Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

padať nedok.

1. klesať na zem: lístie p-á zo stromov, p-á sneh, slzy jej p-li z očí; p. na kolená pred niekým, niečím i fraz. pokorovať sa, ponižovať sa

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta: p-á omietka, vlasy mu p-jú

3. posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej p-li na plecia, do čela, opona p-á;

pren. cesta p-á zvažuje sa

4. strácať zvislú, vzpriamenú polohu: p. dolu nosom (na ľade), p. od únavy

5. dopadať, zasahovať: údery päsťou p-jú na dvere, p-li výstrely;

pren. na porade p-li aj tvrdé slová

6. prestávať pôsobiť, strácať moc al. platnosť, miznúť: strach z neho pomaly p-l, postupne p-li všetky jeho argumenty, p-jú rasové bariéry

7. vzťahovať sa, týkať sa, byť určený niekomu, niečomu: podozrenie p-á naňho, zodpovednosť p-á na vás

8. hromadne umierať, hynúť: na mor ľudia p-li ako muchy

9. ťaživo doliehať, postihovať: večerami p-á na ňu smútok, p-á na mňa únava

10. upadať (význ. 2): p. do bezvedomia

11. pripadať na istý časový termín: Nový rok p-á na stredu

12. subšt. padaj(te)! choď(te) preč! odíď(te)! strať(te) sa!

● → jablko nep-á ďaleko od stromu; všetko mu p-á z rúk je nešikovný; expr. aj keď budú → sekery z neba p.; nikomu nep-jú → pečené holuby do úst; všetko p-á ruší sa, prestáva platiť; trocha hrub. p. na zadok byť veľmi prekvapený; kniž. slová p-jú na (ne)úrodnú pôdu (ne)prijímajú sa s porozumením;

dok. padnúť -e -ú -dol

1. k 1, 3 – 7, 9 – 11

2. zomrieť, zahynúť (v boji): p. vo vojne, za vlasť; včelstvo p-lo

3. vniknúť, dostať sa niekam: svetlo p-lo na stenu, p-la mu do náručia

4. byť dobytý, prekonaný: pevnosť p-la, Berlín p-l, p-li tri rekordy, plán p-l

5. náhle sa uskutočniť, nastať: p-lo rozhodnutie, p-l návrh, p-l gól, vonku p-la tma

6. dostať sa, ocitnúť sa: p. do zajatia, p. do pasce

7. mať účinok, zapôsobiť: teplý čaj nám dobre p-l, zle mu p-li jeho slová

8. pripadnúť, dostať sa niekomu: žreb p-l na mňa, voľba p-la na neho

9. expr. uplynúť, skončiť sa: jedenásta (hodina) p-la; hovor. p-la je koniec prac. času

10. hovor. úplne sa minúť, spotrebovať: všetky úspory p-li na auto

11. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ú ako uliate

● p. niekomu do oka a) upútať pozornosť b) zapáčiť sa; oči mu p-li, zrak mu p-l na ... všimol si; expr. p-tý na hlavu sprostý; p-la → kosa na kameň; p. za obeť stať sa obeťou, byť zahubený

padajúci -ca -ce príd. 1. ▶ (o textíliách, o odeve) majúci voľný splývavý strih; voľne visiaci obyč. v záhyboch, padavý: šifónová padajúca sukňa; top z padajúceho materiálu; živôtik pokrytý čipkou a zakrytý padajúcim bolerkom
2. ▶ (o odeve, o časti odevu) ktorý je väčší, ako je potrebné, a preto sa nežiaduco posúva nadol, priveľký, voľný: chudučké telo a padajúce nohavice nadmerne veľké; padajúca sukňa, padajúci opasok pri tanci a divákom rástli úprimné úsmevy na tvárach
▷ ↗ i padať

padaný -ná -né príd. ▶ (o ovocných plodoch) po dozretí a padnutí zo stromu zbieraný zo zeme a tým s nižšou kvalitou; op. oberaný: padané ovocie; padané slivky, hrušky; zber a výkup padaných jabĺk; predám padané jonatánky ▷ ↗ i padať

