padať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostávať sa zhora nadol pohybom v priestore spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko) klesať: p. z výšky; lietadlo padá do mora, na obývanú časť mesta, k zemi; p. do kanála, do jamy ↗ i parem.; minca padá na dno studne; hviezda, meteoroid padá o svetelnom úkaze v zemskej atmosfére ↗ i fraz.; všetko jej padá z rúk ↗ i fraz.; ak lezec padá, istiaci zablokuje lano; videli horiaci objekt, ako padá z neba a následne exploduje; zrýchlenie a rýchlosť voľne padajúceho telesa; padali cez palubu do rozbúrených vĺn [R. Brat]; Len, prosím vás, už žiadne vešanie závesov a padanie zo stoličky, lebo potom za seba neručím! [T. Keleová-Vasilková]; pren. Nechajte slnko padať / dolu ku vodám / dnes večer bude človek / naposledy sám. [M. Válek] bude zdanlivo klesať za obzor, zapadať
2. (na koho, na čo) ▶ prudko zasahovať vlastnou hmotnosťou pri klesaní, pohybe nadol nejaký objekt, dopadať: Strom nepadal na nás, a predsa sme sa mu všetci odstúpili, všetci sa kryjeme pred jeho haluzami za stromy. [L. Ťažký]; Ľudia sa kŕčovito držali svojich sedadiel [v lietadle] a rozličné predmety im padali na hlavu. [R. Brat]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadať s istou intenzitou vo väčšom množstve z výšky na zem: počas veternej smršte začali p. krúpy; zrážky padajú u nás vo forme dažďa a snehu; vodopád padajúci z hôr do malého jazierka; padanie popolčeka, nečistôt; sopečný popol padal aj na okolité oblasti; Z neba padala manna nebeská, a tak nám bolo dobre, až to bolelo. [V. Šikulová]; Horšie sú sadze. Padajú do záhrady, prilietajú cez okná, sadajú všade. [NB 2009]; Ej, padá, padá rosička, spali by moje očičká. [ľudová pieseň] □ padá dážď prší; padá sneh sneží; padá hmla, opar v ovzduší sa začína zrážať vodná para, začína byť hmlisto; padať po kvapkách kvapkať; padajú mu slzy plače
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesať na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, nedržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadať na istú časť tela: p. nabok; p. od vyčerpania, od únavy ↗ i fraz.; p. na nos ↗ i fraz.; padá na kolená a nedokáže sa postaviť ↗ i fraz.; padá pod ťažkým batohom, tvárou na zem, do prachu, dopredu; vidia ho, ako padá, potom vstáva a zasa padá; krasokorčuliar počas exhibície tretíkrát padá; chlapi padali od vysilenia na zem; celou váhou sa vlky na neho zavesia, roztrhnú jeleňovi krk, jeleň okamžite padá
5. obyč. v spojeniach padať na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejavovať niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) prosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padať na tvár pred niekým prejavovať niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o ľuďoch) strácať život vo vojnovom konflikte, byť zabíjaný, hynúť (vo väčšom počte al. postupne): mlaď padala v boji; padali chlapci na oboch stranách bojiska; výkvet národa padal na bojisku; vojaci padali na fronte po stovkách
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať, (hromadne al. postupne) hynúť, dochnúť, kapať: na jar dobytok od hladu padal; včely nám padajú nielen kvôli klieštiku, ale aj v dôsledku postrekov
8. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľňovať vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: na jeseň padá lístie zo stromov a kríkov opadáva; kvitnú pivónie, padajú z nich lupene; po chemoterapii mu začali p. vlasy vypadávať; nášmu psovi nadmerne padá srsť; z jedličky až tak nepadá ihličie ako napríklad zo smreka; závlaha jabloní znižuje padanie plodov; V lese sa znova rozoznelo cupkanie padajúcich žaluďov. [A. Pavelková]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosúvať smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: v zime padajú lavíny najmä na severných a na jar na južných svahoch; skaly padajú z hradného brala až na cestu; topiaci sa sneh padá zo striech budov; vplyvom vlhkosti padá omietka; zával v jaskyni nikdy nepadá sám od seba
10. ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadávať na časti a prudko klesať k zemi; syn. boriť sa, rúcať sa: južná veža padá; stĺp praskne a most padá; na zázname vidno, ako po náraze lietadla mrakodrap padá; strašný rachot explózií a padajúcich budov; z padajúcich domov vyťahovali šokovaných ľudí
