tvrdohlaví ľudia. Slová padli na úrodnú pôdu mali účinok. To nepadne na váhu nezaváži, nie je dôležité; expr. srdce mu padlo za sáru, do nohavíc zľakol sa;

2. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), zahynúť: p. v boji, otec vo vojne padol; Oj, veď padnúť za národ, oj, veď to nebolí! (Chal.) A mne toho roku kone padli hladom. (Jes-á)

3. stratiť moc, platnosť: francúzska vláda padla odstúpila; niekoľko poslancov padlo odstúpilo; neboli zvolení; teória padla ukázala sa neplatnou, neúnosnou;

4. byť (obyč. vojensky) premožený, dobytý, zabratý: padol Berlín; keď padla Bystrica (Heč.);

5. dostať sa niekam, do nejakej (obyč. nepriaznivej) situácie: p. do osídla, p. do zajatia; p. do nemilosti; Zaradoval sa, keď padol pod odpredaj kus vinice. (Kuk.)

6. vniknúť, dostať sa, dopadnúť niekam: Svetlo padlo na obrus. (Kost.)

● padol mu do oka všimol si ho; oko mu na to (naňho) padlo zazrel to (ho);

7. (bezpredm. i na koho, na čo) náhle sa uskutočniť; dopadnúť, zosypať sa: padol výstrel, padli zauchá, buchnáty; I druhý úder padol z výšky. (Gráf) pren. Hnev ma uchvátil, padlo mnohé slovo, ktoré ma trápi (Kuk.) odznelo. Klaňal sa jej s úsmevom, akoby nič zlého nebolo padlo medzi nimi (Tim.) akoby sa nič nebolo prihodilo.

8. (komu ako) dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Dobre mu padla táto návšteva. (Kuk.) Ťažko padne zapriahnuť sa ako hoviadko. (Kal.)

● p. niekomu na ťarchu byť ťažký pre niekoho; p. niekomu na úžitok byť niekomu užitočné; Večera bola dobrá, padla na úžitok (Rys.) chutila, nezaškodila.

9. (na koho, na čo) zasiahnuť, opanovať niečie vedomie al. city: Prvý raz v živote padla mu na dušu duma. (Kuk.) Akási vina padla na svedomie Marino. (Tim.) Odrazu padla ťarcha na jeho dušu. (Hor.) Na deti padol strach. (Bend.)

10. zastar. (na koho, na čo, pren. i komu) prejsť na niekoho, dostať sa niekomu (ako údel al. podiel), pripadnúť niekomu ako dedičstvo: p. niekomu za podiel; voľba padla na Mateja zvolili ho; na jednu dušu padne poldruha jutra dostane sa; Kúria i so všetkým v nej a naokolo padne na potomkov po praslici. (Kuk.) Zodpovednosť za vyrovnanie padne naňho. (Ráz.)

● p. za obeť (niečoho, niekoho i niekomu) stať sa obeťou;

11. hovor. zried. (do čoho) dostať sa, upadnúť do nejakého stavu: p. do mdlôb omdlieť; p. do bezvedomia stratiť vedomie; Hrdlo jej vyschýna, azda do suchôt padne (Tim.) azda ochorie na suchoty.

12. mravne klesnúť;

13. expr. odbiť; uplynúť (o hodinách): jedenásta padla (Kal.); hovor. padla je koniec pracovného času;

14. (nakedy) pripadnúť na istý čas: Voľba padla na prvé dni januára. (Jégé) Starý rok padol na sobotu. (Laz.)

15. hovor. (komu) svedčať, pristať: šaty mu dobre (zle) padnú;

nedok. k 1-11 padať

Morfologický analyzátor

padnúť dokonavé sloveso
(ja) padnem VKdsa+; (ty) padneš VKdsb+; (on, ona, ono) padne VKdsc+; (my) padneme VKdpa+; (vy) padnete VKdpb+; (oni, ony) padnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) padol VLdsam+; (ona) padla VLdsaf+; (ono) padlo VLdsan+; (oni, ony) padli VLdpah+;
(ty) padni! VMdsb+; (my) padnime! VMdpa+; (vy) padnite! VMdpb+;
(nejako) padnúc VHd+;