padať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostávať sa zhora nadol pohybom v priestore spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko) klesať: p. z výšky; lietadlo padá do mora, na obývanú časť mesta, k zemi; p. do kanála, do jamy ↗ i parem.; minca padá na dno studne; hviezda, meteoroid padá o svetelnom úkaze v zemskej atmosfére ↗ i fraz.; všetko jej padá z rúk ↗ i fraz.; ak lezec padá, istiaci zablokuje lano; videli horiaci objekt, ako padá z neba a následne exploduje; zrýchlenie a rýchlosť voľne padajúceho telesa; padali cez palubu do rozbúrených vĺn [R. Brat]; Len, prosím vás, už žiadne vešanie závesov a padanie zo stoličky, lebo potom za seba neručím! [T. Keleová-Vasilková]; pren. Nechajte slnko padať / dolu ku vodám / dnes večer bude človek / naposledy sám. [M. Válek] bude zdanlivo klesať za obzor, zapadať
2. (na koho, na čo) ▶ prudko zasahovať vlastnou hmotnosťou pri klesaní, pohybe nadol nejaký objekt, dopadať: Strom nepadal na nás, a predsa sme sa mu všetci odstúpili, všetci sa kryjeme pred jeho haluzami za stromy. [L. Ťažký]; Ľudia sa kŕčovito držali svojich sedadiel [v lietadle] a rozličné predmety im padali na hlavu. [R. Brat]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadať s istou intenzitou vo väčšom množstve z výšky na zem: počas veternej smršte začali p. krúpy; zrážky padajú u nás vo forme dažďa a snehu; vodopád padajúci z hôr do malého jazierka; padanie popolčeka, nečistôt; sopečný popol padal aj na okolité oblasti; Z neba padala manna nebeská, a tak nám bolo dobre, až to bolelo. [V. Šikulová]; Horšie sú sadze. Padajú do záhrady, prilietajú cez okná, sadajú všade. [NB 2009]; Ej, padá, padá rosička, spali by moje očičká. [ľudová pieseň] □ padá dážď prší; padá sneh sneží; padá hmla, opar v ovzduší sa začína zrážať vodná para, začína byť hmlisto; padať po kvapkách kvapkať; padajú mu slzy plače
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesať na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, nedržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadať na istú časť tela: p. nabok; p. od vyčerpania, od únavy ↗ i fraz.; p. na nos ↗ i fraz.; padá na kolená a nedokáže sa postaviť ↗ i fraz.; padá pod ťažkým batohom, tvárou na zem, do prachu, dopredu; vidia ho, ako padá, potom vstáva a zasa padá; krasokorčuliar počas exhibície tretíkrát padá; chlapi padali od vysilenia na zem; celou váhou sa vlky na neho zavesia, roztrhnú jeleňovi krk, jeleň okamžite padá
5. obyč. v spojeniach padať na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejavovať niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) prosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padať na tvár pred niekým prejavovať niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o ľuďoch) strácať život vo vojnovom konflikte, byť zabíjaný, hynúť (vo väčšom počte al. postupne): mlaď padala v boji; padali chlapci na oboch stranách bojiska; výkvet národa padal na bojisku; vojaci padali na fronte po stovkách
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestávať jestvovať, (hromadne al. postupne) hynúť, dochnúť, kapať: na jar dobytok od hladu padal; včely nám padajú nielen kvôli klieštiku, ale aj v dôsledku postrekov
8. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľňovať vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: na jeseň padá lístie zo stromov a kríkov opadáva; kvitnú pivónie, padajú z nich lupene; po chemoterapii mu začali p. vlasy vypadávať; nášmu psovi nadmerne padá srsť; z jedličky až tak nepadá ihličie ako napríklad zo smreka; závlaha jabloní znižuje padanie plodov; V lese sa znova rozoznelo cupkanie padajúcich žaluďov. [A. Pavelková]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosúvať smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: v zime padajú lavíny najmä na severných a na jar na južných svahoch; skaly padajú z hradného brala až na cestu; topiaci sa sneh padá zo striech budov; vplyvom vlhkosti padá omietka; zával v jaskyni nikdy nepadá sám od seba
10. ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadávať na časti a prudko klesať k zemi; syn. boriť sa, rúcať sa: južná veža padá; stĺp praskne a most padá; na zázname vidno, ako po náraze lietadla mrakodrap padá; strašný rachot explózií a padajúcich budov; z padajúcich domov vyťahovali šokovaných ľudí
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostávať sa do nižšej polohy, klesať; syn. spúšťať sa; op. dvíhať sa, zdvíhať sa: opona pomaly padá; mreže padajú; Rád sa pozeral na padajúce závory a rád čakal na vlak, ktorý mal čochvíľa prejsť. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohýnať, pohybovať, posúvať nadol, obyč. od únavy: ruka mu padá; hlava mu padá až na prsia oťažieva; Otcovi padala hlava, a keď sa trochu prebral, padali mu viečka. [D. Dušek] zatvárali sa
13. (ø; odkiaľ) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobúdať nižšiu polohu, klesať: maternica padá zo svojho miesta a zostáva v abnormálnej polohe; jeden prsník padá nižšie ako druhý; vyfotografovať mužov, ktorým padá brucho cez plavky
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podliehať v dôsledku vojenského útoku, byť dobýjaný: ríša padá; ako spojenci postupujú, padá mesto za mestom; nedobytná Trója padá vďaka ľsti; Staré citadely padajú. [Rb 1985]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) strácať svoju moc, vplyv a prestávať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., končiť, zanikať: všetko sa mení, komunizmus padá; ak podá demisiu premiér, padá celá vláda; vtedy začal p. totalitný režim; diktátorské systémy padajú; veľké ríše padali a vznikali nové; politikova popularita padá na historické minimum
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) strácať al. znižovať svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesať; op. stúpať: americký dolár padá; doláru sa darí, euro padá; burza príliš rýchlo padá; ceny ropy padajú; výrazne padajú výnosy dlhopisov; zisky nepadali len bankám, ale aj poisťovniam
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o ekonomicky zameraných inštitúciách) ukončovať svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku zanikať; syn. krachovať: padajú podniky a spoločnosti; padajú mnohé noviny; firmy v čase krízy padali; nebankové subjekty padali, kradlo sa; padajú aj banky so storočnou tradíciou. [HN 2010]
18. (do čoho) ▶ ocitať sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostávať sa do istého stavu: mnohí váhaví padajú do rôznych siekt; národ padal do neznesiteľnej biedy a chudoby; do zajatia padali státisíce sovietskych vojakov; ako kedysi slávne etnikum sme padali do otroctva
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosahovať al. prenikať niekam, dostávať sa, dopadať: slnečné lúče padali na mesto; padá na neho svetlo z obloka; z odchýlených dverí padal prúd svetla; ťažké svetlo z reflektorov padá na publikum [J. Johanides]; Dobrý deň, – odpovie a s úsmeškom fľochne na môj veľký slamený klobúk, od ktorého mi padá tieň na tvár. [K. Lászlová]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestávať byť platným, strácať platnosť, rušiť sa: večerné stretnutie padá; všetko padá; dohodnutý biznis mu padá; štipendium padá; odstúpime, naša dohoda padá; termín porady padá, nový dátum vám oznámime neskôr; Idem študovať právo, o právnikov sa zamestnávatelia budú vždy biť. – Tento mýtus padá. [HN 2009]