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostávať sa do nižšej polohy, klesať; syn. spúšťať sa; op. dvíhať sa, zdvíhať sa: opona pomaly padá; mreže padajú; Rád sa pozeral na padajúce závory a rád čakal na vlak, ktorý mal čochvíľa prejsť. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohýnať, pohybovať, posúvať nadol, obyč. od únavy: ruka mu padá; hlava mu padá až na prsia oťažieva; Otcovi padala hlava, a keď sa trochu prebral, padali mu viečka. [D. Dušek] zatvárali sa
13. (ø; odkiaľ) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobúdať nižšiu polohu, klesať: maternica padá zo svojho miesta a zostáva v abnormálnej polohe; jeden prsník padá nižšie ako druhý; vyfotografovať mužov, ktorým padá brucho cez plavky
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podliehať v dôsledku vojenského útoku, byť dobýjaný: ríša padá; ako spojenci postupujú, padá mesto za mestom; nedobytná Trója padá vďaka ľsti; Staré citadely padajú. [Rb 1985]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) strácať svoju moc, vplyv a prestávať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., končiť, zanikať: všetko sa mení, komunizmus padá; ak podá demisiu premiér, padá celá vláda; vtedy začal p. totalitný režim; diktátorské systémy padajú; veľké ríše padali a vznikali nové; politikova popularita padá na historické minimum
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) strácať al. znižovať svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesať; op. stúpať: americký dolár padá; doláru sa darí, euro padá; burza príliš rýchlo padá; ceny ropy padajú; výrazne padajú výnosy dlhopisov; zisky nepadali len bankám, ale aj poisťovniam
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o ekonomicky zameraných inštitúciách) ukončovať svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku zanikať; syn. krachovať: padajú podniky a spoločnosti; padajú mnohé noviny; firmy v čase krízy padali; nebankové subjekty padali, kradlo sa; padajú aj banky so storočnou tradíciou. [HN 2010]
18. (do čoho) ▶ ocitať sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostávať sa do istého stavu: mnohí váhaví padajú do rôznych siekt; národ padal do neznesiteľnej biedy a chudoby; do zajatia padali státisíce sovietskych vojakov; ako kedysi slávne etnikum sme padali do otroctva
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosahovať al. prenikať niekam, dostávať sa, dopadať: slnečné lúče padali na mesto; padá na neho svetlo z obloka; z odchýlených dverí padal prúd svetla; ťažké svetlo z reflektorov padá na publikum [J. Johanides]; Dobrý deň, – odpovie a s úsmeškom fľochne na môj veľký slamený klobúk, od ktorého mi padá tieň na tvár. [K. Lászlová]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestávať byť platným, strácať platnosť, rušiť sa: večerné stretnutie padá; všetko padá; dohodnutý biznis mu padá; štipendium padá; odstúpime, naša dohoda padá; termín porady padá, nový dátum vám oznámime neskôr; Idem študovať právo, o právnikov sa zamestnávatelia budú vždy biť. – Tento mýtus padá. [HN 2009]
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovovaný, vyjadrovaný, objavovať sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznievať: začali p. zvedavé otázky; padajú rôzne návrhy, argumenty; padali medzi nimi ostré slová, vyhrážky; padali aj vážne obvinenia; rozkazy padali ako šľahy bičom; pri obede padali prvé tipy, kto pôjde do finále
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočňovať, nasledovať v rýchlom slede jeden za druhým: padajú rýchle góly; z ulice padali výstrely; nielen v ringu padajú tvrdé údery; v autobuse padali facky, nadávky aj kopance
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasahovať nepriaznivými účinkami, premáhať; syn. doliehať: padá na ňu únava z prežitého utrpenia; na deti padá ťaživý smútok; Hrôza padá na hlavy obrancov. [L. Ballek]; Celá tá mizéria okolo nás, padajúca na nás ako beznádejne prázdne zjavenie, ju provokuje. [I. Štrpka]
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestávať účinkovať, postupne sa strácať; syn. opadávať2; op. doliehať: z detí padá tréma; padá zo mňa kúsok zúfalstva, strachu; padá z neho nervozita; po niekoľkých minútach rozhovoru z nich padá napätie
25. (do čoho) ▶ dostávať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadať: p. do bezvedomia; padá do extázy; do závislosti od alkoholu a drog padajú takisto otcovia ako matky; padala do hlbokého spánku; nie je hysterická, nepadá do mdlôb ↗ i fraz.; Iste, som z nej šťastná, ale nemôžem povedať, že by moja radosť bola živá, že by som padala do vytrženia. [Anton Hlinka]