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovovaný, vyjadrovaný, objavovať sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznievať: začali p. zvedavé otázky; padajú rôzne návrhy, argumenty; padali medzi nimi ostré slová, vyhrážky; padali aj vážne obvinenia; rozkazy padali ako šľahy bičom; pri obede padali prvé tipy, kto pôjde do finále
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočňovať, nasledovať v rýchlom slede jeden za druhým: padajú rýchle góly; z ulice padali výstrely; nielen v ringu padajú tvrdé údery; v autobuse padali facky, nadávky aj kopance
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasahovať nepriaznivými účinkami, premáhať; syn. doliehať: padá na ňu únava z prežitého utrpenia; na deti padá ťaživý smútok; Hrôza padá na hlavy obrancov. [L. Ballek]; Celá tá mizéria okolo nás, padajúca na nás ako beznádejne prázdne zjavenie, ju provokuje. [I. Štrpka]
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestávať účinkovať, postupne sa strácať; syn. opadávať²; op. doliehať: z detí padá tréma; padá zo mňa kúsok zúfalstva, strachu; padá z neho nervozita; po niekoľkých minútach rozhovoru z nich padá napätie
25. (do čoho) ▶ dostávať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadať: p. do bezvedomia; padá do extázy; do závislosti od alkoholu a drog padajú takisto otcovia ako matky; padala do hlbokého spánku; nie je hysterická, nepadá do mdlôb ↗ i fraz.; Iste, som z nej šťastná, ale nemôžem povedať, že by moja radosť bola živá, že by som padala do vytrženia. [Anton Hlinka]
26. kniž. al. náb. ▶ strácať duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopúšťať sa mravného poklesku, upadať, prehrešovať sa, previňovať sa: dnes veľa mladých ľudí padá stratou čistoty; padá v každej sfére hlbšie a hlbšie; Vie [Boh], v ktorých oblastiach života padáme, čo nás privádza do pokušenia. [SSl 2004]
27. zried. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, byť, pripadať: Vianoce padajú na víkend; veľkonočné sviatky každý rok padajú na iný termín; v máji zvyčajne uzatvára manželstvo viac párov ako v apríli či marci, na ktoré padá Veľká noc
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť opakovane prerušovaný, nežiaduco sa ukončovať, mať výpadok, vypadávať: spojenie často padá; preťažené servery padajú; počítačová sieť častejšie padá, ako funguje; online vysielanie padá; aplikácie padali okamžite po ich spustení; hranie vám môže predĺžiť občasné padanie hry
29. (odkiaľ; kam) ▶ (o vlasoch, o textíliách) voľne splývavo visieť: dlhé vlasy jej voľne padajú až na plecia; dlhá ofina mu padá do očí; drapéria padá z baldachýnu k oltáru; A dievčatko, pohodiac do čela padajúcimi vlasmi, dupalo nôžkou [...]. [Š. Žáry]
30. (ø; komu) ▶ (o odeve, o obuvi) nežiaduco sa pohybovať nadol (byť väčší, voľnejší, ako je potrebné), nepriliehať celkom k telu: plavky občas padajú; idem si dať opasok, lebo mi stále padajú nohavice; po byte behal iba v šortkách, ktoré mu padali; pridŕžala si sukňu, ktorá jej padala; keď odchádzala z pôrodnice, padali jej topánky
31. hovor. expr. (ø; odkiaľ; kam) ▶ chytro niekam ísť, urýchlene, bez váhania sa zberať odniekiaľ preč; syn. pakovať sa: treba sa zbaliť a p. domov; dokončime to a padáme; z roboty vždy padá prvý; okamžite padaj, padajte! odíď, odíďte!; padám na svoje miesto idem si sadnúť
◘ fraz. ľudia padali ako muchy ľudia hromadne umierali, hynuli; padať [na zem] ako hnilé/zhnité/zrelé hrušky/hniličky hromadne padať, klesať na zem vo veľkom množstve; expr. aj keby klince/sekery/traktory z neba padali (hodnotiace vyjadrenie v situácii, keď sa nevyhnutne musí niečo urobiť) v každom prípade, za každých okolností; budú padať hlavy niekto ponesie zodpovednosť za niečo nesprávne stratou miesta, funkcie; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly] padá na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); niečo/všetko [celkom] stojí a padá na niečom, na niekom podstata niečoho spočíva v niečom, na niečom, na niekom, niečo celkom závisí od niečoho, od niekoho; oči mu padajú na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padá na niečo, na niekoho pozerá sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho vidí; padá mu sánka [od prekvapenia/od údivu] je veľmi prekvapený, zaskočený; expr. padá mu srdce do gatí/do nohavíc veľmi sa bojí, stráca odvahu; padá na neho tieň podozrenia stáva sa podozrivým; trochu poet. padá noc stmieva sa, nastáva noc; padá súmrak zmráka sa, zvečerieva sa; padá tma stmieva sa; publ. padali rekordy a) (obyč. v športe) boli prekonané rekordy b) (o počasí) namerané hodnoty teploty, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padať [až] na [samé] dno a) dostávať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) klesať; bibl. padať do jamy levovej ocitať sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padať do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padať do niečích rúk al. padať niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stávať sa podrobeným b) (o človeku) stávať sa obeťou, korisťou niekoho; padať do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitať v zlej, nebezpečnej situácii b) dostávať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padať do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padať do ríše snov zaspávať, usínať; padať do zabudnutia neostávať v spomienkach ľudí; padať do záhuby dostávať sa do smrteľného nebezpečenstva, hynúť; padať k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, koriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo prosiť niekoho o niečo; hrub. padať na hubu a) dostávať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky upadať, zlyhávať, rúcať sa; expr. padať na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padať na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) strácať schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padať na kolená pred niekým úpenlivo prosiť niekoho o niečo; padať na zadok [od prekvapenia] byť veľmi prekvapený niečím nečakaným; padať si s niekým do náručia/do náruče al. padať si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objímať pri zvítaní b) mať k sebe navzájom prajný postoj, srdečný citový vzťah; padať z nôh [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, celkom bez síl; padať z nôh/zo stoličky od smiechu veľmi sa smiať; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padá na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť za niečo; [všetka] vina padá na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padajú na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; všetko mu padá z rúk je nešikovný; zo srdca mu padá [ťažký/obrovský] kameň zbavuje sa veľkej starosti
◘ parem. jablko nepadá ďaleko od stromu potomkovia bývajú takí ako ich rodičia; kto druhému jamu kope, sám do nej padá kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadá [samo/len tak] z neba al. nič nepadá nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia; nikomu nepadajú pečené holuby do úst al. hrub. nikomu nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí (na sebe) pracovať; padá hviezda [, želaj si niečo] hovorí sa, keď na nočnej oblohe vidno krátky záblesk atmosférou letiaceho meteoroidu
▷ opak. padávať -va -vajú -val: Po celej šírke oblohy / tie isté hviezdy mi padávali do očí. [M. Rúfus]; dok. 1 – 28 ↗ padnúť

padnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ dostať sa zhora nadol, na nižšie miesto pohybom spôsobeným vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou, (prudko), klesnúť, spadnúť, zrútiť sa: lietadlo padlo do mora, na územie krajiny, na hladinu jazera; hodiny pri zemetrasení padli na zem; lezec padol z výšky asi tristo metrov; p. z lešenia; p. cez palubu, z lode do vody; p. na dno rieky ↗ i fraz.; padol do jamy ↗ i fraz.; Dominantným prvkom [scény] sú drevené laty. V kľúčovej dramatickej situácii na konci prvého dejstva padnú hlučne na dlážku. [LT 1998]; Vrtuľník z doteraz nezistených príčin padol na letiskovú plochu. [Pd 1994] ▷ let. padnúť do vývrtky (o lietadle) dostať sa počas letu do silného vzdušného víru, turbulencie
2. (na koho, na čo) ▶ pri klesaní, pohybe nadol prudko zasiahnuť vlastnou hmotnosťou nejaký objekt, dopadnúť, spadnúť: na robotníka padol strom; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi; padla na neho hrubá hrada; bola to tragická nehoda, padol na neho komín; padol na neho zranený nepriateľský vojak; Vyzeralo to, akoby sa bál ísť ďalej, aby mu náhodou zvon nepadol na hlavu. [P. Jaroš]
3. (ø; kam; odkiaľ) ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) dopadnúť s istou intenzitou a vo väčšom množstve z výšky na zem: množstvo zrážok padne v letných mesiacoch; výdatne spŕchlo, padli nejaké tie krúpy; padla riadna nádielka snehu napadala; z neba na mňa padlo len niekoľko kvapiek; skôr než padne sneh, vyzlečie sa každý strom; Kvapky sa teda pri páde dolu [pri inverznej oblačnosti] nevykryštalizujú, nezamrznú na sneh a padnú na cestu ako dážď. [Sme 2004]
4. (ø; kam) ▶ (o človeku, o zvierati) prudko klesnúť na zem, obyč. pri strate rovnováhy al. fyzickej sily, neudržať sa vo vzpriamenej polohe; dopadnúť na istú časť tela; syn. spadnúť: pošmyknúť sa, potknúť sa a p.; p. od hladu, od únavy, od vysilenia; p. na zadok, na hlavu ↗ i fraz.; zatackala sa a padla na kolená ↗ i fraz.; nepodarilo sa mu prísť do cieľa, padol od vyčerpania ↗ i fraz.; voz sa pohol a ja som padla; padol na schodoch a zlomil si ruku; kôň padol na predné nohy, hlavou k zemi; po výstrele jeleň padol v behu; zaspí, padnúc zo stoličky na zablatenú dlážku; dávaj pozor, aby si nepadol! ↗ i parem.
5. obyč. v spojeniach padnúť na kolená pred niekým, pred niečím ▶ a) prejaviť niekomu, niečomu (zbožnú) úctu al. pokoru služobníka pokľaknutím na kolená b) poprosiť niekoho o niečo kľačiac na kolenách, ↗ i fraz.; padnúť na tvár pred niekým prejaviť niekomu (zbožnú) úctu vrhnutím sa na zem dolu tvárou
6. (ø; kde) ▶ (o človeku) stratiť život vo vojnovom konflikte, byť zabitý, zahynúť: p. v boji; p. na bojisku; čo ak sa nevrátia, čo ak padnú?; pradedov brat padol na talianskom fronte; Ujo Šramko, povedzte, kde pochovávajú vojakov? Kde padnú, dievča. [L. Ťažký]; Svokor bol sirota, otec mu padol v prvej svetovej vojne. [J. Balco]; Tvojich päť synov padlo! [NS 2002]
7. (ø; od čoho) ▶ (o zvieratách) v dôsledku krutých al. nepriaznivých podmienok a pod. prestať jestvovať, (hromadne al. postupne) uhynúť, podochnúť, skapať: na mieste zostali len kože statku, čo padol od hladu alebo iných škodlivostí; nad miestami, kde zahnívali zvyšky dobytka, ktorý padol počas bojov, krúžili supy
8. zried. (ø; z čoho) ▶ postupne sa uvoľniť vo väčšom množstve zo svojho pôvodného miesta v dôsledku biologických procesov: skôr, než padne posledný lupeň; všetko, aj tento dubový žaluď, raz padne; jesenné lístie padlo ku koreňom [R. Sloboda] opadlo; Padli tri zlaté vlasy z druhého poschodia účesu opálenej blondíny. [J. Stacho]
9. (ø; kde; kam; odkiaľ) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudko sa zosunúť smerom dolu v dôsledku straty súdržnosti, celistvosti, uvoľnenia sa: kontaktujte majiteľa strechy, z ktorej padol sneh; večer padla na trať lavína; niekedy viac lavín padne vo vo Veľkej Fatre a v Malej Fatre; hornina padla odzadu; kus omietky padol na zem; pustili sme sa do práce, za výdatného dažďa sme vyčistili zával, čo padol po predchádzajúcej akcii
10. (i kam) ▶ (o stavebných objektoch) v dôsledku narušenia statiky sa rozpadnúť na časti a prudko klesnúť k zemi; syn. zboriť sa, zrútiť sa: budova padla; veža padla smerom od kostola; počas hurikánu padla časť stavby; v Indonézii padol most; pod ťarchou snehu na dome padol komín a urobil dieru do strechy [Šp 2006]
11. ▶ (o upevnených predmetoch) dostať sa do nižšej polohy, klesnúť; syn. spustiť sa; op. dvihnúť sa, zdvihnúť sa: keď ide vlak, padnú závory; s dunením padla oceľová mreža; Bolo by smiešne odísť, keď ešte vie o nej tak málo, hoci vie, že tragédia sa určite odohrá, že opona nepadne skôr, dokiaľ sa nedozvie všetko. [R. Sloboda]
12. (ø; kam) ▶ (o častiach tela) mimovoľne sa pohnúť, posunúť nadol, obyč. od únavy, spadnúť: ruky jej sťažka padli na stôl; viečka mi padli nadol a takmer okamžite som zaspal; Hlava mu padla na prsia a plecia sa otriasali v tichých kŕčoch. [D. Dán]
13. (ø; kam) ▶ (o orgánoch, o častiach tela) nežiaduco a obyč. trvalo nadobudnúť nižšiu polohu, klesnúť, poklesnúť: maternica padne dopredu, dolu; krčok maternice jej padol
14. ▶ (o územiach, o ľudských sídlach) podľahnúť v dôsledku vojenského útoku, byť dobytý: mesto čoskoro padne; padla aj Západorímska ríša; Trója padla, aby už nikdy nevstala, a požiar, čo ju nivočil, bol jej pohrebnou hranicou. [V. Zamarovský]; Pod ich prívalom [kočovníkov] padli desiatky orientálnych ríš a nakoniec i obrovské, ale nejednotné Rusko. [KŽ 1967]
15. ▶ (obyč. o spoločenskom zriadení, o vládnom systéme) stratiť svoju moc, vplyv a prestať existovať, obyč. v dôsledku kultúrno-spoločenských zmien al. nátlaku, protestov a pod., skončiť, zaniknúť: vláda padla; v Európe padol komunizmus; sovietsky režim padol; padli celé spoločenské systémy; aj najväčšie ríše môžu p. z úplne neznámych príčin; Nebudú sociálne otrasy, generálny štrajk? Nepadne slovenský parlament? [A. Hykisch]; Toto zriadenie padlo hlavne preto, že vyčerpalo svoje možnosti ďalej sa vyvíjať. [Sme 2009]