26. kniž. al. náb. ▶ strácať duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopúšťať sa mravného poklesku, upadať, prehrešovať sa, previňovať sa: dnes veľa mladých ľudí padá stratou čistoty; padá v každej sfére hlbšie a hlbšie; Vie [Boh], v ktorých oblastiach života padáme, čo nás privádza do pokušenia. [SSl 2004]
27. zried. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, byť, pripadať: Vianoce padajú na víkend; veľkonočné sviatky každý rok padajú na iný termín; v máji zvyčajne uzatvára manželstvo viac párov ako v apríli či marci, na ktoré padá Veľká noc
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť opakovane prerušovaný, nežiaduco sa ukončovať, mať výpadok, vypadávať: spojenie často padá; preťažené servery padajú; počítačová sieť častejšie padá, ako funguje; online vysielanie padá; aplikácie padali okamžite po ich spustení; hranie vám môže predĺžiť občasné padanie hry
29. (odkiaľ; kam) ▶ (o vlasoch, o textíliách) voľne splývavo visieť: dlhé vlasy jej voľne padajú až na plecia; dlhá ofina mu padá do očí; drapéria padá z baldachýnu k oltáru; A dievčatko, pohodiac do čela padajúcimi vlasmi, dupalo nôžkou [...]. [Š. Žáry]
30. (ø; komu) ▶ (o odeve, o obuvi) nežiaduco sa pohybovať nadol (byť väčší, voľnejší, ako je potrebné), nepriliehať celkom k telu: plavky občas padajú; idem si dať opasok, lebo mi stále padajú nohavice; po byte behal iba v šortkách, ktoré mu padali; pridŕžala si sukňu, ktorá jej padala; keď odchádzala z pôrodnice, padali jej topánky
31. hovor. expr. (ø; odkiaľ; kam) ▶ chytro niekam ísť, urýchlene, bez váhania sa zberať odniekiaľ preč; syn. pakovať sa: treba sa zbaliť a p. domov; dokončime to a padáme; z roboty vždy padá prvý; okamžite padaj, padajte! odíď, odíďte!; padám na svoje miesto idem si sadnúť
◘ fraz. ľudia padali ako muchy ľudia hromadne umierali, hynuli; padať [na zem] ako hnilé/zhnité/zrelé hrušky/hniličky hromadne padať, klesať na zem vo veľkom množstve; expr. aj keby klince/sekery/traktory z neba padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa nevyhnutne musí niečo urobiť) v každom prípade, za každých okolností; budú padať hlavy niekto ponesie zodpovednosť za niečo nesprávne stratou miesta, funkcie; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly] padá na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); niečo/všetko [celkom] stojí a padá na niečom, na niekom podstata niečoho spočíva v niečom, na niečom, na niekom, niečo celkom závisí od niečoho, od niekoho; oči mu padajú na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padá na niečo, na niekoho pozerá sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho vidí; padá mu sánka [od prekvapenia/od údivu] je veľmi prekvapený, zaskočený; expr. padá mu srdce do gatí/do nohavíc veľmi sa bojí, stráca odvahu; padá na neho tieň podozrenia stáva sa podozrivým; trochu poet. padá noc stmieva sa, nastáva noc; padá súmrak zmráka sa, zvečerieva sa; padá tma stmieva sa; publ. padali rekordy a) (obyč. v športe) boli prekonané rekordy b) (o počasí) namerané hodnoty teploty, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padať [až] na [samé] dno a) dostávať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) klesať; bibl. padať do jamy levovej ocitať sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padať do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padať do niečích rúk al. padať niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stávať sa podrobeným b) (o človeku) stávať sa obeťou, korisťou niekoho; padať do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitať v zlej, nebezpečnej situácii b) dostávať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padať do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padať do ríše snov zaspávať, usínať; padať do zabudnutia neostávať v spomienkach ľudí; padať do záhuby dostávať sa do smrteľného nebezpečenstva, hynúť; padať k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, koriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo prosiť niekoho o niečo; hrub. padať na hubu a) dostávať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky upadať, zlyhávať, rúcať sa; expr. padať na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padať na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) strácať schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padať na kolená pred niekým