16. i ekon. publ. ▶ (o menových jednotkách, o cene) stratiť al. znížiť svoju pôvodnú úroveň, hodnotu; syn. klesnúť, poklesnúť; op. stúpnuť: dolár padol; kurz padol na 34, 60 za euro; neskôr hodnota burzy padla; výrobné ceny padli o tretinu; v krízových časoch prudko padol dopyt po menších autách; jeho popularita padla po škandáloch; Zisk mu padol o 80 percent. [HN 2010]
17. ekon. publ. ▶ (obyč. o inštitúciách s ekonomickým zameraním) ukončiť svoju činnosť pre neprospievanie, v dôsledku hospodárskeho al. iného úpadku smerovať k zániku, zaniknúť; syn. skrachovať: padnú automobilky, padnú aj mnohé ďalšie podniky; nechať p. firmu s vyše 1 200 zamestnancami; tri najväčšie banky pod ťarchou dlhov padli; v uvedenom roku padlo viacero nebankových subjektov
18. (do čoho) ▶ ocitnúť sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, dostať sa do istého stavu: p. do chudoby; zviera padlo do pasce ↗ i fraz.; vyčítali nám, že sme padli do sekty; Strýc Bartolomej bojoval v prvej vojne, padol do ruského zajatia, tam sa stal legionárom. [V. Šikula]; Vrátil som sa zo zajatia a padol do otroctva. [L. Takáč]
19. (na koho, na čo; odkiaľ; kam) ▶ (o svetelných javoch) dosiahnuť al. preniknúť niekam, dostať sa, ukázať sa, dopadnúť: na tvár mi padli lúče svetla; Slnečné svetlo padlo na obrus, po džbáne stúpa k oroseným kvetom, predstavujú mi svoje deti, predstavujú ma svojim deťom. [J. Kostra]; Padol na ňu tieň domu a striaslo ju. [P. Nagyová-Džerengová]; Na javisko padne trocha svetla cez otvorené dvere. [LT 2000]
20. ▶ (o udalosti, o podujatí a pod.) prestať byť platným, aktuálnym, stratiť platnosť, zrušiť sa: stáva sa, že dohoda padne; naša ďalšia spolupráca padla; človek nikdy nevie, kedy mu ten biznis padne; mýtus o niečom padol; v ten deň padnú ich plány □ hovor. padla! zvolanie na ukončenie práce, koniec
21. ▶ (o slovnom prejave) byť postupne vo väčšom množstve nahlas vyslovený, vyjadrený, objaviť sa (obyč. v rýchlom slede) v priebehu komunikácie, zaznieť: a padne ďalšia otázka; možno padnú iné návrhy; padnú ostrejšie slová, výčitky; o tom nepadlo ani slovko, ani pol slova nepovedalo sa nič; padlo aj niekoľko pripomienok; prirodzene, padla aj vtipná poznámka; len čo padlo jeho meno, postavil sa; na súde padli obvinenia ↗ i fraz.; Padlo pár viet o minulosti, zopár polozabudnutých spomienok. [E. Farkašová]; Počas uplynulých dní padlo niekoľko vyhrážok. [Slo 2002]
22. (ø; odkiaľ; kde) ▶ (o javoch) nečakane sa uskutočniť, prísť odniekiaľ; prudko viacnásobne zasiahnuť: padne rana, jeleň zaručí; výstrel padol z bezprostrednej blízkosti; víťazný gól padol z ofsajdovej pozície; v hlučnom prostredí padlo zaucho; po zápase padli facky medzi fanúšikmi; Vzápätí padol prvý úder a z rozbitých pier vystrekla krv. [Š. Huslica]
23. (na koho, na čo) ▶ (o duševných stavoch) nečakane zasiahnuť nepriaznivými účinkami, premôcť; syn. doľahnúť: padla naňho únava; na dieťa padol strach; padol na ňu neprekonateľný smútok za domovom; náhle na mňa padla tieseň; padli na nich driemoty
24. (z koho, z čoho) ▶ (o duševných stavoch) prestať účinkovať, postupne sa stratiť; syn. opadnúť², spadnúť; op. doľahnúť: padla zo mňa únava; zo skupiny detí padla nervozita; vyzerala, akoby z nej padlo nejaké obrovské bremeno; Videl som na Mirovi, že je nervózny. Po štarte to však z neho padlo. [Šp 2010]
25. (do čoho) ▶ dostať sa do zmeneného, často nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu, upadnúť: p. do bezvedomia; p. do extázy; padne do mdlôb; nepadne skôr volič do letargie a zúfalstva?; padol do závislosti od drog; Pri úvodných titulkoch si však spomenul, že si zobral len tri pilulky, vzápätí sa upokojil a celý vyčerpaný padol do milosrdného spánku. [B. Bohinská]
26. kniž. al. náb. ▶ stratiť duševné sily, pevnosť morálky, charakteru; dopustiť sa mravného poklesku, upadnúť, prehrešiť sa, previniť sa: veľakrát padnete, zlyháte, urobíte chybu; nie je dôležité, že padneš, ale že sa včas zdvihneš; čo ak padne v oblasti porušenia celibátu?; kto dodržiava sľub poslušnosti, ten nepadne ani v čistote, ani v chudobe
27. (nakedy) ▶ (o udalosti) mať určenie v nadchádzajúcom čase, pripadnúť: Vianoce padnú na utorok; výročie SNP padne na piatok; z toho neplynie, že pohyblivé sviatky padnú na rovnaké dni
28. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) byť prerušený, nežiaduco sa ukončiť, vypadnúť, spadnúť: ak padne spojenie, nedá sa pracovať; telefónne linky padli; aplikácia padla hneď po štarte; dvakrát nám padol server; častým problémom býva padnutie databáz, zablokovanie servera, padnutie počítača
29. (kam) ▶ (o vlasoch) pri pohybe, zmene polohy sa dostať do zvislej polohy, dosiahnuť niekam: zložil si čiapku a vlasy mu padli až na plecia; kým som bežala k dverám, ofina mi padla úplne do očí
30. hovor. (komu ako) ▶ (o odeve, o módnych doplnkoch) byť vhodným svojou veľkosťou, farebnosťou, tvarom a pod., hodiť sa, pristať; syn. sadnúť: krátky kabát ti veľmi dobre padne; každému inak padne daný oblek; štruktúrovaná konštrukcia baretky udržuje tvar a dokonale padne; šaty jej padli ako uliate
31. (na čo) ▶ použitím sa úplne minúť, spotrebovať sa: úspory padli na úhradu škôd; niečo padne na transakčné poplatky pri výmene meny; Bol som však vtedy na tom tak biedne, že tie peniaze padli na živobytie. [DF 2001]
32. (na koho) ▶ dostať sa niekomu ako úloha, právo al. výsada, pripadnúť: uvidíme, na koho padne povinnosť platiť; lós padol na neho; na koho padol výber?; Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kola von. [riekanka]
33. iba v 3. os. ((komu) ako) ▶ mať, zanechať určitý účinok, vplyv, zapôsobiť, prísť: jeho telefonát jej padol vhod; pozvanie mu padlo nevhod; slová pochvaly padnú lepšie, keď ich počujeme z vašich úst; ťažko mi padne počúvať to; ľahké drogy padnú ťažko na psychiku; na pitie dobre padlo pivo z lokálneho pivovaru; Kameníkova zdvorilosť jej padla dobre. [J. Lenčo]; Niekoľko minút po prebudení preto zotrváme v posteli, padnú nám na úžitok. [Pt 1998] □ nech ti/vám padne na úžitok a) želanie vyslovené po skončení jedla ako odpoveď na poďakovanie b) všeobecné želanie dobrého, aby niekomu niečo osožilo, prospelo