úpenlivo prosiť niekoho o niečo; padať na zadok [od prekvapenia] byť veľmi prekvapený niečím nečakaným; padať si s niekým do náručia/do náruče al. padať si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objímať pri zvítaní b) mať k sebe navzájom prajný postoj, srdečný citový vzťah; padať z nôh [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, celkom bez síl; padať z nôh/zo stoličky od smiechu veľmi sa smiať; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padá na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť za niečo; [všetka] vina padá na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padajú na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; všetko mu padá z rúk je nešikovný; zo srdca mu padá [ťažký/obrovský] kameň zbavuje sa veľkej starosti
◘ parem. jablko nepadá ďaleko od stromu potomkovia bývajú takí ako ich rodičia; kto druhému jamu kope, sám do nej padá kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadá [samo/len tak] z neba al. nič nepadá nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia; nikomu nepadajú pečené holuby do úst al. hrub. nikomu nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí (na sebe) pracovať; padá hviezda [, želaj si niečo] hovorí sa, keď na nočnej oblohe vidno krátky záblesk atmosférou letiaceho meteoroidu
▷ opak. padávať -va -vajú -val: Po celej šírke oblohy / tie isté hviezdy mi padávali do očí. [M. Rúfus]; dok. 1 – 28 ↗ padnúť
padlý1 -lá -lé príd. 1. ▶ ktorý zahynul v boji, zavraždený, zabitý v boji: padlí partizáni; pamätník padlých hrdinov; cintoríny, hroby padlých vojakov; Dôstojne sme pochovali padlých druhov. [J. Lenčo]; Prečítali mená padlých povstalcov a uctili si ich smrť. [LT 1998]
2. kniž. ▶ ktorý mravne poklesol, upadol, prestal žiť zdržanlivo, nemravný, skazený; svedčiaci o tom: padlá žena; padlá prirodzenosť človeka; padlé ľudstvo
3. i poet. ▶ nachádzajúci sa na zemi, ležiaci, spadnutý, opadnutý: p. kmeň; padlé steblá trávy poľahnuté; ostraňovanie padlých stromov; Keď stečú slzy dneška / a vaše „odpúšťam“ raz nájdem v padlom liste, / potom sa, mamička, vrátim k vám celkom iste. [Sln 1972]
◘ fraz. padlý anjel zlý duch, diabol
▷ ↗ i padnúť
padnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostať sa zhora nadol, na nižšie miesto pohybom spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko), klesnúť, spadnúť, zrútiť sa: lietadlo padlo do mora, na územie krajiny, na hladinu jazera; hodiny pri zemetrasení padli na zem; lezec padol z výšky asi tristo metrov; p. z lešenia; p. cez palubu, z lode do vody; p. na dno rieky ↗ i fraz.; padol do jamy ↗ i fraz.; Dominantným prvkom [scény] sú drevené laty. V kľúčovej dramatickej situácii na konci prvého dejstva padnú hlučne na dlážku. [LT 1998]; Vrtuľník z doteraz nezistených príčin padol na letiskovú plochu. [Pd 1994] ▷ let. padnúť do vývrtky (o lietadle) dostať sa počas letu do silného vzdušného víru, turbulencie
2. (na koho, na čo) ▶ pri klesaní, pohybe nadol prudko zasiahnuť vlastnou hmotnosťou nejaký objekt, dopadnúť, spadnúť: na robotníka padol strom; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi; padla na neho hrubá hrada; bola to tragická nehoda, padol na neho komín; padol na neho zranený nepriateľský vojak; Vyzeralo to, akoby sa bál ísť ďalej, aby mu náhodou zvon nepadol na hlavu. [P. Jaroš]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadnúť s istou intenzitou a vo väčšom množstve z výšky na zem: množstvo zrážok padne v letných mesiacoch; výdatne spŕchlo, padli nejaké tie krúpy; padla riadna nádielka snehu napadala; z neba na mňa padlo len niekoľko kvapiek; skôr než padne sneh, vyzlečie sa každý strom; Kvapky sa teda pri páde dolu [pri inverznej oblačnosti] nevykryštalizujú, nezamrznú na sneh a padnú na cestu ako dážď. [Sme 2004]
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesnúť na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, neudržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadnúť na istú časť tela; syn. spadnúť: pošmyknúť sa, potknúť sa a p.; p. od hladu, od únavy, od vysilenia; p. na zadok, na hlavu ↗ i fraz.; zatackala sa a padla na kolená ↗ i fraz.; nepodarilo sa mu prísť do cieľa, padol od vyčerpania ↗ i fraz.; voz sa pohol a ja som padla; padol na schodoch a zlomil si ruku; kôň padol na predné nohy, hlavou k zemi; po výstrele jeleň padol v behu; zaspí, padnúc zo stoličky na zablatenú dlážku; dávaj pozor, aby si nepadol! ↗ i parem.