◘ fraz. akoby z neba padol prišiel, ocitol sa niekde náhle a neočakávane; padnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška dopadnúť celou váhou tela na zem; padnúť ako klát/mŕtvy bezvládne, ťažko dopadnúť na zem, zvaliť sa; padnúť ako podkosený/podťatý nečakane prudko klesnúť na zem, zrútiť sa; pejor. byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo si z duba padol? (v reakcii na niečie konanie) nebuď naivný, hlúpy; dom/chalupa/strecha nám/im [pomaly/o chvíľu/onedlho] padne na hlavu obydlie je v kriticky zlom stave (pre zanedbanie údržby a pod.); krv padne na niečiu hlavu vinník ponesie zodpovednosť, následky za zničenie, zabitie niekoho; niekomu niečo padlo do lona niekto nadobudol niečo bez vlastného pričinenia; oči mu padli na niečo, na niekoho al. pohľad/zrak mu padol na niečo, na niekoho pozrel sa na niečo, na niekoho, náhodou niečo, niekoho uvidel, zbadal, všimol si; padla kosa na kameň a) naraziť na ostrý odpor al. na rovnako zdatného, resp. neústupného protivníka b) objavila sa prekážka, situácia sa obrátila; padla mu sánka [od prekvapenia/od údivu] bol veľmi prekvapený, zaskočený; trochu poet. padla noc zotmelo sa, nastala noc; padla tma zotmelo sa; padla výhra niekto vyhral istú sumu peňazí v stávkovej (hazardnej) hre al. v nejakej súťaži; bibl. padli mu z očí šupiny zrazu začína vnímať niečo pravdivo, objektívne; expr. padlo mu srdce do gatí/nohavíc veľmi sa zľakol, stratil odvahu; padni, komu padni pravidlá, princípy, zákony a pod. platia pre všetkých a všetko rovnako, bez rozdielu; padnú hlavy niekto ponesie zodpovednosť za nesprávne konanie stratou miesta, funkcie; padnúť [až] na [samé] dno al. padnúť do bahna/do hlbín/do priepasti a) dostať sa do krajne zlej situácie b) (mravne) poklesnúť; bibl. padnúť do jamy levovej ocitnúť sa vo veľmi nebezpečnej situácii; padnúť do mdlôb priveľmi silno prežívať určité emócie a výrazne ich dávať najavo (napr. obdiv k niekomu); padnúť do niečích rúk al. padnúť niekomu do rúk a) (o krajine, o území) stať sa podrobeným b) (o človeku) stať sa obeťou, korisťou niekoho; padnúť do oka/do očí niekomu a) upútať niečiu pozornosť b) zapáčiť sa niekomu; padnúť do pasce/osídel/sietí [niečoho, niekoho] a) pre falošnosť, úskočnosť niekoho sa ocitnúť v zlej, nebezpečnej situácii b) dostať sa pod vplyv niekoho, niečoho; padnúť do postele [od únavy] byť veľmi vyčerpaný, ísť rýchlo spať; padnúť do ríše snov zaspať, usnúť; padnúť do zabudnutia neostať v spomienkach ľudí; padnúť k nohám niekomu/niekoho a) zbožňovať niekoho, byť niekým očarený, pokoriť sa, uctievať, obdivovať niekoho b) úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; pejor. padnúť na hlavu prestať rozumne uvažovať, ohlúpnuť; hrub. padnúť na hubu a) dostať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ekonomicky poklesnúť, zlyhať, zrútiť sa; expr. padnúť na hubu [od únavy/od vyčerpania] byť veľmi unavený, zmorený, celkom bez síl; expr. padnúť na kolená (obyč. o subjektoch s výrobnou al. ekonomickou činnosťou) stratiť schopnosť ďalej fungovať, byť zničený, zruinovaný; padnúť na kolená pred niekým úpenlivo poprosiť niekoho o niečo; padnúť na nos niesť, znášať následky svojho nerozvážneho, nemúdreho konania, rozhodnutia, ktoré sú zároveň ponaučením, príučkou; padnúť na zadok [od prekvapenia] byť, ostať veľmi prekvapený niečím nečakaným; padnúť niekomu do rany (o veci, jave, situácii) prísť, nastať vo vhodnom čase, v príhodnej chvíli; padnúť niekomu okolo krku/okolo hrdla prudko niekoho objať, ovinúc si ruky okolo jeho šije, obyč. pri prejave sympatie, radosti, lásky; padnúť si s niekým do náručia/do náruče al. padnúť si s niekým okolo krku/okolo hrdla a) vzájomne sa objať pri zvítaní b) mať k sebe prajný postoj, srdečný citový vzťah; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; padnúť si do oka vzbudiť k sebe vzájomné sympatie, lásku; padnúť za korisť niečomu stať sa obeťou niečoho; padnúť za korisť niekomu byť ukoristený; padnúť za obeť niekomu stať sa obeťou zločinu, byť negatívne zasiahnutý, poškodený al. byť zabitý; padnúť za obeť plameňom/ohňu/záplavám/výstavbe/ťažbe... byť fyzicky zničený v dôsledku pôsobenia prírodných živlov al. ľudskej činnosti; padnúť za obeť sprisahaniu/intrigám/klebetám/ľudskej hlúposti/zlobe byť poškodený ako spoločenská bytosť stratou postavenia, dobrého mena a pod. (často byť aj veľmi psychicky poznačený); padol jackpot niekto vyhral (obyč. vysokú, za isté obdobie najvyššiu) nahromadenú sumu peňazí al. vkladov v stávkových (hazardných) hrách; padol na neho tieň podozrenia stal sa podozrivým; padol rekord a) (obyč. v športe) rekord bol prekonaný b) publ. (o počasí) namerané hodnoty teplôt, zrážok a pod. boli vyššie ako kedykoľvek predtým; padol súmrak zmrklo sa, zvečerilo sa; rozhodnutie padlo je rozhodnuté (o niekom, o niečom), niekto sa rozhodol pre niekoho, pre niečo; bibl. semeno padlo na úrodnú pôdu al. [niečie] slová padli na úrodnú pôdu niečo povedané nezostalo bez účinku, bez úžitku; skoro/takmer padol zo stoličky bol, ostal veľmi prekvapený; ťarcha zodpovednosti/zodpovednosť padne na hlavu niekoho niekto sa bude zodpovedať, ponesie zodpovednosť; [všetka] vina padla na niekoho/na niečiu hlavu al. [všetky] obvinenia padli na niekoho/na niečiu hlavu označenie vinníka, vinník ponesie zodpovednosť, následky; zo srdca mu padol [ťažký/obrovský] kameň zbavil sa veľkej starosti
◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol kto je silný, niečo vie, dokáže, verí (si), nech sa nepovyšuje nad iných, aby pre svoju pýchu neupadol; kto vysoko lieta, nízko padne a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) (o príliš sebavedomom, pyšnom človeku) neskončí dobre; nič nepadne [samo/len tak] z neba al. nič nepadne nikomu z neba všetko si treba zaslúžiť, nič sa nedá získať bez práce, bez vlastného pričinenia
▷ nedok. k 1 – 28 ↗ padať

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

padnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť na zem: tehla, lopta padla na zem, dieťa padlo na kamene; Padol dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Dobre nepadla od ľaku. (Urb.); hovor. p. na nos dolu tvárou; padol prvý sneh napadol; padol dážď napršalo, spŕchlo; pren. zastar. p. na cene (Tim.) zlacnieť; hovor. p. na váhe schudnúť; bral všetko, čo mu padlo do cesty čo cestou našiel; čo mu bolo, stálo v ceste

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú; Šupiny mu padli z očú (Kuk.) spoznal pravý stav vecí; p. niekomu okolo krku objať ho; p. si do náručia objať sa navzájom; p. (pred niekým) na kolená úctivo, pokorne kľaknúť (obyč. i prosiť); expr. Čo som padol na hlavu? čo som hlúpy? (prejav odmietnutia). Padla kosa na kameň zrazili sa dvaja tvrdohlaví ľudia. Slová padli na úrodnú pôdu mali účinok. To nepadne na váhu nezaváži, nie je dôležité; expr. srdce mu padlo za sáru, do nohavíc zľakol sa;

2. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), zahynúť: p. v boji, otec vo vojne padol; Oj, veď padnúť za národ, oj, veď to nebolí! (Chal.) A mne toho roku kone padli hladom. (Jes-á)

3. stratiť moc, platnosť: francúzska vláda padla odstúpila; niekoľko poslancov padlo odstúpilo; neboli zvolení; teória padla ukázala sa neplatnou, neúnosnou;

4. byť (obyč. vojensky) premožený, dobytý, zabratý: padol Berlín; keď padla Bystrica (Heč.);

5. dostať sa niekam, do nejakej (obyč. nepriaznivej) situácie: p. do osídla, p. do zajatia; p. do nemilosti; Zaradoval sa, keď padol pod odpredaj kus vinice. (Kuk.)

6. vniknúť, dostať sa, dopadnúť niekam: Svetlo padlo na obrus. (Kost.)

● padol mu do oka všimol si ho; oko mu na to (naňho) padlo zazrel to (ho);

7. (bezpredm. i na koho, na čo) náhle sa uskutočniť; dopadnúť, zosypať sa: padol výstrel, padli zauchá, buchnáty; I druhý úder padol z výšky. (Gráf) pren. Hnev ma uchvátil, padlo mnohé slovo, ktoré ma trápi (Kuk.) odznelo. Klaňal sa jej s úsmevom, akoby nič zlého nebolo padlo medzi nimi (Tim.) akoby sa nič nebolo prihodilo.

8. (komu ako) dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Dobre mu padla táto návšteva. (Kuk.) Ťažko padne zapriahnuť sa ako hoviadko. (Kal.)

● p. niekomu na ťarchu byť ťažký pre niekoho; p. niekomu na úžitok byť niekomu užitočné; Večera bola dobrá, padla na úžitok (Rys.) chutila, nezaškodila.

9. (na koho, na čo) zasiahnuť, opanovať niečie vedomie al. city: Prvý raz v živote padla mu na dušu duma. (Kuk.) Akási vina padla na svedomie Marino. (Tim.) Odrazu padla ťarcha na jeho dušu. (Hor.) Na deti padol strach. (Bend.)