5. obyč. v spojeniach padnúť na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejaviť niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) poprosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padnúť na tvár pred niekým prejaviť niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o človeku) stratiť život vo vojnovom konflikte, byť zabitý, zahynúť: p. v boji; p. na bojisku; čo ak sa nevrátia, čo ak padnú?; pradedov brat padol na talianskom fronte; Ujo Šramko, povedzte, kde pochovávajú vojakov? Kde padnú, dievča. [L. Ťažký]; Svokor bol sirota, otec mu padol v prvej svetovej vojne. [J. Balco]; Tvojich päť synov padlo! [NS 2002]
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestať jestvovať, (hromadne al. postupne) uhynúť, podochnúť, skapať: na mieste zostali len kože statku, čo padol od hladu alebo iných škodlivostí; nad miestami, kde zahnívali zvyšky dobytka, ktorý padol počas bojov, krúžili supy
8. zried. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľniť vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: skôr, než padne posledný lupeň; všetko, aj tento dubový žaluď, raz padne; jesenné lístie padlo ku koreňom [R. Sloboda] opadlo; Padli tri zlaté vlasy z druhého poschodia účesu opálenej blondíny. [J. Stacho]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosunúť smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: kontaktujte majiteľa strechy, z ktorej padol sneh; večer padla na trať lavína; niekedy viac lavín padne vo vo Veľkej Fatre a v Malej Fatre; hornina padla odzadu; kus omietky padol na zem; pustili sme sa do práce, za výdatného dažďa sme vyčistili zával, čo padol po predchádzajúcej akcii
10. (i kam) ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadnúť na časti a prudko klesnúť k zemi; syn. zboriť sa, zrútiť sa: budova padla; veža padla smerom od kostola; počas hurikánu padla časť stavby; v Indonézii padol most; pod ťarchou snehu na dome padol komín a urobil dieru do strechy [Šp 2006]
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostať sa do nižšej polohy, klesnúť; syn. spustiť sa; op. dvihnúť sa, zdvihnúť sa: keď ide vlak, padnú závory; s dunením padla oceľová mreža; Bolo by smiešne odísť, keď ešte vie o nej tak málo, hoci vie, že tragédia sa určite odohrá, že opona nepadne skôr, dokiaľ sa nedozvie všetko. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohnúť, posunúť nadol, obyč. od únavy, spadnúť: ruky jej sťažka padli na stôl; viečka mi padli nadol a takmer okamžite som zaspal; Hlava mu padla na prsia a plecia sa otriasali v tichých kŕčoch. [D. Dán]
13. (ø; kam) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobudnúť nižšiu polohu, klesnúť, poklesnúť: maternica padne dopredu, dolu; krčok maternice jej padol
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podľahnúť v dôsledku vojenského útoku, byť dobytý: mesto čoskoro padne; padla aj Západorímska ríša; Trója padla, aby už nikdy nevstala, a požiar, čo ju nivočil, bol jej pohrebnou hranicou. [V. Zamarovský]; Pod ich prívalom [kočovníkov] padli desiatky orientálnych ríš a nakoniec i obrovské, ale nejednotné Rusko. [KŽ 1967]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) stratiť svoju moc, vplyv a prestať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., skončiť, zaniknúť: vláda padla; v Európe padol komunizmus; sovietsky režim padol; padli celé spoločenské systémy; aj najväčšie ríše môžu p. z úplne neznámych príčin; Nebudú sociálne otrasy, generálny štrajk? Nepadne slovenský parlament? [A. Hykisch]; Toto zriadenie padlo hlavne preto, že vyčerpalo svoje možnosti ďalej sa vyvíjať. [Sme 2009]
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) stratiť al. znížiť svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesnúť, poklesnúť; op. stúpnuť: dolár padol; kurz padol na 34, 60 za euro; neskôr hodnota burzy padla; výrobné ceny padli o tretinu; v krízových časoch prudko padol dopyt po menších autách; jeho popularita padla po škandáloch; Zisk mu padol o 80 percent. [HN 2010]
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o inštitúciách s ekonomickým zameraním) ukončiť svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku smerovať k zániku, zaniknúť; syn. skrachovať: padnú automobilky, padnú aj mnohé ďalšie podniky; nechať p. firmu s vyše 1 200 zamestnancami; tri najväčšie banky pod ťarchou dlhov padli; v uvedenom roku padlo viacero nebankových subjektov
18. (do čoho) ▶ ocitnúť sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostať sa do istého stavu: p. do chudoby; zviera padlo do pasce ↗ i fraz.; vyčítali nám, že sme padli do sekty; Strýc Bartolomej bojoval v prvej vojne, padol do ruského zajatia, tam sa stal legionárom. [V. Šikula]; Vrátil som sa zo zajatia a padol do otroctva. [L. Takáč]
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosiahnuť al. preniknúť niekam, dostať sa, ukázať sa, dopadnúť: na tvár mi padli lúče svetla; Slnečné svetlo padlo na obrus, po džbáne stúpa k oroseným kvetom, predstavujú mi svoje deti, predstavujú ma svojim deťom. [J. Kostra]; Padol na ňu tieň domu a striaslo ju. [P. Nagyová-Džerengová]; Na javisko padne trocha svetla cez otvorené dvere. [LT 2000]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestať byť platným, aktuálnym, stratiť platnosť, zrušiť sa: stáva sa, že dohoda padne; naša ďalšia spolupráca padla; človek nikdy nevie, kedy mu ten biznis padne; mýtus o niečom padol; v ten deň padnú ich plány □ hovor. padla! zvolanie na ukončenie práce, koniec
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovený, vyjadrený, objaviť sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznieť: a padne ďalšia otázka; možno padnú iné návrhy; padnú ostrejšie slová, výčitky; o tom nepadlo ani slovko, ani pol slova nepovedalo sa nič; padlo aj niekoľko pripomienok; prirodzene, padla aj vtipná poznámka; len čo padlo jeho meno, postavil sa; na súde padli obvinenia ↗ i fraz.; Padlo pár viet o minulosti, zopár polozabudnutých spomienok. [E. Farkašová]; Počas uplynulých dní padlo niekoľko vyhrážok. [Slo 2002]
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočniť, prísť odniekiaľ; prudko viacnásobne zasiahnuť: padne rana, jeleň zaručí; výstrel padol z bezprostrednej blízkosti; víťazný gól padol z ofsajdovej pozície; v hlučnom prostredí padlo zaucho; po zápase padli facky medzi fanúšikmi; Vzápätí padol prvý úder a z rozbitých pier vystrekla krv. [Š. Huslica]
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasiahnuť nepriaznivými účinkami, premôcť; syn. doľahnúť: padla naňho únava; na dieťa padol strach; padol na ňu neprekonateľný smútok za domovom; náhle na mňa padla tieseň; padli na nich driemoty
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestať účinkovať, postupne sa stratiť; syn. opadnúť2, spadnúť; op. doľahnúť: padla zo mňa únava; zo skupiny detí padla nervozita; vyzerala, akoby z nej padlo nejaké obrovské bremeno; Videl som na Mirovi, že je nervózny. Po štarte to však z neho padlo. [Šp 2010]
25. (do čoho) ▶ dostať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadnúť: p. do bezvedomia; p. do extázy; padne do mdlôb; nepadne skôr volič do letargie a zúfalstva?; padol do závislosti od drog; Pri úvodných titulkoch si však spomenul, že si zobral len tri pilulky, vzápätí sa upokojil a celý vyčerpaný padol do milosrdného spánku. [B. Bohinská]
26. kniž. al. náb. ▶ stratiť duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopustiť sa mravného poklesku, upadnúť, prehrešiť sa, previniť sa: veľakrát padnete, zlyháte, urobíte chybu; nie je dôležité, že padneš, ale že sa včas zdvihneš; čo ak padne v oblasti porušenia celibátu?; kto dodržiava sľub poslušnosti, ten nepadne ani v čistote, ani v chudobe
27. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, pripadnúť: Vianoce padnú na utorok; výročie SNP padne na piatok; z toho neplynie, že pohyblivé sviatky padnú na rovnaké dni