10. zastar. (na koho, na čo, pren. i komu) prejsť na niekoho, dostať sa niekomu (ako údel al. podiel), pripadnúť niekomu ako dedičstvo: p. niekomu za podiel; voľba padla na Mateja zvolili ho; na jednu dušu padne poldruha jutra dostane sa; Kúria i so všetkým v nej a naokolo padne na potomkov po praslici. (Kuk.) Zodpovednosť za vyrovnanie padne naňho. (Ráz.)

● p. za obeť (niečoho, niekoho i niekomu) stať sa obeťou;

11. hovor. zried. (do čoho) dostať sa, upadnúť do nejakého stavu: p. do mdlôb omdlieť; p. do bezvedomia stratiť vedomie; Hrdlo jej vyschýna, azda do suchôt padne (Tim.) azda ochorie na suchoty.

12. mravne klesnúť;

13. expr. odbiť; uplynúť (o hodinách): jedenásta padla (Kal.); hovor. padla je koniec pracovného času;

14. (nakedy) pripadnúť na istý čas: Voľba padla na prvé dni januára. (Jégé) Starý rok padol na sobotu. (Laz.)

15. hovor. (komu) svedčať, pristať: šaty mu dobre (zle) padnú;

nedok. k 1-11 padať

spadnúť, -ne, -nú, -dol, spadnutý dok.

1. následkom gravitácie, voľným pádom, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť z vyššej polohy do nižšej, na zem, dolu, padnúť: kniha spadla zo stola na zem; dieťa spadlo do mláky; jablko spadlo zo stromu; klobúk mu spadol až na oči; s. z rebríka, s. z koňa; Spadol dolu tvárou. (Bedn.); s. na rovné nohy; Musela sa opierať o stenu, aby nespadla z nôh, ktoré už boli celé boľavé. (Tomašč.) Vezme zo stola rezanec, čo spadol z vidličky. (Tim.); opona spadla spustili ju na konci dejstva, predstavenia; sadza mi spadla do oka; hovor. s. na nos dolu tvárou; pren. putá, okovy spadli prišlo oslobodenie z útlaku; Dobre nespadla od ľaku. (Tim.); skoro z nôh spadol, dobre (že) z nôh nespadol (napr. od veľkého ľaku, údivu, prekvapenia) veľmi sa zľakol, zadivil, prekvapil; únava na spadnutie (Tat.) veľká

● Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa často obrátia proti svojmu pôvodcovi. Jablko nespadne ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov. Učený nikto z neba nespadol (prísl.) každý sa musí učiť, získavať skúsenosti. Hore hľadel, spadol do jamy (prísl.) o pýche a jej páde. Na Červenom námestí nemá kde jablko spadnúť (Jes-á) je tam veľa ľudí; niž. hovor. spadlo mu srdce do nohavíc (za sáru) stratil odvahu, dostal strach; Mal malú dušičku, ale teraz mu aj ten kúsok spadol do nohavíc. (Hor.); spadla z neho, spadla mu z. krku, z pliec ťarcha, starosť, tieseň, spadol mu kameň so srdca, akoby mu bol kameň, balvan zo srdca spadol veľmi sa mu uľavilo, uľahčilo, zbavil sa tiesne, starostí ap.; spadlo mu beľmo z očí, spadli mu šupiny z oči prestal byť zaslepený, vidí veci reálne; Detstvo z neho spadlo (Heč.) razom prestal byť dieťaťom; hovor. expr. Čo si z neba (z mesiaca, z hrušky, z buka, z duba, z klina) spadol? Čo si hlúpy? Taký si nevedomý, neinformovaný? Mne je, ako čo by z duba spadol, ja vám nerozumiem. (Kal.) Čo ma učíš? Nepoznám tamojšie zvyky? Čo som z mesiaca spadla? (Laz.) myslíš, že som hlúpa, že nič neviem?; hovor. expr. Akoby bol z neba spadol neočakávane, nečakane sa objavil. Oddýchol si, ako čo by bol z duba spadol (Kal.) zhlboka a nahlas; hovor. expr. Čo si na hlavu spadol? si taký hlúpy? Bojí sa, že mu koruna z hlavy spadne že stratí vážnosť, že sa poníži. Nič nespadne samo z neba (do lona) všetko si treba zaslúžiť, vybojovať ap., nič nie je bez námahy. Nielen čakať, že nám táto budúcnosť z neba spadne — treba sa usilovať i pomáhať trošku. (Pláv.) Bojoval za bohatstvo, ktoré mu nečakane spadlo do lona (Min.) ktoré získal ľahko, bez námahy.

2. (o daždi, o rose, o snehu) spŕchnuť, napadať: Spadli dažde na dolinu. (J. Kráľ) Rosa ešte nespadla. (Min.) Prechodili dni i týždne, spadol prvý sniežik. (Hor.); množstvo spadnutých zrážok;

3. dostať sa do nižšej polohy, poklesnúť, klesnúť, ovisnúť: Brada mu spadla na kravatu. (Jes.) Telo sa zakolísalo, hlava spadla na prsia a bolo po všetkom. (Min.) Všetci mali ústa rozďavené, pretože mali sánky spadnuté. (Záb.); hovor. spadli mu mandle (Jégé) opuchli, zdurili sa; Tento [vôl] má chvost spadnutý (Kuk.) nepekne mu visí. Zakľaje studni so spadnutou vodou (Heč.) nefungujúcej, nemajúcej dostatočný vztlak; hovor. očko na pančuche mi spadlo pustilo sa po porušení pleteniny;

4. zrútiť sa, rozsypať sa, popadať na hromadu: dom na spadnutie starý, ktorý sa skoro zrúti; Chalupa mi spadnúť ide. (Tim.) Čo, keď taká strecha spadne? (Bedn.); pren. Starý svet dozrel, zhnil a spadol na hŕbu (Mor.) prestal existovať, zanikol.

5. zastar. (z čoho, na čom) stratiť na hodnote, na váhe, na intenzite: s. z váhy, na váhe schudnúť; Moja Marka spadla z váhy od hladu. (Greg.) Už spadla tá Mara z tej podivnej krásy. (J. Kráľ); tovar spadol na cene zlacnel, stratil hodnotu;

6. zried. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou); zahynúť, padnúť (v boji, vo vojne): Spadol vám [syn] vo vojne? (Jil.) Spadne ti statok, nevládzeš poplatiť (Taj.) pohynie, zdochne;

nedok. k 1-4 padať