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť prerušený, nežiaduco sa ukončiť, vypadnúť, spadnúť: ak padne spojenie, nedá sa pracovať; telefónne linky padli; aplikácia padla hneď po štarte; dvakrát nám padol server; častým problémom býva padnutie databáz, zablokovanie servera, padnutie počítača
29. (kam) ▶ (o vlasoch) pri pohybe, zmene polohy sa dostať do zvislej polohy, dosiahnuť niekam: zložil si čiapku a vlasy mu padli až na plecia; kým som bežala k dverám, ofina mi padla úplne do očí
30. hovor. (komu ako) ▶ (o odeve, o módnych doplnkoch) byť vhodným svojou veľkosťou, farebnosťou, tvarom a pod., hodiť sa, pristať; syn. sadnúť: krátky kabát ti veľmi dobre padne; každému inak padne daný oblek; štruktúrovaná konštrukcia baretky udržuje tvar a dokonale padne; šaty jej padli ako uliate
31. (na čo) ▶ použitím sa úplne minúť, spotrebovať sa: úspory padli na úhradu škôd; niečo padne na transakčné poplatky pri výmene meny; Bol som však vtedy na tom tak biedne, že tie peniaze padli na živobytie. [DF 2001]
32. (na koho) ▶ dostať sa niekomu ako úloha, právo al. výsada, pripadnúť: uvidíme, na koho padne povinnosť platiť; lós padol na neho; na koho padol výber?; Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. [riekanka]
33. iba v 3. os. ((komu) ako) ▶ mať, zanechať určitý účinok, vplyv, zapôsobiť, prísť: jeho telefonát jej padol vhod; pozvanie mu padlo nevhod; slová pochvaly padnú lepšie, keď ich počujeme z vašich úst; ťažko mi padne počúvať to; ľahké drogy padnú ťažko na psychiku; na pitie dobre padlo pivo z lokálneho pivovaru; Kameníkova zdvorilosť jej padla dobre. [J. Lenčo]; Niekoľko minút po prebudení preto zotrváme v posteli, padnú nám na úžitok. [Pt 1998] □ nech ti/vám padne na úžitok a) želanie vyslovené po skončení jedla ako odpoveď na poďakovanie b) všeobecné želanie dobrého, aby niekomu niečo osožilo, prospelo
◘ fraz. akoby z neba padol prišiel, ocitol sa niekde náhle a neočakávane; padnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška dopadnúť celou váhou tela na zem; padnúť ako klát/mŕtvy bezvládne, ťažko dopadnúť na zem, zvaliť sa; padnúť ako podkosený/podťatý nečakane prudko klesnúť na zem, zrútiť sa; pejor. byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo si z duba padol? (v reakcii na niečie konanie) nebuď naivný, hlúpy; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly/o chvíľu/onedlho] padne na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); krv padne na niečiu hlavu vinník ponesie zodpovednosť, následky za zničenie, zabitie niekoho; niekomu niečo padlo do lona niekto nadobudol niečo bez vlastného pričinenia; oči mu padli na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padol na niečo, na niekoho pozrel sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho uvidel, zbadal, všimol si; padla kosa na kameň a) naraziť na ostrý odpor al. na rovnako zdatného, resp. neústupného protivníka b) objavila sa prekážka, situácia sa obrátila; padla mu sánka [od prekvapenia/od údivu] bol veľmi prekvapený, zaskočený; trochu poet. padla noc zotmelo sa, nastala noc; padla tma zotmelo sa; padla výhra niekto vyhral istú sumu peňazí v stávkovej (hazardnej) hre al. v nejakej súťaži; bibl. padli mu z očí šupiny zrazu začína vnímať niečo pravdivo, objektívne; expr. padlo mu srdce do gatí/nohavíc veľmi sa zľakol, stratil odvahu; padni, komu padni pravidlá, princípy, zákony a pod. platia pre všetkých a všetko rovnako, bez rozdielu; padnú hlavy niekto ponesie zodpovednosť za nesprávne konanie stratou miesta, funkcie; padnúť [až] na [samé] dno al. padnúť do bahna/do hlbín/do priepasti a) dostať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) poklesnúť; bibl. padnúť do jamy levovej ocitnúť sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padnúť do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padnúť do niečích rúk al. padnúť niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stať sa podrobeným b) (o človeku) stať sa obeťou, korisťou niekoho; padnúť do oka/do očí niekomu a) upútať niečiu pozornosť b) zapáčiť sa niekomu; padnúť do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitnúť v zlej, nebezpečnej situácii b) dostať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padnúť do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padnúť do ríše snov zaspať, usnúť; padnúť do zabudnutia neostať v spomienkach ľudí; padnúť k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, pokoriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; pejor. padnúť na hlavu prestať rozumne uvažovať, ohlúpnuť; hrub. padnúť na hubu a) dostať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky poklesnúť, zlyhať, zrútiť sa; expr. padnúť na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padnúť na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) stratiť schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padnúť na kolená pred niekým úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; padnúť na nos niesť, znášať následky svojho nerozvážneho, nemúdreho konania, rozhodnutia, ktoré sú zároveň ponaučením, príučkou; padnúť na zadok [od prekvapenia] byť, ostať veľmi prekvapený niečím nečakaným; padnúť niekomu do rany (o veci, jave, situácii) prísť, nastať vo vhodnom čase, v príhodnej chvíli; padnúť niekomu okolo krku/okolo hrdla prudko niekoho objať, ovinúc si ruky okolo jeho šije, obyč. pri prejave sympatie, radosti, lásky; padnúť si s niekým do náručia/do náruče al. padnúť si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objať pri zvítaní b) mať k sebe prajný postoj, srdečný citový vzťah; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; padnúť si do oka vzbudiť k sebe vzájomné sympatie, lásku; padnúť za korisť niečomu stať sa obeťou niečoho; padnúť za korisť niekomu byť ukoristený; padnúť za obeť niekomu stať sa obeťou zločinu, byť negatívne zasiahnutý, poškodený al. byť zabitý; padnúť za obeť plameňom/ohňu/záplavám/výstavbe/ťažbe... byť fyzicky zničený v dôsledku pôsobenia prírodných živlov al. ľudskej činnosti; padnúť za obeť sprisahaniu/intrigám/klebetám/ľudskej hlúposti/zlobe byť poškodený ako spoločenská bytosť stratou postavenia, dobrého mena a pod. (často byť aj veľmi psychicky poznačený); padol jackpot niekto vyhral (obyč. vysokú, za isté obdobie najvyššiu) nahromadenú sumu peňazí al. vkladov v stávkových (hazardných) hrách; padol na neho tieň podozrenia stal sa podozrivým; padol rekord a) (obyč. v športe) rekord bol prekonaný b) publ. (o počasí) namerané hodnoty teplôt, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padol súmrak zmrklo sa, zvečerilo sa; rozhodnutie padlo je rozhodnuté (o niekom, o niečom), niekto sa rozhodol pre niekoho, pre niečo; bibl. semeno padlo na úrodnú pôdu al. [niečie] slová padli na úrodnú pôdu niečo povedané nezostalo bez účinku, bez úžitku; skoro/takmer padol zo stoličky bol, ostal veľmi prekvapený; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padne na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť; [všetka] vina padla na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padli na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; zo srdca mu padol [ťažký/obrovský] kameň zbavil sa veľkej starosti
◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol kto je silný, niečo vie, dokáže, verí (si), nech sa nepovyšuje nad iných, aby pre svoju pýchu neupadol; kto vysoko lieta, nízko padne a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadne [samo/len tak] z neba al. nič nepadne nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia
▷ nedok. k 1 – 28 ↗ padať
padnutý -tá -té príd. 1. kniž. ▶ ktorý nerozlišuje medzi dobrom a zlom; ktorý mravne upadol; syn. padlý1: p. anjel; padnutá bytosť; padnutá ľudská prirodzenosť; [...] poznáme radosť zo vzkrieseného Spasiteľa, ktorý vykúpil nielen nás, ale aj náš padnutý svet. [SmN 2008]
2. 2. st. -tejší ▶ ktorý (vekom, únavou a pod.) stratil pevnosť, pružnosť a klesol nadol, ochabnutý, ovisnutý: padnuté kútiky úst; padnuté viečka; líca má trochu padnutejšie, je staršia a chudšia; jeden prsník má padnutejší
▷ ↗ i padnúť